Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: EÚ sa chce lepšie chrániť pred prenikaním zahraničných firiem, najmä z Číny

Podpredsedníčka Komisie Margrethe Vestagerová a eurokomisár Thierry Breton sa usilujú blokovať vstup neférovej konkurencie a podporiť projekty spoločného európskeho významu. Foto – TASR/AP
Podpredsedníčka Komisie Margrethe Vestagerová a eurokomisár Thierry Breton sa usilujú blokovať vstup neférovej konkurencie a podporiť projekty spoločného európskeho významu. Foto – TASR/AP

Autor je vydavateľ portálu euractiv.sk

  • EÚ chce blokovať vstup zahraničných firiem, ktoré dostávajú doma vysoké subvencie.
  • Európska komisia chce vyšší cieľ pre obnoviteľné zdroje do roku 2030.
  • EÚ chce posilniť domácu výrobu čipov, zvažuje vytvorenie strategickej aliancie.

1. EÚ chce blokovať vstup zahraničných firiem, ktoré dostávajú doma vysoké subvencie

O tom, ako efektívnejšie chrániť európske firmy pred prebraním zahraničnými investormi, sa v EÚ diskutuje už dlhší čas. Spúšťačom snáh bolo najmä výrazné prenikanie čínskeho kapitálu na európsky trh vrátane strategicky citlivých odvetví.

Európska komisia teraz prišla s konkrétnym návrhom: ak budú chcieť mimoeurópske firmy štedro subvencované domácimi vládami kúpiť nejakú európsku firmu alebo sa uchádzať o verejný kontrakt, budú na to potrebovať špeciálne európske povolenie.

Prečo obmedzenia

Dôvody väčšej kontroly sú ekonomické aj politické. EÚ má nástroje, ako zabrániť tomu, aby bola konkurencia na vnútornom trhu narúšaná štátnou pomocou členských krajín. Nedokázala však riešiť prípady, keď na európskom trhu uspeli firmy z krajín mimo EÚ, ktoré dostávali podporu od svojich domácich vlád.

Táto podpora môže mať rôznu formu – od priamych subvencií po ochranu domáceho trhu pred zahraničnou konkurenciou. Sťažnosti smerovali najčastejšie na čínske firmy a investorov.

Druhý problém je politický. V krajinách ako Čína môžu byť záujmy vlády a firiem prepletené. Ak potom takíto investori vstupujú do strategicky citlivých sektorov v Európe – od telekomunikácií po farmaceutický priemysel –, môže to predstavovať aj bezpečnostný problém.

Čo navrhuje Komisia

Európska komisia chce byť o takýchto aktivitách lepšie informovaná. Firmy ju budú musieť notifikovať o vstupe investora z krajiny mimo EÚ v prípade, ak obrat spoločnosti na európskom trhu presahuje 500 miliónov eur a ak zahraničné subvencie presahujú 50 miliónov eur.

Komisia bude môcť preskúmať aj ponuky vo verejných obstarávaniach v prípade, ak príspevok nečlenskej krajiny pre aspoň jedného z účastníkov obstarávania presahuje 250 miliónov eur.

Ak to uzná za potrebné, Komisia bude môcť zároveň preskúmavať akýkoľvek iný vstup zahraničného investora či verejné obstarávanie alebo požadovať vysvetlenie. Túto svoju právomoc však Brusel sľubuje využívať len „proporčným spôsobom“.

Ak Komisia usúdi, že zahraničná štátna pomoc narúša konkurenciu na európskom trhu, môže požadovať kompenzáciu: zaplatenie sumy štátnej pomoci, zníženie investícií do vybraných aktív, zníženie prítomnosti na trhu, poskytnutie vybranej infraštruktúry iným firmám či zákaz niektorých aktivít na trhu. V niektorých prípadoch to môže znamenať aj fúzie alebo zadania verejnej zákazky príslušnej firme.

Nástroje myslia aj na prípady, ak európska firma nebude informovať o vstupe problematického mimoeurópskeho investora. V takom prípade jej hrozí pokuta do výšky desiatich percent obratu.

Pravidlá musia ešte schváliť členské štáty Európskej únie a Európsky parlament.

2. Európska komisia chce vyšší cieľ pre obnoviteľné zdroje do roku 2030

Ilustračné foto – TASR

Do médií unikla prvá verzia návrhu smernice o obnoviteľných zdrojoch. Podľa nej by mal podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe do roku 2030 dosiahnuť 38 až 40 percent. V súčasnosti majú obnoviteľné zdroje 20-percentný podiel.

Súčasná smernica o podpore využívania energie v obnoviteľných zdrojoch energie (OZE) bola novelizovaná v roku 2018. Na rok 2030 stanovuje za cieľ 32-percentný podiel obnoviteľných zdrojov.

Prečo vyšší cieľ

Pred dvomi týždňami sa zákonodarcovia dohodli na podobe klimatického „zákona zákonov“. Vďaka nemu sa stane uhlíková neutralita do roku 2050 právnym záväzkom a nielen politickým sľubom.

Nový klimatický zákon stanovuje aj cieľ znížiť emisie zo skleníkových plynov o minimálne 55 percent do roku 2030 v porovnaní so stavom v roku 1990. Do tohto spadá aj redukcia uhlíka z lesníctva a využívania pôdy. V praxi to znamená, že v skutočnosti sa Únia bude snažiť docieliť zníženie emisií o 52 – 53 percent.

Veľkú časť z redukcie by bolo možné dosiahnuť práve v energetike, ktorá je ešte stále najväčším producentom emisií skleníkových plynov v Európe.

Zdroje emisií skleníkových plynov podľa sektorov, EÚ

Zdroj: Európska agentúra pre životné prostredie

Ako to chce Únia dosiahnuť

Dokument uvádza nasledujúce opatrenia:

  • podpora na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní a chladení s cieľom dosiahnuť každoročný nárast o 1,1 percenta,
  • zákaz fosílnych palív v diaľkovom vykurovaní a chladení,
  • cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov v budovách,
  • zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov v doprave zo 14 na 26 percent,
  • zvýšenie čiastkového cieľa obnoviteľných zdrojov v biopalivách z 3,5 na 5,5 percenta,
  • zavedenie povinnosti zamiešavať obnoviteľné zdroje aj do palív v letectve,
  • posilnenie cezhraničnej spolupráce pri obnoviteľných zdrojoch na mori; zavedenie povinnosti pre členské štáty spolupracovať v rámci každej morskej oblasti s tým, že sa určia kontaktné miesta na realizáciu cezhraničných veterných projektov,
  • stanovenie orientačného cieľa pre obnoviteľné zdroje v priemysle vrátane povinnosti označovať zelené priemyselné výrobky v niektorých odvetviach,
  • zavedenie systému certifikátov pre obnoviteľné zdroje a nízkouhlíkové palivá,
  • posilnenie kritérií udržateľnosti bioenergie; potenciálne určenie národných limitov na používanie dreva určitej veľkosti na produkciu energie.

V čom môže byť problém

Nie každého by zvýšenie limitu potešilo. Vyšší podiel OZE na energetickom mixe znamená, že do nich musí smerovať viac investícií. O to menej peňazí z verejných, ale aj zo súkromných zdrojov by sa mohlo ujsť projektom, ktoré sa síce dostali do kategórie „prechodných palív“ – zemný plyn či jadrová energia –, no v žiadnom prípade neplnia definíciu obnoviteľného zdroja.

Pripomeňme, že dôležité rozhodnutie o zaradení práve zemného plynu a jadra v zelenej taxonómii investícií Komisia nedávno odložila na leto, prípadne až na druhú polovicu roka.

Ďalším problémom je spaľovanie dreva. Pred viac ako desiatimi rokmi si niektoré krajiny vrátane Slovenska vylobovali, aby bola biomasa zaradená medzi OZE – nielen odpadová biomasa z poľnohospodárstva či iné rastlinné zvyšky, ale aj kmeňové drevo. Limity na využívanie dreva na výrobu energie, ktoré navrhuje Komisia, môžu ísť proti záujmom drevárskej loby.

Čo sa bude diať

Komisia by mala konečnú verziu predstaviť 14. júla v rámci balíka nových opatrení a legislatívy, ktoré by mala Únia nasmerovať na splnenie aktualizovaných klimatických cieľov do roku 2030.

Smernicu bude musieť schváliť Európsky parlament aj zástupcovia členských krajín. Môžeme čakať politickú a lobistickú bitku o to, ako bude nastavený konečný cieľ pre OZE a navrhnuté opatrenia.

3. EÚ chce posilniť domácu výrobu čipov, zvažuje vytvorenie strategickej aliancie

Pre nedostatok čipov v súčasnosti stojí výroba veľkých SUV v bratislavskom Volkswagene. Produkciu obmedzil aj trnavský Stellantis. Foto – TASR

Nedostatok čipov ohrozuje viaceré sektory európskej ekonomiky. Spôsobil napríklad aj obmedzenia výroby v automobilkách vrátane tých na Slovensku.

Pre EÚ je problém o to vážnejší, že je závislá od dovozu čipov zo zahraničia. Nemá tak prakticky žiadny priamy dosah na riešenie tejto krízy.

Únia preto zvažuje zaradiť polovodičové technológie a výrobu čipov medzi takzvané Dôležité projekty spoločného európskeho významu (IPCEI – Important Projects of Common European Interest).

Čo to znamená

Takéto iniciatívy už EÚ spustila v iných dôležitých oblastiach, napríklad pri výrobe batérií. Aj vďaka batériovej aliancii sa podarilo zvýšiť výrobné kapacity v EÚ a posilniť investície do výskumu a vývoja batérií využiteľných napríklad v doprave.

Projekty patriace pod IPCEI majú ľahší prístup k financiám. Vzťahujú sa na ne voľnejšie pravidlá štátnej pomoci, vlády tak môžu poskytovať vyššiu podporu firmám a ich partnerstvám s výskumom.

Čo Únia plánuje

V prípade polovodičov a čipov sú diskusie len v úvodnom štádiu. Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton sa stretáva so zástupcami hlavných firiem v sektore (napr. Intel, taiwanskou TSMC) a snaží sa ich presvedčiť, aby vybudovali výrobné továrne v EÚ. Bretonovým cieľom je zvýšiť podiel EÚ na globálnom trhu na 20 percent.

Jeho stratégia však zatiaľ nie je úspešná. Predstavitelia TSMC, s ktorými mal videokonferenciu, sa podľa zdrojov z Komisie vyjadrili, že firma nemá záujem o stavbu továrne v Únii.

Kritika prichádza aj zvnútra EÚ a Európskej komisie. Niektorým sa nepáči sústreďovanie sa na mimoeurópske firmy. Radšej by videli podporu partnerstiev, v ktorých budú zastúpené domáce európske spoločnosti.

Pre zástancov voľného trhu zas takéto snahy zaváňajú hospodárskym protekcionizmom.

Európa sa však pravdepodobne hýbe smerom k intenzívnejšej podpore domácej produkcie. Polovodičové technológie a čipy zaraďuje najnovší návrh aktualizovanej priemyselnej stratégie medzi oblasti, v ktorých chce Únia znížiť svoju závislosť od mimoeurópskych dodávateľov.

Ďalšie správy

Európska komisia potvrdila, že plán slovenskej vlády kompenzovať prevádzkovateľov v cestovnom ruchu ďalším balíkom 90 miliónov eur spĺňa európske pravidlá. Firmy môžu získať priame granty v hodnote 70 až 90 percent časti nákladov, v schéme štátnej pomoci je 90 miliónov eur. Pomoc vykompenzuje prevádzkovateľom časť ich nepokrytých fixných nákladov a je určená podnikom, ktoré zaznamenali pokles obratu aspoň o 40 percent v období od 1. apríla 2020 do 31. decembra 2021. Výška štátnej pomoci nepresiahne desať percent nominálneho zníženia čistého obratu.

Obojstranné sankcie fakticky suspendovali snahy o schválenie investičnej dohody medzi EÚ a Čínou, vyhlásil komisár pre obchod Valdis Dombrovskis. Dohoda bola podpísaná koncom minulého roka, no od začiatku čelila kritike zo strany niektorých členských krajín aj novej americkej administratívy. Súčasne sa prvýkrát od vypuknutia pandémie stretli naživo ministri zahraničia krajín G7. Diskutovali aj o možnostiach spoločného postupu voči Číne. Šéf americkej diplomacie vyhlásil, že cieľom nie je obmedzovať Čínu, ale udržať svetový poriadok založený na pravidlách.

Európska komisia zverejnila plán zníženia závislosti od Číny v šiestich strategických oblastiach vrátane nerastných surovín, polovodičov či farmaceutických komponentov. Aktualizovaná priemyselná stratégia navrhuje lepšie využívanie domácich zdrojov, diverzifikáciu dodávok aj spoločné európske investície do kľúčových projektov, napríklad v oblasti cloudových služieb, využívania vodíka, farmaceutického priemyslu či polovodičov.

V utorok sa ceny emisných povoleniek v EÚ vyšplhali na rekordných 50 eur za tonu. Pod rast ceny sa podpísalo zvýšenie dopytu v dôsledku ambicióznejších klimatických plánov aj väčší záujem finančných investorov, ktorých láka rast trhu s povolenkami a vidina ďalšieho zvyšovania ich cien.

V prvom štvrťroku 2021 zaznamenal HDP eurozóny medziročný pokles o 1,8 percenta, HDP celej Európskej únie bol o 1,7 percenta nižší ako pred rokom. Rast európskej ekonomiky sa postupne dostáva z červených čísiel, do ktorých sa prepadol počas koronakrízy. Najhoršia situácia bola v apríli až júni 2020, keď HDP medziročne klesol o asi 14 percent.

Vývoj HDP, medziročné porovnanie kvartálov

Zdroj: Eurostat

Vlny pandémie sa podpísali aj na príjmoch a výdavkoch európskych domácností. V druhom kvartáli 2020 počas prvej vlny výrazne klesli príjmy aj spotreba, v letných mesiacoch počas uvoľnení rýchlo rástli, na konci roka s príchodom druhej vlny pandémie opäť klesali. Podľa Eurostatu klesli v poslednom štvrťroku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom reálne príjmy domácností v eurozóne o 0,8 percenta a reálna spotreba o 2,9 percenta.

Spotreba a príjmy domácností per capita, eurozóna

(porovnanie s predchádzajúcim štvrťrokom, v %)

Zdroj: Eurostat

Ministri EÚ dohodli spoločnú pozíciu k päťmiliardovej finančnej rezerve, ktorá má kompenzovať straty spôsobené brexitom. Suma bude vopred rozdelená medzi členské krajiny na základe faktorov ako hodnota rýb lovených pred brexitom v britskej ekonomickej zóne, dôležitosť ich obchodu so Spojeným kráľovstvom či populácia prímorských regiónov ležiacich v blízkosti britských ostrovov. Hlavným beneficientom bude Írsko (1 miliarda eur), väčšie sumy dostane aj Holandsko (757 miliárd), Nemecko (455 miliárd) a Francúzsko (420 miliárd). Rezervu a jej použitie ešte musí odsúhlasiť Európsky parlament. Ak to stihne do letnej prestávky, prvé peniaze sa dostanú k príjemcom do konca roka.

Rokovaniaspoločnom covid pase v bloku nenapredujú dostatočne rýchlo. Ak sa dohoda nenájde čo najskôr, ohrozená je nielen blížiaca sa letná turistická sezóna. Rizikom je falšovanie nejednotných certifikátov a v konečnom dôsledku aj šírenie vírusu. Členské štáty EÚ s vlastnými certifikátmi budú mať problémy, upozorňuje Komisia.

Európska komisia otvorila verejné konzultácie k Dátovému priestoru pre zdravotnícke informácie. Jeho vytvorenie je súčasťou Digitálnej stratégie EÚ, v rámci ktorej chce EÚ uchovávať dáta z kľúčových sektorov na domácich európskych úložiskách, súčasne má pomôcť zvýšiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti, posilniť výskum a vývoj. Konzultácie budú otvorené do 26. júla.

V marci pokračoval pokles nezamestnanosti v EÚ (na 7,3 percenta) aj eurozóne (8,1 percenta). Najvyššia nezamestnanosť bola stále v Španielsku (15,3 percenta) a pravdepodobne v Grécku (posledné údaje sú z decembra – 15,8 percenta). Najnižšiu nezamestnanosť si drží Poľsko a Česko (3,1 resp. 3,2 percenta), Slovensko malo 7,4-percentnú nezamestnanosť. Podľa Eurostatu zasiahla minuloročná kríza viac zamestnanosť mužov (pokles o 0,9 percentného bodu) než žien (pokles o 0,4 percentného bodu). Miera zamestnanosti mužov (78,2 percenta v 4. štvrťroku 2020) je však o viac ako 10 percentných bodov vyššia než u žien (67 percent).

Zmeny v miere zamestnanosti v EÚ, medziročné porovnanie v 4Q2020

(veková skupina 20 – 64 rokov)

Zdroj: Eurostat, (žltá – celková, červená – muži, modrá – ženy)

Komisár Nicolas Schmit verí, že sa členské krajiny dohodnú na spoločných pravidlách pre minimálne mzdy ešte počas portugalského predsedníctva, teda do konca júna. Legislatívny návrh predstavila Komisia ešte minulú jeseň. Nezavádza jednotnú minimálnu mzdu v celej EÚ, ale spoločné pravidlá jej stanovenia v členských krajinách. Obsahuje aj posilnenie mechanizmov kolektívneho vyjednávania. Pozíciu k legislatíve prijal nedávno aj Európsky parlament. Europoslanci chcú nastaviť minimálne mzdy v členských krajinách na aspoň polovici priemerných a 60 percentách mediánových platov. Konkretizujú tak návrh Komisie, ktorý takéto parametre neobsahoval.

Samit medzi EÚ a Indiou, ktorý sa mal konať v portugalskom Porte, bol odložený. Na samite sa malo hovoriť o prehlbovaní hospodárskych vzťahov, jednej z priorít portugalského predsedníctva. Dôvodom odkladu je výrazné zhoršenie pandemickej situácie v Indii. Samit sa má preto konať až vtedy, keď sa lídri EÚ a Indie budú môcť stretnúť aj osobne. Namiesto samitu sa bude v sobotu konať len videokonferencia medzi indickým premiérom Narendrom Modim a európskymi lídrami.

EÚ po prvýkrát umožnila predaj potravín vyrobených z hmyzu. Autorizáciu získali výrobky z lariev múčneho červa (Tenebrio molitor). Už v januári ich po vedeckom hodnotení označila za bezpečné a vhodné pre ľudskú potravu Európska agentúra pre bezpečnosť potravín (EFSA). Konštatovala len potrebu ďalšieho výskumu možných alergických reakcií. Hmyz sa tak bude môcť predávať ako potravina či súčasť potravín buď sušený v celku, alebo vo forme prášku.

Poľsko predĺžilo licenciu pre povrchovú uhoľnú baňu v Turówe do roku 2044. Pokračovanie v ťažbe a rozšírenie bane kritizujú environmentálne organizácie aj miestne samosprávy v blízkom českom pohraničí. Obávajú sa kontaminácie pitnej vody a nárastu znečistenia prachom. Česká republika zároveň zažalovala Poľsko na Súdnom dvore EÚ, podľa nej Varšava porušila európske pravidlá už predchádzajúcim predĺžením licencie do roku 2026.

Štatistika: Publikačné aktivity vytvárajú asi 0,4 percenta pracovných miest v EÚ, Slovensko je tretie od konca

Podľa údajov Eurostatu pracovalo minulý rok v novinárskych pozíciách v členských krajinách 393-tisíc ľudí, to je asi 0,2 percenta celkovej zamestnanosti v EÚ-27. Podiel mužov a žien bol takmer vyrovnaný (52 a 48 percent).

Publikačné aktivity – teda vydávanie novín, časopisov, kníh a pod. – a s nimi spojené hospodárske aktivity vytvorili 0,4 percenta z celkového počtu pracovných miest. Medzi krajinami sú však rozdiely: v Rumunsku či Bulharsku bol ich podiel asi 0,15 percenta, vo Švédsku viac ako 0,8 percenta. Slovensko s niečo viac ako 0,2 percenta má tretí najmenší podiel zamestnaných v publikačných aktivitách v EÚ.

Podiel zamestnaných v publikačných aktivitách na celkovej zamestnanosti (v %, 2020)

Zdroj: Eurostat

Celkovo sa počet ľudí pracujúcich v tomto sektore v minulom roku znížil. Zatiaľ čo v roku 2011 ich bolo v celej EÚ (po odčítaní Spojeného kráľovstva) asi 880-tisíc, v 2019 o niečo viac ako 900-tisíc a v minulom roku pracovalo v publikačných aktivitách v 27 krajinách EÚ 788-tisíc ľudí.

 

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie