Ekonóm Meravý zo Za ľudí: Politici by nemali ľuďom násobne zvyšovať dane, absolútne zrušenie paušálu nepodporíme

Ekonomický expert Za ľudí Tomáš Meravý nastúpil na ministerstvo financií ako poradca ministra minulý rok v máji ešte za ministrovania Eduarda Hegera. Zostal tam aj po výmene ministra a dnes je poradcom Igora Matoviča.

V rozhovore vraví:

• ako by mala vyzerať daňová reforma a dobrá rodinná politika podľa Za ľudí,
• s cieľmi Matovičovej reformy súhlasia, otázkou je, či by napríklad Boris Kollár, ktorý má 11 detí, dostával každý mesiac 2200 eur,
• viac by zdanili kapitálové zisky alebo dividendy aj luxusné autá, zvýšenie DPH by mala byť až posledná možnosť,
• Sulíkov návrh daňovej brzdy má nereálne parametre, SaS nepovedala, odkiaľ chce na to zobrať peniaze.

Pomáhate ministrovi financií s prípravou daňovej reformy?

Ja som zatiaľ s pánom Matovičom hovoril od jeho nástupu do funkcie ministra financií raz. Odovzdal som mu moje rôzne návrhy a práce, na ktorých som robil. Na návrhu, ktorý bol prezentovaný, som priamo nespolupracoval. Sme však pripravení rokovať a presadzovať program strany Za ľudí.

Dnes už poznáme základné kontúry reformy. Malo by to vyzerať asi takto: zvýšia sa dávky na deti, zjednoduší sa systém daní a odvodov, keďže sa má zrušiť množstvo výnimiek, čím sa to čiastočne zaplatí. To stačiť nebude, zvýši sa DPH, no nie až na 25 %. Zamestnancom sa čistý príjem zvýši, mnohým živnostníkom klesne. Sedí to?

Zatiaľ sme ako strana a ani ja osobne konkrétny návrh daňovo-odvodovej reformy vrátane reformy prídavkov na deti nevideli. Bývalému aj súčasnému ministrovi financií som však predložil viaceré návrhy. Napríklad pred niekoľkými mesiacmi som Igorovi Matovičovi, keď bol ešte v pozícii premiéra, predložil analýzu výdavkov na rodinné politiky podľa údajov OECD. Vyplynulo z nej, že prioritou pre Slovensko by malo byť najmä zlepšenie dostupnosti služieb, ako sú škôlky a jasle. Istý priestor najmä v porovnaní s krajinami, ako je Česko, Rakúsko alebo Nemecko, je aj pre zvýšenie daňových úľav na deti v podobe daňového bonusu.

Ešte začiatkom minulého roka som vtedy Eduardovi Hegerovi navrhoval, aby sa Slovensko zameralo na zníženie dane z príjmov najmä právnických osôb, ktorú máme najvyššiu v celom regióne strednej a východnej Európy. To sa evidentne prejavuje aj na veľmi nízkych investíciách a na nízkom ekonomickom raste. Slovensko dosahovalo za posledných štyri až päť rokov najnižší ekonomický rast v celom regióne, spomedzi krajín V4 sme poslední v investíciách, a táto daň má na to zásadný vplyv. Financovať sa to dá už len tým, že sa bude škrtať veľké množstvo výnimiek, vrátane tých, ktoré svojho času presadil Andrej Danko alebo minulá vláda.

S čím súhlasíte a s čím máte v návrhu aktuálnej reformy problém?

Čo sa týka deklarovaných cieľov, teda podporiť rodiny, zjednodušiť daňový systém a zaviesť prorastový daňový mix, v tom sa zhodujeme. Otázkou, samozrejme, je, ako to dosiahnuť. Napríklad, či by existovali nejaké obmedzenia na vyplácanie takýchto vysokých rodinných prídavkov napríklad z hľadiska príjmu rodičov. Pokiaľ viem, Boris Kollár má 11 detí, znamená to, že by sme mu každý mesiac vyplácali 2200 eur? Neviem. Takéto veci treba vždy domyslieť a doriešiť. My sme pripravení rokovať, no potrebujeme vedieť detailne kontúry toho, čo Igor Matovič chce presadiť. Náš program je založený na znížení priamych daní a odvodov a na zvýšení daňového bonusu. Chceli by sme napríklad obnoviť rovnú daň vo výške nie viac ako 19 percent.

Matovičov návrh predpokladá zvýšenie dávok pre rodiny vrátane daňového bonusu. Súhlasíte s tým?

Skôr než hádzať bezhlavo peniaze na rodiny s deťmi, pomôže zdvihnúť pôrodnosť zlepšenie súladu medzi pracovnými povinnosťami a rodičovstvom. Nemyslím si, že bude efektívne, ak sa vydáme cestou Maďarska a Poľska, ktoré sú podľa môjho názoru v rodinnej politike dnes už zaostalejšie za Slovenskom. Keď sa pozrieme na krajiny postkomunistickej Európy, najviac rastie pôrodnosť v Českej republike, ktorá ide ale úplne opačnou cestou než Maďarsko a Poľsko a skôr sa približuje politikám v škandinávskych krajinách alebo vo Francúzsku. Česko pred niekoľkými rokmi zaviedlo flexibilné čerpanie rodičovského príspevku a súčasná ministerka práce pani Maláčová otvorene hovorí o zlepšení kapacity predškolských zariadení.

Ako si teda predstavujete dobrú rodinnú politiku?

Jednou z prvých vecí by malo byť zavedenie flexibilného rodičovského príspevku, aby sme uľahčili matkám nástup do zamestnania. Takáto zmena by ani nemala veľké finančné náklady, pretože by sa čerpali rovnaké peniaze, len rýchlejšie. To by spolu s ďalšími opatreniami, najmä s posilňovaním kapacít predškolských zariadení, mohlo mať pozitívny efekt napríklad na pôrodnosť, ale aj na zamestnanosť žien a lepšiu integráciu sociálne znevýhodnených detí. Čo sa týka výšky rodičovských dávok 200 eur a deklarovaných nákladov na reformu 2,5 miliardy eur, to je dosť veľký problém. Štrukturálny deficit sa v najbližších rokoch bez zmeny politík bude pohybovať okolo päť percent HDP a strana Za ľudí ho rozhodne nemieni ešte zvyšovať o ďalšie takmer tri percentá. To by sme považovali za grécku cestu, a preto nevidíme priestor pre daňovú reformu, ktorá by bola na sekeru.

Dajú sa zvyšovať rodinné dávky bez toho, aby sa zvýšila DPH?

Teoreticky áno, ale zatiaľ nepoznáme presné kontúry návrhu, ťažko sa nám k tomu vyjadruje. Mne ako poradcovi a ani nám ako politickej strane zatiaľ oficiálny návrh neprišiel.

Nejaká predstava o reforme už ale zverejnená bola. Čo ste si povedali v strane?

My si nemyslíme, že štát je ten, kto by mal ľuďom rozdávať peniaze. Štát žiadne vlastné peniaze nemá, má len zdroje, ktoré v podobe daní a odvodov vyberie od ľudí. A preto skôr preferujeme takú podporu rodín, aby si ľudia jednoducho mohli zo svojej hrubej výplaty nechať viac. To znamená, že sme za zvýšenie daňového bonusu, sme za zníženie dane z príjmu a za zníženie odvodov. Samozrejme, uvedomujeme si, že situácia v rozpočte je napätá, takže si nebudeme dávať nereálne požiadavky. Zdroje na tieto opatrenia možno nájsť napríklad škrtaním rôznych výnimiek, oslobodení alebo neštandardných prvkov v daňovom systéme. Ešte minulý rok sme identifikovali také výnimky až do úrovne približne pol miliardy eur, ktorá by sa mohla použiť napríklad na plošné zníženie sadzieb.

Ďalší zdroj financovania sú úspory na strane výdavkov. Štát bude musieť v najbližších rokoch šetriť, pretože dlhy, ktoré sa narobili počas pandémie, bude treba splácať. Až tretia možnosť je, že zníženie daní alebo úľavy pre rodiny sa bude do istej miery financovať prenesením záťaže na iné formy dane, napríklad majetkové, spotrebné alebo ekologické. Zvýšenie DPH by mala byť už tá úplne posledná inštancia.

Keď sa zverejnila informácia o sadzbe DPH 25 %, na Facebooku ste napísali, že ministerstvo financií žiadne také zvýšenie nepripravuje. Bola to však jedna z alternatív. Nevedeli ste o nej?

Nepripravuje sa to, nie je to na stole a strana Za ľudí by takéto drastické zvýšenie DPH určite nepodporila.

Menšie zvýšenie DPH by ste podporili?

Bavíme sa veľmi hypoteticky. Nepoznáme konkrétne návrhy. Ja som povedal a naše slovo platí, že chceme v prvom rade hľadať spôsoby, ako znížiť dane, najmä daň z príjmov, vysoké odvody alebo napríklad zvýšiť daňový bonus, a v rámci toho chceme hľadať zdroje v prvom rade vo vnútri daňového systému – škrtanie výnimiek a deformácií, alebo na výdavkovej strane rozpočtu. Presúvanie daňovej záťaže na iné dane je jednou z možností, ale DPH vidíme ako tú úplne poslednú možnosť. Už keby naozaj iná cesta nebola možná.

Len škrtanie daňových výnimiek na väčšie zvýšenie rodinných dávok nestačí. O zvýšení dane z nehnuteľností už ministerstvo financií neuvažuje, pretože nemá cenové mapy a ukázalo sa, že je to pre ľudí aj dosť citlivé. Čo iné sa dá zvýšiť, ak nie DPH?

Hľadáme najmä cesty, ako dane znížiť, a ak by sme niektoré dane zvyšovali, tak len ako kompenzáciu alebo prenesenie záťaže v záujme urobiť daňový systém spravodlivejší. Pripúšťame napríklad vyššie zdaňovanie kapitálových ziskov alebo dividend. Ak máte dnes podiel vo firme minimálne 10 percent a do dvoch rokov ho predáte so ziskom, zisk je úplne oslobodený od dane. To je značne neštandardné a aj nespravodlivé, pretože keď normálne a čestne podnikáte, platíte tie najväčšie dane. No ak obchodujete s firemnými podielmi, napríklad ako niektoré finančné skupiny s private equity, tak je to úplne oslobodené od dane. Takéto deformácie by sme chceli odstrániť.

Väčšou daňou z motorových vozidiel by sa dali zaťažiť luxusné autá. To by bol dobrý nástroj na zvýšenie daňovej spravodlivosti. Mnohí skutočne bohatí ľudia, ktorí podnikajú, vlastnia firmy, si optimalizujú svoju daň z príjmu a peniaze potom presúvajú do majetku v podobe luxusných nehnuteľností alebo áut. Prenesením takejto záťaže by sme vedeli získať zdroje na zníženie daní bežným ľuďom. Viete, Ficova vláda zaviedla 25-percentnú daň pre lepšie zarábajúcich zamestnancov. Zaviedli takzvanú milionársku daň. Ale to nie sú milionári, ktorí to platia. Ak máte plat 3000 eur v Bratislave, musíte platiť vysoké nájomné alebo hypotéku a váš život nie je nejaký luxusný. Je to síce na slovenské pomery slušný život, ale v skutočnosti je to život vyššej strednej vrstvy. To sú často informatici alebo kvalifikovaní zamestnanci. To sú tí, ktorých štát najviac žmýka, nesú najväčšiu daňovú záťaž okolo 50 percent z ceny práce. Týchto ľudí chceme odbremeniť.

Súhlasili by ste s tým, aby sa zrušili paušálne výdavky pre živnostníkov? Jedným z cieľov totiž je, aby platili podobné dane a odvody ako zamestnanci.

Ja sám mám otvorenú živnosť, keďže si popri poradenskej činnosti v politike privyrábam analytickými projektmi pre M.E.S.A. 10 práve na živnosť. Istý čas som mal živnosť pozastavenú, nasledujúci rok som tak nemusel platiť sociálne poistenie a využívam paušálne výdavky. Viete, akú som mal efektívnu daňovú a odvodovú sadzbu, keď som platil prvýkrát dane po prerušení živnosti? 10 percent. Čiže áno, zvýhodnenia tam sú a treba s nimi nejako naložiť. Jeden zo zásadných problémov nášho daňového systému je, že je veľmi nespravodlivý. Sú v ňom veľké rozdiely medzi zdaňovaním rôznych skupín ľudí, rôznych foriem ekonomickej aktivity, ale nemyslím si, že by sa malo k tomu pristupovať drasticky a zvyšovať ľuďom niekoľkonásobne dane. Myslím si, že nie je úlohou politiky robiť ľuďom takéto drastické zásahy do života. Treba k tomu pristupovať s citom. Čiže absolútne zrušenie paušálnych výdavkov by sme nepodporili.

Je podľa vás reálne, že by sa taká veľká reforma spustila už od roku 2022 a aj so zavedením jednotného systému pre dane a odvody UNITAS?

Vnímam to ako ambiciózny termín a držím palce.

Igor Matovič pripustil, že reforma môže byť mierne deficitná. To si môžeme podľa vás dovoliť?

Ak sa dnes znížia dane na úkor deficitu, tak sa to ľuďom vráti v podobe vyšších daní v budúcnosti, pretože takto narobené dlhy budú musieť splácať aj s úrokmi. A to my nechceme.

Podľa šéfa Inštitútu finančnej politiky by vláda mala začať konsolidovať verejné financie v roku 2023. Súhlasíte s tým?

Je pravdou, že z ekonomického hľadiska by sa nemalo konsolidovať, keď ešte trvá kríza, v tom s Edom Hagarom súhlasím. Na druhej strane máme tu aj politický cyklus a téza, že sa bude konsolidovať rok pred voľbami, sa mi zdá nereálna.

O veľkú reformu daní a odvodov sa v roku 2011 pokúsila aj Radičovej vláda. Napadne vám z toho nejaké ponaučenie?

V tom čase som bol poradcom Ivana Mikloša, takže som tie problémy vnímal aj zvnútra. Osobná lekcia, ktorú si z toho nesiem, je princíp, ktorý sa snažím presadzovať, že pri úpravách daní by sme sa v prvom rade mali snažiť pozitívne zviditeľniť Slovensko, aby sme boli atraktívni a mali dobré daňové prostredie. Zároveň by sme mali rešpektovať aj medzinárodne zavedenú prax, počúvať odborníkov a snažiť sa, aby čo najmenej do toho zasahovali politici rôznymi kreatívnymi nápadmi. Problémom je nielen nespravodlivosť alebo daňové sadzby, ale omnoho horšie je, keď sa daňový systém neustále mení a keď si politici robia marketing naozaj hlúpymi, nedomyslenými nápadmi.

Keby ste to mali porovnať s reformou v roku 2004, ktorá zaviedla aj rovnú daň, čo by ste povedali? 

Určite na mnohých princípoch, ktoré platili, by som staval aj dnes, najmä čo sa týka jednoduchosti systému, neutrality daňového systému, snahy mať nízke daňové sadzby a radšej široký základ. Na druhej strane si myslím, že dnes by nebolo vhodné pre Slovensko snažiť sa konkurovať úplne najnižšími celkovými príjmami štátu, pretože v takom prípade by sme nevedeli zaplatiť učiteľov, zdravotné sestry. Druhým rozdielom je, že v porovnaní s vtedajším obdobím, keď išlo napríklad o to, mať čo najnižšie zaťaženie kapitálu alebo znižovať progresivitu zdanenia, dnes by som už viac kládol dôraz na vyrovnávanie rozdielov rôznych foriem ekonomickej aktivity, pretože daňový systém máme do istej miery aj degresívny. Bol by som ochotný uvažovať o vyššom zdanení dividend, kapitálových ziskov, menej by som sa v tomto momente staral o daňové zaťaženie tých úplne najbohatších, ale skôr by som sa snažil hľadieť na bežnejších ľudí. Zároveň je dobré mať konkurencieschopné daňové sadzby a jednoduchý a prehľadný daňový systém.

Poďme ďalej. Pomerne kriticky ste sa vyjadrili aj k Sulíkovmu zámeru presadiť do ústavného zákona daňovú brzdu. V čom je to podľa vás neprijateľné?

V prvom rade chcem povedať, že súhlasím s Richardom Sulíkom v tom, že by sme nemali zvyšovať celkové daňové a odvodové zaťaženie a konsolidácia verejných financií v nasledujúcich rokoch by sa mala diať na strane výdavkov. Návrh, ktorý predložili, je však niečím úplne iným, než čo hovoria do médií. Má absolútne nereálne parametre. Požadujú veľmi drastické zníženie daní, no nepovedali, odkiaľ chcú na to zobrať. Sú to miliardy a miliardy eur. Zároveň kvôli týmto návrhom zablokovali rokovania o novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý mal inovovať dlhovú brzdu.

SaS trvá na tom, aby bola schválená ich ústavná daňová brzda. Nechcel som ísť s týmto von a parametre, s ktorými prišli, som zverejnil až vtedy, keď si SaS začala robiť na tejto téme marketing. To nepovažujem za korektný prístup ku koaličným partnerom, pretože to vzbudzuje dojem, že SaS je jediná, ktorá je proti nárastu daní, čo nie je pravda. Ale nemám záujem z toho vyrábať konflikt, keďže so SaS spolupracujeme v iných oblastiach. Chceme so SaS rokovať, je to odborná téma.

Skúste vysvetliť, v čom je problém ich návrhu. 

Ich návrh považujem za ideologický a nereálny. Na ilustráciu, navrhujú hranicu pre daňové zaťaženie 33 percent HDP, ktorú v súčasnosti nespĺňa žiaden štát Európskej únie. Formálne ju spĺňa Írsko, ktoré má 24 percent, ale len vďaka tomu, že majú úplne skreslené národné účty a vykazujú nereálne vysoký HDP. Jediný štát, ktorý sa k takejto hranici približuje, je Rumunsko. Dosahuje ju vďaka tomu, že má extrémne nízke výdavky na školstvo, zdravotníctvo, na dôchodky. Priemerný starobný dôchodok je v Rumunsku 250 eur. Takže ak chce SaS zaviesť na Slovensku rumunský ekonomický model a chce ho dať rovno do ústavy, nech sa páči, len nech potom ľuďom povedia celú pravdu, že to neznamená len rumunské dane, ale znamená to aj rumunské zdravotníctvo, rumunské školstvo a rumunské dôchodky.

O čo prichádzame tým, že sa schválenie ústavného zákona o dlhovej brzde pre daňovú brzdu odsúva?

Majú sa napríklad zaviesť záväzné výdavkové limity, má sa prejsť od hodnotenia hrubého dlhu na čistý dlh, čo doteraz spôsobovalo isté problémy najmä pri predzásobení štátu likviditou. Je tam posilnenie istej automatickosti sankcií, čo podľa môjho názoru skvalitňuje inštitučný rámec pre verejné financie. Takže ak to nebude schválené, obávam sa, že skôr to bude na škodu krajiny, budú horšie, nekvalitnejšie, menej aktuálne fiškálne pravidlá a môže sa to prejaviť napríklad na vyšších úrokoch na dlh.