Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Je tu nádej na oživenie, pomôže fond obnovy aj americké stimuly

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Autor je vydavateľ portálu Euractiv.sk

  • Komisia hlási náznaky oživenia ekonomiky, počíta s podporou fondu obnovy.
  • Amazon vyhral spor na Súdnom dvore, nemusí doplatiť daň 250 miliónov eur.
  • Čakajme spor kvôli zeleným pravidlám na využívanie biomasy.

1. Komisia hlási náznaky oživenia ekonomiky, počíta s podporou fondu obnovy

Druhá vlna pandémie a pomalý nástup očkovania v EÚ zbrzdili optimistické očakávania rýchlej hospodárskej obnovy. V najnovšom jarnom odhade vývoja ekonomiky však Komisia očakáva návrat lepších čias.

Dôvody na optimizmus

V roku 2021 očakáva, že ekonomika eurozóny narastie o 4,3 percenta, v nasledujúcom o 4,4 percenta. Pre celú EÚ by to malo byť 4,2 percenta v tomto roku a o rok neskôr 4,4 %.

Rásť by mali všetky veľké európske ekonomiky. Najrýchlejšie španielska: o 5,9 percenta HDP v 2021 a 6,8 percenta v 2022 (v minulom roku sa španielske HDP prepadlo o 10,8 percenta). HDP Francúzska má tento rok narásť o 5,7 percenta, na budúci rok o 4,2 percenta. Talianska ekonomika porastie v najbližších dvoch rokoch o 4,2 a 4,4 percenta HDP, nemecká o 3,4 a 4,1 percenta HDP.

Oživenie ekonomiky sa prejavuje aj na trhu práce, zamestnanosť sa podarilo zachovať aj vďaka opatreniam ako kurzarbeit. V tomto roku by mala nezamestnanosť v eurozóne dosiahnuť 8,4 percenta, v Únii 7,6 percenta. V nasledujúcom 7,8, resp. 7 percent.

Motor rastu

V prvom štvrťroku tohto roka bola európska ekonomika v recesii. V týchto mesiacoch jej však už pomáha uvoľňovanie opatrení, spojené s postupným zlepšovaním pandemickej situácie, ako aj výrazné hospodárske oživenie v Číne a Spojených štátoch. Komisia očakáva, že fiškálne stimuly Bidenovej administratívy prispejú v roku 2022 k rastu európskej ekonomiky pol percentom HDP.

Rast podporia aj peniaze z európskeho záchranného balíka. Tento rok príde z Nástroja obnovy a odolnosti 62 miliárd, v nasledujúcom 77 miliárd eur. Podľa Komisie to na budúci rok vytvorí rast o 1,2 percenta HDP.

Prečo byť opatrným

Komisár Paolo Gentiloni však upozorňuje, že efekt peňazí z fondu obnovy bude závisieť od členských krajín. Národné plány obnovy zatiaľ predložilo 15 krajín. V šiestich sa ešte stále čaká na ratifikáciu rozhodnutia o vlastných zdrojoch – dôležitej časti skladačky, ktorá umožní financovať európsky fond.

Európa sa tiež bude musieť rozhodovať, kedy začne opäť uplatňovať fiškálne pravidlá. Verejná podpora ekonomiky výrazne zvýšila verejné dlhy. Len dve krajiny – Dánsko a Luxembursko – udržali tento rok deficit pod 3 percentami HDP. Dlh v krajinách eurozóny sa tento rok dostane na 102 percent HDP, v EÚ na 95 percent.

Gentiloni však upozorňuje, že príliš rýchly návrat k reštriktívnej rozpočtovej politike môže podkopať hospodársky rast. Komisia chce ponechať suspendované pravidlá Paktu stability a rastu do konca roka 2022.

Ešte donedávna mala eurozóna problém s pomalým rastom cien až defláciou. Začiatkom tohto roka však inflácia prudko narástla. Podľa Komisie sú hlavnými príčinami rast cien energií a technické faktory v spôsobe výpočtu inflácie, ktorých prejavy budú len dočasné. Úlohu mohli zohrať aj zmeny daňovej politiky v Nemecku.

Výkyvy v miere inflácie sa očakávajú aj v najbližšom období, vo všeobecnosti by sa však nemala dostať na dvojpercentnú hranicu, ktorá je cieľom Európskej centrálnej banky. Tohto roku bude inflácia v eurozóne na úrovni 1,7 percenta, v nasledujúcom roku 1,3 percenta.

Ako na tom bude Slovensko

Slovenská ekonomika by sa mala zotavovať relatívne rýchlo. Po minuloročnom prepade o 4,8 percenta narastie tento rok o 4,8 a budúci o 5,2 percenta. Nezamestnanosť dosiahne vrchol v tomto roku (7,4 percenta), v nasledujúcom klesne na 6,6 percenta. Oživeniu priemyslu pomáha aj zahraničný dopyt.

Verejný dlh by mal v pomere k HDP začať klesať už v tomto roku, v budúcom dosiahne 59 percent HDP. Komisia očakáva rozpočtový deficit 6,5 percenta (2021) a 4,1 percenta (2022) HDP. To však už neplatí.

Vláda včera schválila Program stability, v ktorom zvyšuje tohtoročné výdavky až o 3,4 miliardy eur. Vyššie výdavky súvisiace s pandémiou a dodatočná rezerva by mohli zvýšiť deficit verejných financií v tomto roku až na 9,9 % HDP. Verejný dlh Slovenska by v takom prípade stúpol na 64 %.

2. Amazon vyhral spor na Súdnom dvore EÚ, nemusí doplatiť daň 250 miliónov eur

Ilustračné foto – TASR/AP

Európska komisia prehrala už druhý spor s firmou Amazon. Súdny dvor EÚ rozhodol, že digitálny gigant nemusí Luxembursku doplatiť dane vo výške 250 miliónov eur. Minulú jeseň rozhodol súd podobne pri sťažnosti Amazonu proti príkazu Komisie, aby Írsku doplatil na daniach 13 miliárd eur.

O čom bol spor

V roku 2017 Komisia rozhodla, že Luxembursko poskytlo firme nelegálnu štátnu pomoc. Na základe špeciálnej dohody s luxemburským úradom mohol Amazon previesť tri štvrtiny ziskov z jej podnikania v EÚ na dcérsku spoločnosť bez toho, aby z nich musela zaplatiť dane.

Komisia teda nenapadla výšku dane, v tejto oblasti má EÚ obmedzené kompetencie, ale napadla fakt, že daňové dojednanie narušilo hospodársku súťaž na spoločnom európskom trhu. Inak povedané, Luxembursko poskytlo Amazonu výhodu, ktorú nemali iné firmy. Preto mal doplatiť do luxemburskej pokladnice 250 miliónov eur.

Čo povedal súd

Amazon napadol rozhodnutie na Súdnom dvore EÚ. Tvrdil, že nešlo o poskytnutie neférovej výhody, podobné daňové dojednania boli otvorené aj iným firmám.

Európsky súd rozhodol v prospech firmy. Podľa neho Komisia dostatočne nedokázala, že by šlo o selektívnu výhodu.

Čo súd nepovedal

Súd nepovedal nič o tom, aké dane by mali či nemali platiť firmy v EÚ. Nerozhodoval ani o legálnosti (a už vôbec nie o etickej stránke) agresívneho daňového plánovania – praktiky, pri ktorej nadnárodné firmy vytvárajú komplexné korporátne štruktúry dcérskych spoločností, aby využili rozdiely v daňových zákonoch krajín a maximálne znížili svoje daňové bremeno. V niektorých prípadoch až na zlomky percenta príjmov firmy.

Aby to bolo ešte komplikovanejšie, v zdanlivo podobnom prípade rozhodol Súdny dvor opačne: francúzska energetická firma Engie bude musieť Luxembursku doplatiť daň vo výške 120 miliónov eur. Dohoda s luxemburským daňovým úradom jej poskytla neférovú výhodu, čím boli porušené pravidlá štátnej pomoci.

Čo bude nasledovať

Komisia sa bude môcť proti rozhodnutiu odvolať – urobila tak aj minulý september, keď Všeobecný súd zamietol jej príkaz, aby Amazon doplatil Írsku na daniach 13 miliárd eur. Ak však neprinesie na súd nové dôkazy, rozhodnutie bude podobné.

V každom prípade ukazujú tieto prehraté spory limity spôsobu, akým sa snaží Komisia riešiť problém vyhýbaniu sa plateniu daní nadnárodnými spoločnosťami. Vzhľadom na obmedzené právomoci v daňovej oblasti na to využívala oblasť ochrany hospodárskej súťaže (pravidlá štátnej pomoci).

Ťaženie Európskej komisie proti agresívnym daňovým praktikám však aj tak prináša ovocie. Tlak Bruselu a ostatných členských krajín už prinútil Írsko, Luxembursko, Holandsko a Belgicko zmeniť daňové pravidlá a praktiky, ktoré firmy pri umelom znižovaní daní s obľubou využívali. Pravda, desiatky miliárd eur, o ktoré takto prišli rozpočty európskych krajín (a tým my všetci), to už nevráti.

Okrem toho, účinným riešením by bola až lepšia koordinácia daňových politík. Napríklad vytvorenie spoločných pravidiel na určenie daňového základu.

3. Ďalším bojiskom európskej politiky budú zelené kritériá pre využívanie biomasy

Kotolňa na biomasu v Trebišove využíva namiesto zemného plynu seno, slamu a drevnú biomasu. Na snímke vedúci výroby Emil Rešetár v novej výsadbe rýchlorastúcej Paulownie. Foto – TASR

Európska komisia pripravuje revíziu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE). Jej súčasťou by mali byť aj pravidlá pre udržateľné využívanie biomasy. Minulý mesiac Komisia narazila na vlastný poradný orgán.

Výbor pre kontrolu regulácie (RSG) – nezávislý orgán Komisie, ktorý jej poskytuje poradenstvo a zabezpečuje centrálnu kontrolu kvality, ako aj podporu pre hodnotenia vplyvu Komisie a hodnotenia v počiatočných fázach legislatívneho procesu – vydal k návrhu revízie pravidiel negatívne stanovisko.

Podľa RSG Komisia nedostatočne analyzovala environmentálne riziká spojené s intenzívnejším využívaním biomasy. Analýzu a porovnanie alternatív označil za „často zmätočné alebo nekompletné“.

Prečo je to dôležité

Návrh revízie smernice chce Komisia predstaviť 14. júla. Mal by obsahovať záväzok, že v roku 2030 bude 38-40 percent spotreby pokrývať energia z obnoviteľných zdrojov. To znamená takmer dvojnásobok súčasného podielu.

Približne 60 percent energie z obnoviteľných zdrojov pochádza z biomasy. Jej spotreba narástla medzi rokmi 2005 a 2016 o 69 percent. Z veľkej časti to znamená zvýšenie spotreby dreva na výrobu energie: od domácich kotlov po priemyselné inštalácie.

Využívanie biomasy bude ďalej narastať. Komisia očakáva, že v roku 2050 bude dopyt po bioenergii o 65 až 80 percent vyšší než v roku 2030.

Viaceré krajiny – patrí medzi ne aj Slovensko – by mali problém naplniť deklarované ciele v oblasti OZE, ak by bolo využívanie biomasy podriadené prísnejším pravidlám. Napríklad ak by z kategórie OZE vypadlo drevo vyťažené v lesoch. Pre niektoré krajiny, napríklad Švédsko a Fínsko, je to navyše dôležitý hospodársky sektor, s ktorým je spojené množstvo pracovných miest.

Lenže intenzívnejšie využívanie biomasy prináša environmentálne riziká. Intenzívne hospodárske využívanie lesov ohrozuje biodiverzitu a znižuje ich kvalitu. Spaľovanie biomasy zhoršuje kvalitu ovzdušia. A niektoré formy využívania bioenergie nie sú klimaticky udržateľné – emisie skleníkových plynov môžu zvyšovať.

V čom je problém

Výbor Komisii vyčíta, že nedostatočne zhodnotila environmentálne riziká zvýšeného využívania biomasy. Konkrétne spomenul najmä znečistenie ovzdušia v dôsledku spaľovania biomasy.

To však nie je jediný problém. Európske pravidlá v súčasnosti považujú bioenergiu za defaultne klimaticky neutrálnu. Environmentalisti upozorňujú, že je to nesprávny prístup, a v revidovanej smernici by sa mal zmeniť. Tento názor podporilo začiatkom roka aj Európske výskumné centrum (JRC). Spaľovanie dreva vyťaženého v lesoch či premena prírodných ekosystémov na plochy pre pestovanie biomasy môžu klimatickú zmenu ešte zhoršiť.

Analýzu, ktorou Komisia podložila pracovnú verziu návrhu smernice, kritizujú aj zástupcovia priemyslu – ale z opačnej strany. Podľa združenia Bioenergy Europe neberie hodnotenie dostatočne do úvahy pozitívne efekty toho, že biomasa nahradí fosílne palivá. Spomína aj sociálno-ekonomické dôsledky pre krajiny, kde je lesníctvo a spracovanie dreva dôležitým poskytovateľom pracovných miest.

Čo bude nasledovať

Práce Komisie na návrhu revízie Smernice o OZE pokračujú. Pravidlá využívania biomasy sa po jej predložení stanú ďalším bojovým poľom európskej politiky.

Pred rokmi bolo Slovensko medzi členskými krajinami, ktoré prelobovali súčasný voľný prístup k regulovaniu využívania biomasy. Výsledkom je súčasný stav slovenských lesov.

Ďalšie správy

EÚ je pripravená diskutovať o uvoľnení patentov na vakcíny. Nasleduje tak rozhodnutie Bieleho domu, ktorý chce hľadať konsenzus na globálnej úrovni, najmä na pôde Svetovej obchodnej organizácie. Predseda Rady Charles Michel vyhlásil, že Únia očakáva z americkej strany konkrétne návrhy, ako by uvoľnenie patentov mohlo prebehnúť.

Mimobratislavské samosprávne kraje kritizujú návrh ministerstva regionálneho rozvoja na presunutie miliardy eur z budúcich eurofondov od menej rozvinutých regiónov do bratislavského. Argumenty ministerstva považujú za slabé, presun podľa nich ešte viac prehĺbi regionálne rozdiely. Košický župan chce problém riešiť s Európskou komisiou.

Európska komisia verí, že európske covid pasy budú zavedené ešte pred letom. Lídri EÚ sa na ich vytvorení v princípe dohodli už na jarnom samite, doladenie technických detailov je však zložité. Členské krajiny sa musia zhodnúť na údajoch, ktoré majú obsahovať, aj technických štandardoch umožňujúcich interoperabilitu a dostatočnú mieru kontroly. Komisia súčasne oznámila, že tento pondelok sa začalo dvojtýždňové pilotné testovanie technológie. Krajiny závislé od turizmu však už podnikajú vlastné kroky. Španielsko napríklad oznámilo, že sa 20. mája otvorí turistom z Británie aj bez PCR testov.

Jedenásť členských krajín žiada zastavenie financovania fosílnej infraštruktúry z európskeho programu Transeurópskych energetických sietí (TEN – E). Prioritou má byť dekarbonizácia energetického systému, tvrdia krajiny v neformálnej deklarácii. Varovanie členských štátov prichádza v rámci diskusie o novelizovanom nariadení Únie o transeurópskych energetických sieťach. To bude definovať kľúčové energetické projekty spoločného záujmu (Projects of Common Interest – PCI), ktoré by mali Európsku úniu priblížiť k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. PCI sú zvýhodnené zrýchleným udeľovaním povolení, efektívnejším regulačným postupom a majú garantovanú podporu z európskych verejných zdrojov.

Svet by mal urgentne znížiť emisie metánu, tvrdí správa Organizácie Spojených národov United Nations’ Global Methane Assessment. Metán je 80-krát silnejším skleníkovým plynom ako CO2 a jeho emisie spôsobené človekom rýchlo rastú. Zdrojom je poľnohospodárstvo, najmä živočíšna výroba, fosílne palivá aj odpad z domácností. Podľa vedcov by sme však mali do roku 2030 znížiť emisie metánu o 40 až 45 percent, aby sme udržali globálne otepľovanie na bezpečnej úrovni.

Globálne antropogénne zdroje metánu, 2020

Zdroj: Global Methane Initiative

Využívanie vodíka na pohon automobilov a vykurovanie domov nesie environmentálne riziko, tvrdí analýza nemeckého Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov. Je ním pokračujúca závislosť od fosílnych palív a tým nedostatočné riešenie klimatickej zmeny. Vodík môže ako palivo nahradiť ropu či zemný plyn. Ak je pri jeho výrobe použitá elektrina z obnoviteľných zdrojov, bude aj nízkouhlíkový. Podľa inštitútu je však efektívnejšie na pohon áut či vykurovanie domov využiť priamo túto elektrickú energiu.

Európska komisia navrhne členským krajinám vyškrtnúť oxid titaničitý zo zoznamu potravinárskych aditív. Navrhne tiež zákaz tohto aditíva, označeného E171, ktoré sa pridáva do cestovín, koláčov a iných potravín ako farbivo. Diskusia s členskými štátmi sa začne ešte tento mesiac. Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín nie je aditívum bezpečné, jeho využívanie v potravinách môže zvyšovať riziko vzniku rakoviny.

Po víkendovom videosamite medzi lídrami EÚ a Indie by sa mali opäť otvoriť európsko-indické obchodné rokovania, suspendované od roku 2013. Indický premiér tiež vyzval EÚ, aby nasledovala Spojené štáty a podporila výzvu na pozastavenie patentov na vakcíny proti covidu-19.

Súdny dvor EÚ potvrdil právo Komisie obmedziť používanie troch pesticídov: imidaklopridu, klotianidínu atiametoxánu. Používanie týchto troch insekticídov Komisia obmedzila ešte v roku 2013, dôvodom boli obavy z ich negatívneho vplyvu na populácie včiel. Verdikt napadla na súde chemická firma Bayer.

Nemecký regulátor na tri mesiace zakázal firme Facebook zbierať užívateľské dáta z aplikácie WhatsApp. Prípad posunul na posúdenie Európskemu výboru pre ochranu údajov. Nemecký regulátor poukázal na fakt, že Facebook v minulosti porušil pravidlá pre ochranu údajov. Ak by získal dáta z WhatsAppu, mohlo by to údajne ohroziť práva a slobody užívateľov, aj ovplyvniť výsledok nemeckých septembrových volieb.

Európske železnice stále cítia následky pandémie. Počet prepravených pasažierov je polovičný oproti predkrízovým úrovniam, čo spôsobuje týždenné straty takmer 600 miliónov eur. Príjmy z prepravy tovarov boli v decembri 2020 nižšie o 3 percentá, v apríli 2021 o desať percent v porovnaní s rovnakými mesiacmi v roku 2019. Negatívny trend zaznamenali aj spoločnosti spravujúce železničnú infraštruktúru, straty narástli z 8 percent v lete 2020 na 13 percent. Podľa združenia európskych železničných prepravcov a správcov infraštruktúry (CER) vyrobili ich členovia následkom pandémie stratu 26 miliárd eur a tento trend pokračuje.

Štatistika: V najbližších rokoch bude pribúdať najmä výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (MEA) pribudli v minulom roku celosvetovo kapacity na výrobu 280 gigawattov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. To je o 45 percent vyšší nárast než v roku 2019.

Priemerný čistý medziročný nárast kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, 2011-2022

Zdroj: MEA – Renewable Energy Market Update 2021

Rýchly rast kapacít na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov bude podľa MEA pokračovať aj v rokoch 2021 a 2022 – až 90 percent nových vybudovaných kapacít má využívať práve obnoviteľné zdroje.

 

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie