Prečo SaS nechce podporiť Matovičove zmeny v rozpočte (otázky a odpovede)

SaS nechce podporiť výrazné zvýšenie výdavkov v rozpočte, ktoré už schválila vláda. Pripravili sme otázky a odpovede, o čo ide.

Najnovší spor v koalícii sa týka výrazného zvyšovania výdavkov v rozpočte. Navrhol to minister financií Igor Matovič, schválila vláda, no Sulíkova SaS s tým má problém. Rokovanie parlamentu sa na týždeň prerušilo a bude sa hľadať nejaký kompromis.

No nebude to jednoduché. Matovič na tlačovej konferencii povedal, že SaS na pondelkovú koaličnú radu prišla s návrhom zoškrtať 1,6 miliardy výdavkov z jeho návrhu, s čím nesúhlasí. SaS reagovala, že každé okresanie položiek vie vysvetliť a peniaze sa dajú nájsť aj inde (aktualizované o 20.40).

Prečo má SaS problém so zmenou rozpočtu?

SaS má problém s tým, že sa výdavky rozpočtu mali v skrátenom legislatívnom konaní zvýšiť o 3,4 miliardy eur (prekáža jej jedno aj druhé). Ministri za SaS nepodporili zmenu rozpočtu, už keď sa o tom hlasovalo minulý týždeň na rokovaní vlády. Sulíkovej strane prekáža jednak výrazné zvýšenie výdavkov, no aj to, že o tom nebola žiadna poriadna debata, čiže nikto presne nevysvetlil, aké výdavky a prečo sa zvýšia. „Toto je proti DNA SaS, aby sme tu len takto zvýšili výdavky o 3,5 miliardy eur. Je to vec, ktorú chceme prediskutovať, máme tam mnoho otázok ku konkrétnym položkám,“ povedal Sulík. Úplne ich to však prekvapiť nemohlo, keďže informácia o výraznom zvýšení deficitu (zhruba na 10 %) je aj v pláne obnovy, ktorý sme na konci apríla poslali Európskej komisii.

Prečo chce vláda zvýšiť výdavky až o 3,4 miliardy?

Celkom jasné to nie je. Väčšiu časť výdavkov má tvoriť zvýšenie „pandemickej rezervy“ o 2,4 miliardy. Čiže tieto peniaze sa majú vyčleniť na pomoc ekonomike. Pôvodne schválená miliardová rezerva sa už totiž minula. No prečo sa má vyčleniť práve taká suma, nie je jasné. Je to najmä politické rozhodnutie. Zvyšnú miliardu majú tvoriť nepandemické výdavky, napríklad navýšenie základného imania spoločnosti MH Invest, splácanie istiny dlhu železníc či zvýšenie hotovostnej rezervy.

Napríklad 120 miliónov má byť pomoc pre cestovný ruch a gastro. Na dofinancovanie ŽSR sa má použiť 143 miliónov a na dofinancovanie ZSSK 80 miliónov, na úhradu straty ZSSK za roky 2019 a 2020 sa má použiť 130 miliónov.

Ďalších 110 miliónov sa má použiť na dofinancovanie Sociálnej poisťovne. SaS tu navrhuje, aby to bola polovičná suma, za čo ju Matovič kritizuje. Ďalších 160 miliónov sa má použiť na zaplatenie výdavkov zdravotníckym zariadeniam a podobne.

Ako veľmi sa môže zvýšiť deficit rozpočtu?

Čisto technicky by deficit verejných financií stúpol z plánovaných 7,4 % na 9,9 %. Účtovne by sa teda nezvýšil o celých 3,4 miliardy, čo SaS sem-tam spomenie, ale o 2,4 miliardy, čiže o miliardu menej. Jednak preto, že časť nepandemických výdavkov budú tvoriť finančné transakcie vnútri sektora verejnej správy. Okrem toho už dnes sa niektoré položky v rozpočte vyvíjajú oproti plánu lepšie (napríklad lepšie hospodári samospráva).

Podľa odhadu rozpočtovej rady, ktorá verejné financie detailne sleduje, by deficit na konci roka mohol dosiahnuť 7,7 %. K 10 % by sa priblížil vtedy, keby sa výrazne zhoršila pandemická situácia. Aj vláda v programe stability pripúšťa, že deficit nakoniec môže byť nižší, ak sa neminie celá rezerva.

Ak by sa výdavky predsa len výrazne dvihli, zhoršil by sa zásadne stav našich verejných financií?

Oproti predpokladu na tento rok by deficit nemusel byť zásadne vyšší. To by záviselo najmä od čerpania rezervy. Naše verejné financie však neboli v ukážkovom stave už ani pred pandémiou, kríza ich stav, samozrejme, zhoršila. Problémom je ich dlhodobá udržateľnosť. Vláda nemá dlhodobý plán, ako ich ozdraviť.

K skokovému zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti prispelo, keď Pellegriniho vláda v roku 2019 zrušila automat na určovanie dôchodkového veku podľa vývoja strednej dĺžky dožitia. Súčasná vláda ho chce vrátiť späť, no minister práce a sociálnych Milan Krajniak (Sme rodina) doteraz nespresnil, ako to chce upraviť. Avizuje akurát, že dôležitý ústavný dôchodkový zákon predloží o týždeň v pondelok na rokovanie tripartity.

Ako teda rozumieť postoju SaS, nepodporia žiadne zvýšenie výdavkov?

Čím viac sa o tom hovorí, tým viac Sulíkova strana zdôrazňuje, že nejaké zvýšenie výdavkov podporia. Šéf výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič povedal, že určite budú súhlasiť so všetkými výdavkami týkajúcimi sa covidovej pomoci. Podľa neho by sa malo počkať na júnové prognózy, ktoré oveľa jasnejšie zachytia aktuálnu situáciu. Pravdepodobne sa však na júnové prognózy čakať nebude.

Ktoré výdavky nechce SaS zvýšiť?

Matovič povedal, že Sulík s Viskupičom prišli na pondelkovú koaličnú radu so zoznamom 14 položiek, pri ktorých by výdavky nezvýšili alebo by ich zvýšili o menej, ako navrhol minister financií. Spolu má ísť o 1,6 miliardy, ktoré by SaS škrtla.

Matovič s ich návrhom nesúhlasí. Vraví, že SaS by napríklad nedala 22 miliónov pre covidové oddelenia v nemocniciach, škrtla by aj 30 miliónov na odchodné pre policajtov. Podľa SaS Sociálnej poisťovni namiesto 110 miliónov stačí 55 miliónov. Škrtla by aj 15 miliónov na pandemický rodičovský či 15 miliónov na pandemickú PN a OČR aj peniaze na niektoré vakcíny. No neškrtla by napríklad peniaze pre MH Invest, ktorý patrí pod Sulíkov rezort.

„Každé okresania jednotlivých položiek vieme poctivo vysvetliť a vydokladovať. Ak je v tabuľke mínus milión eur, neznamená to, že milión eur nemôžeme nájsť inde. Bohužiaľ, toto minister financií zjavne nechápe,“ uviedla v reakcii SaS.

Je postoj SaS ovplyvnený aj nie práve najlepším vzťahom ministrov Matoviča a Sulíka?

Nemusí to tak byť. Zrejme ich ozaj zaskočilo, keď do vlády prišiel návrh na zmenu rozpočtu so zvýšením výdavkov o 3,4 miliardy. No aj odmietavý postoj SaS k návrhu – aspoň sa tak zdá – poslúžil ministrovi financií Igorovi Matovičovi ako zámienka, prečo im nechce uvoľniť 26 miliónov eur na podporu nájmov a pomoc kultúre. Odkázal im, že keď prejde zmena v rozpočte, budú peniaze aj na to. Alebo nech si potom ministerstvo hospodárstva hľadá voľné zdroje vo vlastnom rozpočte.

Ak SaS záleží na zdravých verejných financiách, prečo netlačia na to, aby bol prijatý ústavný zákon o dlhovej brzde?

SaS trvá na tom, že musíme mať v ústave aj daňovú brzdu a najlepšie priamo v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti (dlhovej brzde). No Sulík sa s Matovičom (predtým ani s Eduardom Hegerom) doteraz nedohodol, ako to vlastne bude. Preto najprv Heger a teraz aj Matovič museli stiahnuť novelu dlhovej brzdy z rokovania parlamentnej schôdze. Pravdepodobne sa to odsunie až na jeseň.

Viskupič z SaS vraví, že sa nič nedeje, veď dlhová brzda je aj tak po schválení programového vyhlásenia novej vlády dva roky vypnutá. No v novele ústavného zákona sa majú zaviesť aj výdavkové stropy. V praxi by to bolo nominálne číslo, ktoré by výdavky nemohli v danom roku prekročiť. Viskupič vraví, že je na aktuálnej vláde, aby hospodárila zodpovedne.