Viskupič zo SaS: Verím, že sa dohodneme a v parlamente prijmeme zmenu rozpočtu, ale už s veľkou výstrahou

Tento týždeň prebehla pomerne ostrá výmena názorov medzi ministrami financií a hospodárstva Igorom Matovičom (OĽaNO) a Richardom Sulíkom (SaS) o zvyšovaní výdavkov rozpočtu v tomto roku. Matovič navrhol ich zvýšenie o 3,4 miliardy eur, Sulík o polovicu z tejto sumy.

Šéf parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) v rozhovore vysvetľuje, aká je v tomto pozícia SaS, na čom sa už dohodli s ministerstvom financií a ktoré výdavky zostávajú stále otvorené.

Naozaj vás Matovičov návrh na zmenu rozpočtu až tak prekvapil, keď prišiel do vlády?

Áno, prekvapil nás. Nebol dopredu avizovaný, bolo to v podstate z minúty na minútu, prišlo to aj so žiadosťou o skrátené legislatívne konanie. Výrazne nás prekvapila hlavne výška výdavkov.

Čo vám najviac na tom celom prekáža?

Aj my vnímame, že treba upraviť rozpočet a zvýšiť deficit, pretože potrebujeme v prvom rade zaplatiť výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s krízou. Zmenu rozpočtu sme podporili aj vlani v lete, keď bolo treba zvýšiť deficit, pretože bolo nutné reagovať na krízu. Je pravda, že druhá vlna pandémie nás postihla v tomto roku viac, ako sme čakali, ale treba byť rozpočtovo zodpovedný a sledovať každé euro. Prvá naša výhrada je, že bol mimoriadne silný tlak na veľmi rýchle schválenie. Druhá vec je, že chceme počuť a debatovať – a to sa už teraz deje – o jednotlivých položkách, ich nutnosti, o ich väzbe na covid. A keďže sa tam nachádzajú aj položky vo výške jednej miliardy eur, ktoré nemajú väzbu na covid, pýtame sa, prečo neboli rozpočtované v pôvodnom rozpočte na tento rok a či je nevyhnutné ich zahrnúť do aktuálneho zvýšenia výdavkov o takmer 3,5 miliardy eur. To je veľmi veľká suma, je to polovica ročného výberu dane z pridanej hodnoty.

O návrhu, ako zvýšiť výdavky, už rokujete v pracovnej skupine. Beriete argumenty ministerstva financií tak, ako vám ich predkladá?

Je prirodzené, že pokiaľ sedia experti a bavíme sa odborne, stanoviská sa približujú – aj my sme v určitých veciach spokojnejší a vnímame, čo je za tými číslami. Áno, môžem povedať, že na niektorých položkách je zhoda.

Na čom ste sa už dohodli?

Vnímame, že to, čo sa minulo na covid, sa musí zaplatiť. Napríklad antigénové testy. Bytostne nesúhlasíme s tým, že sa testovalo plošne, nezmyselne a stálo to veľmi veľa peňazí, zároveň však vnímame, že keď sa to už stalo a nakúpili sme testy, je potrebné zaplatiť účet. Potom sú položky, na ktorých zhoda ešte nie je. Zoberme si navýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne. Minister financií to prezentoval tak, že SaS nechce vyplatiť pandemickú PN alebo OČR, ale tak to nie je. Naša výhrada je, že keď sa pozrieme na hospodárenie poisťovne, máme za to, že tieto položky je schopná zaplatiť zo svojho existujúceho rozpočtu.

Uspeli ste s touto argumentáciou?

Zhoda je v tom, že je to záväzok štátu, ale zatiaľ sme sa nezhodli, ako bude vykrytý. Asi sa to posunie až na pondelkovú koaličnú radu, kde sa bude musieť prijať posledné rozhodnutie.

Nemá Matovič pravdu v tom, že keď zo zákona alebo z nariadenia vlády vyplývajú nejaké záväzky, ktoré treba vyplatiť, a rezorty sa naňho ako na ministra financií obrátia s tým, že to nemajú z čoho vyplatiť, iná možnosť ako navýšiť výdavky ani nie je?

V momente, keď sme si nejaké služby objednali, nie je iná možnosť, ako ich zaplatiť. Je však férové z hľadiska rozpočtovej zodpovednosti, aby vždy, keď sa robí opatrenie, ktoré ide nad rámec existujúcich zdrojov, sa o tom hovorilo. Výsledkom tejto debaty o navýšení rozpočtu musí byť aj to, aby sme sa nabudúce do takejto situácie nedostali. Ale ešte raz: Potvrdzujem, že výdavky, ktoré vznikli, budeme musieť vo finále zaplatiť, či sa nám to v strane SaS páči alebo nepáči. Štát záväzky, ktoré vytvoril, musí plniť.

Matovič poznamenal, že váš kolega Martin Barto na tom stretnutí v podstate len prikyvoval na argumenty ministerstva.

To je zase demagógia a posunutie významu. Ak sme kúpili testy a nimi sme testovali národ, aj keď sme so samotným testovaním nesúhlasili, musí sa to zaplatiť. No a na takúto položku v rozpočte môj kolega, inak bývalý viceguvernér národnej banky, prikývol, že áno. Ale to je iné prikývnutie, než ako to myslí pán Matovič.

Ale nie je to tak, že rokovania o rozpočte v pracovnej skupine sú oveľa pokojnejšie než verejná výmena názorov medzi Matovičom a Sulíkom?

Áno. Keď sa ma na to pýtate, po rokovaní odbornej pracovnej skupiny jednoznačne poviem, že kompromis nájdeme a nájdeme riešenie. A keď potom človek počúva tlačovky ministra financií, má niekedy pocit, že pán minister ani nechce, aby bola nejaká dohoda. Musím povedať, že možno to ľudia vnímajú ako spor medzi ministrom financií a ministrom hospodárstva, ale ja by som si dovolil povedať, ako to vzniklo.

Ako to teda vzniklo?

Na koaličnej rade sme sa dohodli, že každá strana si pozrie pôvodnú tabuľku s návrhom úpravy rozpočtu, ktorú sme dostali, či s ňou súhlasí, a ak s niečím nesúhlasí, pošle svoj návrh ministrovi financií a bude sa hľadať dohoda. Pripravili sme našu tabuľku s číslami a poslali sme ju ministrovi financií ako vklad do internej odbornej diskusie. Na druhý deň sme otvárali oči, keď sme zbadali tlačovku ministra financií, kde tie čísla verejne prezentoval. Nepýtal sa na náš súhlas, aj keď to boli čísla na internú diskusiu. Následne sme museli reagovať, čiže bola ďalšia tlačovka. Je to úplne zbytočné, takéto tlačovky veľmi sťažujú hľadanie dohody.

Sedí, že to, čo Matovič na tlačových konferenciách prezentoval ako váš návrh, aj ním bol?

Samotné čísla sedeli, ale ich prezentácia nebola správna. Ukázal by som to na položke odchodného pre policajtov. V pôvodnom návrhu je 30 miliónov. My sme v poznámkach k materiálu mali nulu a v poznámke, že peniaze treba nájsť v rezorte vnútra z existujúceho rozpočtu, ktorý majú asi 1,6 miliardy. Odchodné predsa nemá nič spoločné s pandémiou a museli s ním v rozpočte rátať dávno. Čiže nikdy a nikde sme nepovedali, že by sme nevyplatili odchodné. Odchádzajúci policajti majú na odchodné právo a tie peniaze musia dostať. Keď už to chcel minister financií zverejniť, mohol to urobiť férovo, že strana SaS navrhuje, aby sa tieto peniaze našli v rozpočte a že je to ich vstup do diskusie.

Matovič zase Sulíkovi odkázal, že ak chce jeho rezort 20 miliónov na nájomné, teraz žiadate 10 miliónov, nech buď SaS podporí zvýšenie výdavkov, alebo nech si ich potom ministerstvo hospodárstva hľadá vo vlastných zdrojoch.

Pozrite, v rezorte hospodárstva sú po roku našich nových manažérov jasné úspory. Zoberme si SPP, ktoré malo stratu celých šesť rokov, ešte predvlani bola vo výške 100 miliónov eur a za minulý rok po roku nášho manažmentu už malo mierny zisk. Aj MH Invest dokázal ušetriť na prevádzke. Takže my ukazujeme na sebe, ako šetriť, a požadujeme to aj od ostatných koaličných strán.

Ste teda spokojný s tým, ako sa vyvíja dohoda alebo kompromis o rozpočte?

Má to odbornú a politickú rovinu. Teraz už prebiehajú rokovania, hľadajú sa úspory. Aj zo stredajšieho rokovania vyšli niektoré položky, kde sú už čísla nižšie. Bohužiaľ, treba povedať, že niektoré rezorty prišli s novými požiadavkami, ktoré tam neboli.

Keď to teda zhrniem, pri niektorých výdavkoch ste našli kompromis, pri niektorých ešte nie, no zároveň niektoré rezorty prišli s novými požiadavkami. Takže zatiaľ sú požadované výdavky vyššie ako 3,4 miliardy. Nebude výsledkom ešte vyšší deficit, ako ho schválila vláda?

Áno, môžem potvrdiť, že priebežný stav rokovaní je asi takýto. Nie je namieste pridávať stále nové požiadavky. Konečné slovo padne na koaličnej rade. Napríklad v zdravotníckej časti sme ukázali, kde sa dá výrazne ušetriť, a aj sme sa na tom dohodli.

Na čom napríklad?

Napríklad po stredajšom rokovaní v položke zaplatenie výdavkov subjektov hospodárskej mobilizácie, čo sú hlavne zdravotnícke zariadenia, už nie sú výdavky vo výške 160 miliónov, ale 92 miliónov. Stále si myslíme, že 70 miliónov bude stačiť, a verím, že nakoniec nájdeme finálnu dohodu. Takže naše odborné stanovisko bolo akceptované a suma sa znížila. Lenže je to nahradené ďalšou požiadavkou. Nie sme v stave, aby sme do rozpočtu dosypávali ďalšie a ďalšie požiadavky.

S akým navýšením výdavkov by ste súhlasili?

Náš vstup do debaty bol necelých 1,7 miliardy. Takže to číslo by malo byť niekde medzi 3,4 miliardy a našou predstavou. Druhá vec je, že debata sa týka výdavkovej strany rozpočtu. Avšak ekonomika nám začala rásť o 0,5 % už v prvom kvartáli. Myslím, že čísla za druhý kvartál nás veľmi pozitívne prekvapia. Výsledkom bude zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Bohužiaľ, aj inflácia sa zvyšuje, čo takisto zvýši nominálne príjmy. Ďalšia naša požiadavka je teda pozerať sa aj na príjmovú stránku rozpočtu. Dáva zmysel počkať si na najnovšie daňové a ekonomické prognózy.

Skúste to bližšie vysvetliť.

Napríklad v tabuľke je rezerva na covidové opatrenia a všeobecná rezerva na nepredvídateľné tituly. Rezerva je vo výške 600 miliónov. Je to veľmi veľká suma a my hovoríme, že tieto rezervy by sa mali vyškrtnúť. Nehovoríme, že ich nepotrebujeme, ako to prezentuje minister financií, ale vieme ich vytvoriť na strane príjmov. Dôležité je to aj preto, že sme hovorili, že naši predchodcovia, strana Smer, politicky slušne povedané, fungovali nehospodárne, ľudsky povedané kradli, a tá suma mohla byť až do troch miliárd ročne. Aj preto hovoríme, že sme povinní ľuďom ukázať to, že sme schopní rozpočtované príjmy navýšiť pri existujúcich sadzbách daní, zlepšením výberu a menšom kradnutí a tieto dodatočné príjmy potom môžu byť použité ako rezerva na platenie vecí, ktoré treba.

To sa ešte bývalému ministrovi financií Petrovi Kažimírovi vyčítalo, že sa prejedajú nadpríjmy. Ďalšia vec je, že nemáme stále výdavkové limity. Keby sme ich mali, tak to ide proti nim.

Presne tak to bolo, rozpočtové nadpríjmy sa nepoužívali na splácanie dlhu, ale sa prejedali. A za tie roky sa prejedlo asi 10 miliárd, čiže mohli sme mať výrazne nižší verejný dlh. Aktuálne navýšenie výdavkov by nás neposúvalo do nebezpečnej zóny dlhu nad 60 % HDP. Dobrý príklad je česká ekonomika, ktorej sa rovnako v kríze 2009 dlhy zvýšili, no vo všetkých dobrých rokoch dokázala výrazne znížiť deficit a teraz počas aktuálnej krízy sa dostala na výšku, ktorú mala v predchádzajúcej kríze. Na Slovensku sa, bohužiaľ, toto neudialo. Áno, teraz sme naďalej v krízových časoch. Ale ak tie príjmy ani len nepriznáme, čo sa deje v pôvodnom návrhu navýšenia rozpočtu, je to úplne klasické prejedanie.

Takže vy hovoríte, že 300-miliónovú rezervu na covid, o ktorej Matovič povedal, že ju chcete škrtnúť, chcete vytvoriť z príjmov z lepšieho vývoja ekonomiky?

V prvom rade chceme škrtnúť 300-miliónovú rezervu, ktorá nesúvisí s covidom. Keď je niekde plánovaná rezerva, vždy sa minie, lebo je. Tomu chceme zabrániť. Pri 300-miliónovej covidovej rezerve chceme v prvom rade presnejšie vedieť jej opodstatnenosť, teda prognózu odborníkov, pokiaľ ide o možnú tretiu vlnu a jej silu. Vyššie príjmy z fungujúcej ekonomiky dokážu vytvoriť dodatočnú rezervu.

Čo vám na to povedalo ministerstvo financií?

Zatiaľ sme sa nedohodli.

A čo výdavkové limity?

Výdavkové stropy sú veľmi dobrá vec, ktorá zabraňuje prejedaniu nadpríjmov. Určite je dobré ich prijať. No kým hovoríme o rozpočtovo nezodpovedných vládach v budúcnosti, ja hovorím, že ani my nie sme ideálne rozpočtovo zodpovedná vláda. Bez ohľadu na to, že nemáme výdavkové limity, je v našich rukách, aby sme výdavky nenavyšovali viac, ako je rozumné.

Výdavkové limity zatiaľ nie sú prijaté aj preto, že chcete daňovú brzdu, no v koalícii nie je dohoda ani na tom, či ju potrebujeme, či má byť v ústavnom zákone, a tým sa brzdí ústavný zákon o dlhovej brzde. Je v tom nejaký posun alebo stále ste sa na ničom nedohodli?

Momentálne nás pohlcuje aktuálna situácia okolo deficitu rozpočtu. Ale ja by som to povedal takto: Všetky tieto pravidlá musia byť ako prevencia zlých časov. Dnes už mal minister financií predstaviť daňovo-odvodovú reformu, ako to sľúbil, a spomínalo sa tam aj navýšenie DPH na 25 percent. Mať daňovú brzdu, tak k takejto debate nemôže vôbec dôjsť. Ja si myslím, že je povinnosťou pravicových strán, aby sme už veľkosť štátu voči HDP, čo je dnes 40 percent, viac nezvyšovali. To znamená, dohodnime sa, že po ôsmich rokoch vlády Smeru a ich rozšafnosti je to dostatočná veľkosť štátu a tú už nezvyšujme. To je súčasťou nášho kompromisu, ktorý chceme urobiť. Druhá vec je, že nemusíme daňovú brzdu dať do zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ale vyrobme dvojičku, ústavný zákon o daňovej neutralite.

Výhradu ste mali aj k tomu, že sa majú výrazne navýšiť výdavky pre železnice, zvlášť na krytie straty za rok 2019. Beriete argument ministerstva financií, prečo s navýšením výdavkov súhlasí, že sú dohodnutí aj na nejakom pláne, že železnice budú postupne zlepšovať svoje hospodárenie alebo výkonnosť?

Všetkým nám je jasné, že toto je veľmi výrazná politická požiadavka hnutia Sme rodina. Druhá vec je odbornosť. To je zase typ položky, kde sa pýtam, prečo sanujeme stratu z roku 2019 v navýšení rozpočtu, ktoré by sa malo viazať ku covidu. Táto položka mala byť už v pôvodnom rozpočte. Je, samozrejme, jasné, že stratu treba uhradiť, s tým chtiac-nechtiac musíme súhlasiť. Čiže pri tom zase pán Barto pritakal, lebo všetkým nám je jasné, že stratu z roku 2019 musíme uhradiť. Takisto je tam strata z roku 2020. To sa dá už lepšie vysvetliť, keďže objektívne železnice nemohli toľko vybrať na cestovnom. Ale keď niekomu dávate dodatočné peniaze, vždy je dobré chcieť, aby sa to už neopakovalo. Najhorší je štrukturálny výdavok, ktorý, bohužiaľ, budete musieť očakávať aj v budúcnosti. Preto je dobré, že je urobený plán úspor, na základe ktorého sa im budú postupne uvoľňovať tieto peniaze.

Ale keď všetky rezorty vidia, že stačí prísť, vypýtať si a dostanú, tak nikdy nebudú hľadať úspory. A teraz hovorím všeobecne – minister financií musí byť neobľúbený a silný pán, ktorý všetkým hovorí, že všetky peniaze, čo sme mali, sme vám rozdali v rozpočte a vy hospodárte a hľadajte úspory. A nabudúce, keďže by sme mali aj konsolidovať, budete musieť nájsť ešte ďalšie úspory.

To vyzerá, že pána Matoviča kritizujete, že si nevie takto dupnúť.

Nie, hovoril som všeobecne, nemyslel som konkrétne jeho. V ideálnom prípade v tejto situácii by sme mali vlastne ako strana SaS a ministerstvo financií stáť na jednej strane ako tí, čo hovoria, že už máme veľký deficit a nemôžeme viac dávať. Ministerstvo financií musí byť prvé, ktoré sa správa rozpočtovo zodpovedne.

Ako to podľa vás celé dopadne, dohodnete sa?

Chcem byť optimista, preto verím, že sa budeme schopní dohodnúť a následne v parlamente prijať zmenu rozpočtu, ale už s veľkou výstrahou. Skutočne musíme pozerať aj na konsolidáciu a začať zlepšovať stav verejných financií.

Kedy by vláda mala začať podľa vás konsolidovať rozpočet?

Som presvedčený, že už tento rok a jednoznačne aj v budúcom roku by sme mali vykazovať nejaké konsolidačné úsilie.