Panel expertov: Čo sa deje s cenami? Máme sa báť, že budú rásť dlho?

V posledných mesiacoch hlási priemysel rast cien vstupov v desiatkach percent, zdražela napríklad medzinárodná lodná kontajnerová doprava, komodity pre stavebníctvo (oceľ, drevo, cement, sklo, polystyrén) či granuly ako základný polotovar na výrobu plastových výrobkov. Okrem toho priemysel naráža aj na výpadky dodávok, ktoré sú najviac viditeľné pri čipoch.

Preto sme sa pýtali ekonómov, či podľa nich ide o prejav nejakého trvalého trendu alebo či to hodnotia ako náhodné výkyvy, ktoré neovplyvnia ekonomiku dlhodobo.

Odpovedali Baláž, Pikus, Štefanides, Žúdel, Draxler, Hirman, Koršňák, Mikloš, Valachy, Kažimír, Molnárová, Kovalčík, Ovčarik, Vlachynský, Suďa a Kahanec.

Najprv stručne:

Vladimír Baláž, predseda Vedeckej rady Prognostického ústavu SAV

Bude trvať niekoľko kvartálov, kým sa dopyt a výroba postupne vyladia. V dlhodobom výhľade (5 – 10 rokov), samozrejme, platí, že ekonomický rast sa bude postupne spomaľovať (v dôsledku starnutia populácie a znižovania tempa rastu produktivity práce).

Miroslav Pikus, IT špecialista

Váš smartfón tento rok zdražie, ale nezabudnime, že mimo tejto epizódy sme práve my informatici tí, ktorí posledné dekády pomáhajú držať infláciu na príjemných hodnotách. Digitálne technológie zvyšujú produktivitu práce aj efektivitu podnikov a znižujú ceny aj spestrením konkurenčného prostredia.

Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB banky

Ak sa zvyšovanie materiálových vstupov bude opakovať alebo bude dlhodobejšie a zapustí sa do očakávaní spotrebiteľov, tak môže nastať aj trvalejšia zmena inflačných očakávaní so širším dosahom na ekonomický vývoj vrátane vývoja úrokových sadzieb.

Peter Kažimír, guvernér NBS

Reagovať na krátkodobé a dočasné výkyvy (či už smerom nahor, alebo nadol) nepovažujem za potrebné. Nastavenie menovej politiky ostane aj naďalej v mode podporujúcom oživenie európskej ekonomiky.

Juraj Draxler, bývalý minister školstva

Z hľadiska prežitia planéty zase bude dôležité sledovať, kedy sa zmení paradigma konzumného kapitalizmu, na to však jedna menšia kríza, ako napríklad covidová pandémia, nestačí.

Ľubomír Koršňák, hlavný ekonóm UniCredit Bank

Popandemická normalizácia dodávateľských reťazcov najskôr nebude záležitosťou niekoľkých dní či týždňov, ale skôr mesiacov, v niektorých prípadoch možno aj rokov. Navyše pandémia priniesla so sebou aj urýchlenie niektorých štrukturálnych zmien v globálnej ekonomike, s ktorými sa producenti musia rovnako vyrovnať, a nie vždy je to možné v reálnom časom a bez dodatočných investícií.

Martin Vlachynský, INESS

Čísla o možnej inflácii okolo 4 % či 6 % neznejú ako katastrofa. Treba si však uvedomiť, že prichádzajú do sveta, v ktorom sú štáty navyknuté na nulový úrok dlhopisov a spotrebitelia na jednopercentné sadzby hypoték. V takom svete je každý percentuálny bod nárastu veľmi nepríjemný.

Branislav Žúdel, ekonóm IFP

Budem zjednodušovať, ale ceny rastú, pretože v pandémii žijeme oveľa viac doma: konzumujeme viac tovarov a menej služieb.

Karel Hirman, energetický analytik

Zatiaľ by som bol pri robení záverov a vyvodzovania dlhodobých trendov zdržanlivý. Myslím si, že sa nám v prvom polroku náhodne nazhromaždilo v krátkom slede niekoľko dôležitých priamo nesúvisiacich faktorov, ktoré aktuálne spôsobujú spomínané výrazné výkyvy na svetových trhoch.

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments

Je prirodzené, že tvrdý lockdown sa v mnohých krajinách neskončil bez následkov a prejavil sa napríklad prerušením niektorých dodávok. Biznis je však ako rieka, svoju cestu si nájde, preto som v tomto smere optimista a predpokladám, že sa problémy s výpadkami relatívne rýchlo obnovia.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Predpokladám, že do istej miery ide o dočasný výkyv, ale na druhej strane si nemyslím, že ceny sa vrátia na predchádzajúcu úroveň. Rast cien je totiž daný aj jednorazovými, ale aj trvalejšími príčinami, ktoré v posledných týždňoch a mesiacoch zvyšujú dopyt pri zároveň zníženej ponuke.

Juraj Valachy, analytik Tatra banky

Zo štatistík Eurostatu o európskych cenách výrobcov (PPI) vidíme, že rastú najmä ceny energetických produktov (v marci medziročne +10 %), ktoré len kopírujú cenu ropy a s problémami s dodávkami tovarov nemajú nič spoločné. Druhou najrýchlejšie rastúcou skupinou sú tovary na medzispotrebu, teda na ďalšie spracovanie. Tie v marci narástli medziročne o 4,4 %. Ostatné skupiny tovarov majú rast okolo 1 %, a teda nenaznačujú problém. Problém s dodávkami tovarov zatiaľ nevidno v plošnom raste cien výrobcov.

Ivana Molnárová, riaditeľka Profesia.sk

Ak sa pozrieme na výpadok dostupných zdrojov z pohľadu nášho biznisu, tak všetky spoločnosti naprieč celým hospodárstvom budú smerovať k nedostatku ľudí najmä pre oblasť informačných technológií. V tomto segmente už dnes je veľký problém nájsť dostatok ľudí.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO

Mohlo by sa zdať, že inflácia nám teraz nakrátko poskočí, ale už o rok, najviac dva sa vráti späť na rekordne nízke úrovne. Nemyslím si, že sa to stane. Hoci vplyv aktuálnych výpadkov pominie, iné faktory budú infláciu dvíhať podstatne dlhšie.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Všetko zlé je aj na niečo dobré. Osobitne po aktuálnom nedostatku polovodičov, pri ktorých mnohé automobilky urobili strategické logistické chyby, zapracujú západné krajiny na tom, aby posilnili vlastné „čipové“ kapacity a výrazne znížili závislosť od ázijských dodávateľov.

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce

Ponuka a dopyt sa postupne prispôsobia a tieto tlaky absorbujú. Zvýšenie rizika nedostatku strategických komodít z dôvodu možnosti narušenia medzinárodného obchodu však bude mať dlhodobejšie dôsledky a bude tlačiť na ich ceny.

A teraz celé odpovede slovenských ekonómov: