Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Emisné ciele pre dopravu a budovy lídri EÚ nedohodli

Poľský premiér Mateusz Morawiecki a predseda vlády predsedajúceho Portugalska António Costa. Foto - TASR/AP
Poľský premiér Mateusz Morawiecki a predseda vlády predsedajúceho Portugalska António Costa. Foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál euractiv.sk

  • Samit EÚ sa skončil bez konkrétnej dohody o emisných limitoch v sektoroch mimo obchodovania s emisnými povolenkami.
  • Investičná dohoda s Čínou sa zatiaľ odsúva.
  • Rastie hospodársky význam arktickej oblasti.

1. Samit EÚ sa skončil bez konkrétnej dohody o emisných limitoch

Členské štáty nedospeli k dohode, ako stanovia národné ciele znižovania emisií v sektoroch dopravy, budov, poľnohospodárstva a odpadov do roku 2030. Nevyriešili tak citlivú otázku, či sa ciele znižovania emisií rozrátajú podľa ekonomickej úrovne jednotlivých krajín.

Prečo je to dôležité

Samit (24. a 25. mája) mal okrem iného určiť aj tón ďalšieho vývoja klimatických politík. Diskusie o klíme sa mali týkať pripravovaného rozsiahleho legislatívneho balíka „Fit for 55″, ktorý má Komisia predstaviť v júni. Ten má prispôsobiť politiky v oblasti klímy a energetiky novému cieľu zníženia emisií v Únii do roku 2030 o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Pôvodný európsky cieľ bol 40 percent.

Členské štáty sa na samite mali vyjadriť ku kľúčovým témam spomínaného balíka. Patrí medzi ne napríklad rozšírenie systému obchodovania s emisiami na sektory budov a dopravy, zvýšenie cieľov EÚ v oblasti obnoviteľnej energie či zavedenie uhlíkového cla. Vágne závery samitu, z ktorých vypadli akékoľvek konkrétne záväzky, sú z tohto pohľadu sklamaním.

Na čom sa lídri dohodli

Najdôležitejším konkrétnym výsledkom summitu v oblasti klímy je, že emisie z budov a dopravy za začlenia do systému obchodovania s emisiami (ETS). Potvrdila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Dôvodom sú podľa nej nepresvedčivé výsledky pri znižovaní emisií v týchto dvoch oblastiach. Upozornila, že emisie v sektore dopravy rastú, namiesto toho, aby sa znižovali.

Komisia preto navrhne samostatný systém obchodovania s emisiami pre tieto dve oblasti, ktorý bude nabiehať pozvoľne. V reakcii na obavy, že tento krok prenáša bremeno platenia za emisie na bežných ľudí, vyhlásila, že súčasťou návrhu budú aj „konkrétne sociálne kompenzačné opatrenia” cielené na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Ťarchu financovania zeleného prechodu majú podľa nej niesť v prvom rade znečisťovatelia a ľudia s vyššími príjmami.

Na čom sa nedohodli

Lídri EÚ sa na stretnutí mali zaoberať aj určením národných emisných limitov pre kľúčové sektory, ktoré sú dnes mimo systému obchodovania s emisiami (EU ETS) – doprava, budovy, poľnohospodárstvo a odpady. Tie sú zodpovedné za viac ako 60 percent európskych emisií. Mali sa zaoberať aj kľúčom, podľa ktorého budú celkové ciele znižovania emisií EÚ rozrátané na jednotlivé krajiny. Výška národných cieľov sa odvíja od faktorov použitých pri prerozdeľovaní záväzkov.

Návrh záverov samitu, o ktorom sme písali minulý týždeň, obsahoval aj túto časť. Národné emisné ciele mali byť určené podľa ekonomickej úrovne (meranej výškou HDP na hlavu) – bohatšie krajiny majú dosiahnuť vyššie škrty. Druhou možnosťou by bolo započítať nákladovú efektívnosť. To by prinieslo sprísnenie emisných limitov pre chudobnejšie krajiny (znižovanie emisií v krajine s vysokou mierou je väčšinou lacnejšie).

Proti druhému princípu sa ostro postavila skupina krajín, ktorú viedol poľský premiér Mateusz Morawiecki. Ten súčasne žiadal navýšenie modernizačného fondu, ktorý má chudobnejším krajinám pomôcť s dekarbonizáciou. Časť o národných limitoch nakoniec zo záverov samitu vypadla, lídri sa k diskusii vrátia neskôr.

Čo bude nasledovať

Legislatívny balík Fit for 55 zverejní Komisia v polovici júla. Všetky legislatívne návrhy bude musieť schváliť Európsky parlament a Rada.

Pokiaľ ide o otázku národných emisných cieľov v sektoroch nezahrnutých do EU ETS, lídri počkajú na konkrétne návrhy Európskej komisie a vrátia sa k nej na jeseň.

2. Investičná dohoda s Čínou ide „k ľadu“

Čínsky prezident Si Ťin-pching, nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Emmanuel Macron, predseda Rady EÚ Charles Michel a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v závere vlaňajška. Foto – TASR/AP

Európsky parlament zastavil ratifikáciu investičnej dohody s Čínou, pokiaľ Peking nezruší sankcie uvalené na európskych politikov. Zastavenie ratifikácie odsúhlasila veľká väčšina europoslancov – 599 bolo za, 30 proti, 58 sa zdržalo.

Prečo je to dôležité

Čína je pre EÚ dôležitým obchodným partnerom, v 2020 bola tretím najväčším dovozcom tovarov z EÚ a najväčším vývozcom do EÚ.

Import a export tovarov medzi EÚ a Čínou, 2010 – 2020

Zdroj – Eurostat

Investičná dohoda však mala predovšetkým pomôcť otvoriť čínsky trh pre európske firmy a zvýšiť ochranu investorov. Podľa Európskej komisie za posledných dvadsať rokov prišli z EÚ do Číny priame zahraničné investície v kumulatívnej výške 140 miliárd eur. Za rovnaké obdobie investovala Čína v Únii 120 miliárd eur.

Podľa fDi Markets najviac projektov uskutočnili v Číne investori z Nemecka a Francúzska.

V čom je problém

Investičnú dohodu podpísali predstavitelia EÚ a Číny v decembri 2020 po siedmich rokoch rokovaní. Prehĺbenie európsko-čínskych ekonomických vzťahov bolo jednou z priorít nemeckého predsedníctva v Rade EÚ. Po zrušení veľkého samitu plánovaného na september a postupnom zhoršovaní vzájomných vzťahov bola investičná dohoda jedným z mála hmatateľných výsledkov.

Už krátko po podpise sa objavili pochybnosti, či EÚ dohodu aj ratifikuje. Niektoré krajiny aj časť poslancov Európskeho parlamentu poukazovali na hrubé porušovanie ľudských a občianskych práv Hongkongu a Sin-ťiangu. Dohodu kritizovala aj nová americká administratíva Joea Bidena.

Zlom nastal v marci 2021. Peking v odpovedi na európske sankcie voči predstaviteľom režimu zapojeným do porušovania ľudských práv Ujgurov vydal vlastný sankčný zoznam. Ocitlo sa na ňom desať európskych politikov vrátane europoslancov a europoslankýň, ako aj think-tanky a organizácie.

Čínske sankcie ešte viac prehĺbili krízu vo vzťahoch. Ratifikáciu dohody nakoniec formálne zastavil Európsky parlament.

Čína obvinenia z genocídy a perzekúcií Ujgurov odmieta a zatiaľ sa nezdá, že by sankcie plánovala stiahnuť.

Čo bude nasledovať

Aj bez hlasovania Európskeho parlamentu bolo dokončenie ratifikácie na strane EÚ nepravdepodobné pre opozíciu rastúceho počtu krajín. V súčasnosti sa Únia preorientovala na prehlbovanie hospodárskych vzťahov s inými krajinami, napríklad Indiou.

Na obzore sa črtá aj ďalšia komplikácia: Európska komisia pripravuje pravidlá, ktoré posilnia zodpovednosť firiem za porušovanie ľudských práv a environmentálnych štandardov v celom dodávateľskom reťazci. Pôvodne mali byť zverejnené v júni, európske korporácie však dokázali vylobovať preloženie termínu na jeseň. Otázke sa budeme podrobnejšie venovať na budúci týždeň.

3. Hospodársky význam arktickej oblasti rastie

Ľadoborec pri ostrove Alexandrina zem neďaleko ruskej vojenskej základne Nagurskoje. Foto – TASR/AP

Stretnutie šéfov ruskej a americkej diplomacie v islandskom Reykjavíku neprinieslo konkrétne výsledky ani oteplenie vzťahov. Jednou z otázok, na ktorej sa nezhodli, bolo obnovenie vojenských rokovaní arktických štátov na vysokej úrovni suspendovaných po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Rusko žiada obnovenie stretnutí, Spojené štáty sú proti.

Prečo je to dôležité

Ako upozorňuje Eurointelligence, arktická oblasť je pre Európu strategicky dôležitá. Nielen z bezpečnostného, ale aj ekonomického hľadiska.

V prvom rade ponúka rýchlejšie námorné spojenie s východom Ázie. Cesta cez Suezský kanál meria 11 200 námorných míľ (asi 20-tisíc kilometrov), arktická trasa 6 500 míľ. Pre nákladné lode to znamená ušetrenie 12 až 15 dní, vyhnú sa tiež riziku zablokovania – rizikový je najmä Suezský kanál.

V dôsledku klimatických zmien je zamŕzanie mora čoraz menším problémom. Do roku 2030 by mali byť bez ľadu aspoň časť roka aj trasy smerujúce priamo cez severný pól – to zjednoduší prepojenie Európy, Ázie a Severnej Ameriky.

Limitujúcim faktorom je počasie, ale aj ruské transportné poplatky. Moskva však chce posilňovať dopravu cez arktické vody.

Druhým dôvodom sú prírodné zdroje: na dne arktických morí sa môže nachádzať 90 miliárd barelov ropy (17 percent z dosiaľ neobjavených zásob) a tridsať percent svetových zásob konvenčných zdrojov zemného plynu. Snaha o zastavenie klimatických zmien tlačí na dekarbonizáciu ekonomiky a zastavenie využívania fosílnych palív. Kontrola nad týmito zdrojmi však bude strategickou otázkou aj v najbližších desaťročiach. Okrem nich ukrýva región zásoby kovov vrátane vzácnych surovín.

V čom je problém

Záujem o arktickú oblasť rastie. Rusko v oblasti sústreďuje vojenské kapacity vrátane flotily ľadoborcov. Podiel moderných zbrojných systémov v arktickej oblasti vzrástol zo 41 percent v 2014 na 51 percent v 2019.

Čína, ktorá nekontroluje žiadne vody v arktickej oblasti, sa prehlásila za „blízkoarktickú“ krajinu.

EÚ prijala Arktickú stratégiu v roku 2016, v súčasnosti pripravuje jej revíziu. Nie je to však oblasť, ktorá by figurovala vysoko na zozname priorít.

Spomedzi šiestich arktických štátov sú tri členmi Európskej únie – Dánsko, Fínsko a Švédsko. Ďalšie dva sú transatlantickými partnermi Európy – USA a Kanada. Strategický význam arktickej otázky tak porastie v kontexte transatlantickej spolupráce, ale aj vzťahov s Ruskom.

Ďalšie správy

Európske inštitúcie sa nakoniec dohodli na zavedení takzvaných očkovacích pasov. Ide o jednotný únijný doklad, vďaka ktorému budú môcť občania svoj epidemický status preukázať vo všetkých krajinách Únie. Obsahovať môže niekoľko potvrdení v podobe QR kódu – nielen o očkovaní, ale aj o negatívnom teste alebo prekonaní choroby. Dostupný má byť v elektronickej aj papierovej podobe a má začať fungovať 1. júla. Platiť bude v rámci neho aj antigénový test nie starší ako 24 hodín, PCR testy nemajú byť staršie ako 72 hodín. Prekonanie choroby treba dokázať testom na špecifické protilátky za posledného pol roka. EÚ uvoľní 100 miliónov eur z nástroja núdzovej pomoci na nákup testov. Prioritne majú ísť pendlerom, ktorí prekračujú hranice za prácou alebo vzdelaním, ale aj personálu v kritických odvetviach.

Viviane Redingová, ktorá bola jednou z hlavných architektiek európskej legislatívy na ochranu osobných údajov, dnes žiada revíziu smernice GDPR. Bývalá členka Európskej komisie dnes pôsobí ako opozičná poslankyňa v Luxembursku. GDPR sa podľa nej dokázalo stať globálnym štandardom v ochrane osobných údajov, ktorým sa inšpirujú aj krajiny ako Brazília či India, problémom je však jeho presadzovanie. Pomôcť môže väčšia centralizácia kontroly a presadzovania v prípadoch veľkých globálnych firiem. Dnes platí prístup one-stop-shop, pri ktorom sťažnosti rieši regulátor v krajine, kde má firma oficiálne hlavné sídlo. V prípade hráčov ako Google či Facebook to znamená, že väčšina európskych prípadov končí v Írsku alebo Luxembursku. Tento systém označil nedávno za neefektívny aj Európsky dozorný úradník pre kontrolu ochrany údajov.

Turecko zakázalo dovoz väčšiny plastového odpadu z EÚ. Po tom, ako Čína výrazne obmedzila dovoz odpadov z Únie a nasledovali ju aj ďalšie krajiny východnej a juhovýchodnej Ázie, sa Turecko stalo hlavnou destináciou. Dovezený plastový odpad mal končiť v recyklačných zariadeniach alebo mal byť premenený na energiu v spaľovniach. Environmentálne organizácie však upozorňovali, že mnoho z neho končí na nelegálnych skládkach.

Hlavné destinácie odpadu vyvezeného z EÚ (mil. ton, 2020)

Zdroj – Eurostat

Európske rozpočtové pravidlá by sa mali začať opäť uplatňovať v roku 2023, tvrdí výkonný podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis. Európska únia ich suspendovala po nástupe pandémie a následnej hospodárskej krízy, aby štátom vytvorila dostatočný fiškálny priestor na podporu ekonomiky. Ak by takáto podpora pokračovala príliš dlho, prinieslo by to riziká pre rozpočty, tvrdí Dombrovskis. Chce sa však vyhnúť predčasnému či nekoordinovanému ukončeniu podporných opatrení.

Európska únia je pripravená výrazne investovať do rozšírenia výroby mikročipov v Európe. Na stretnutí so zástupcami firmy ASML to povedal komisár pre vnútorný trh Thierry Breton. EÚ plánuje zvýšiť domáce výrobné kapacity, do roku 2030 chce mať 20-percentný podiel na globálnom trhu s najpokročilejšími čipmi. Priemysel chce podporiť vytvorením „aliancie“ – súkromno-verejného partnerstva, aké funguje napríklad pri vývoji a výrobe batérií.

Maďarsko je pripravené vetovať dohodu o obchode a rozvoji medzi EÚ a krajinami z Afriky, Karibiku a pacifickej oblasti (krajiny ACP). EÚ pripravovala dohodu so 79 krajinami niekoľko rokov, uzavrela ju v decembri 2020. Ratifikovať ju musia všetky členské krajiny Únie. Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó ospravedlňuje veto tým, že Únia údajne nezohľadnila žiadnu z maďarských požiadaviek. Ako argument použil migráciu: „Teraz určite nepotrebujeme nové migračné vlny.“ Dohoda pritom obsahuje aj záväzok ACP krajín, že budú spolupracovať pri návrate a opätovnom prijímaní migrantov, ktorým bol odmietnutý azyl.

Skupina G7 sa priblížila k dohode o zdaňovaní nadnárodných spoločností. Po tom, ako Spojené štáty akceptovali 15-percentnú minimálnu sadzbu dane, Francúzsko, Nemecko a Taliansko označili ich návrh za dobrý základ dohody, Spojené kráľovstvo ho privítalo. Medzinárodná dohoda, ktorá má zabrániť umelému znižovaniu daňového zaťaženia veľkými nadnárodnými spoločnosťami, by mohla byť podpísaná už v júli. Na jej príprave sa zúčastňuje 140 krajín.

Súdny dvor Európskej únie (CJEU) nariadil Poľsku, aby okamžite zastavilo ťažbu v hnedouhoľnej bani Turów pri česko-poľských hraniciach. Ide o prvý prípad v histórii Európskej únie, keď jeden členský štát žaloval iný z environmentálnych dôvodov. Súd vyhovel českej žiadosti o vydanie predbežného opatrenia na zákaz ťažby. Ten začne platiť až po vynesení konečného rozsudku, oznámil súd. Poľská vláda však oznámila, že sa rozhodnutím súdu nebude riadiť. Premiér Mateusz Morawiecki chcel riešenie hľadať s českým predsedom vlády Andrejom Babišom, ich bilaterálne stretnutie počas samitu EÚ však žiaden výsledok neprinieslo.

Európska komisia zverejnila správu o vplyvoch Smernice o tabakových výrobkoch, ktorá vstúpila do platnosti pred piatimi rokmi. Legislatíva podľa nej viedla k poklesu fajčenia a užívania tabaku. Identifikuje dve oblasti, v ktorých bude potrebné zlepšenie: implementáciu smernice na národnej úrovni a reakciu na rastúcu popularitu nových tabakových výrobkov, ako sú elektronické cigarety.

Len dve európske krajiny pravdepodobne splnia limity pre recykláciu elektronického odpadu – Bulharsko a Chorvátsko. V súčasnosti sa v EÚ recykluje len asi 40 percent elektronického odpadu. Ten predstavuje hodnotný zdroj surovín, súčasne aj environmentálny problém. Správa Európskeho dvora audítorov však upozorňuje, že miera separovaného zberu a recyklácie je v krajinách rôzna a väčšina nesplní limity. Problémom je aj kontrola dodržiavania existujúcich pravidiel národnými orgánmi, ale i kriminálne aktivity ako nelegálny vývoz odpadu či ilegálne skládky.

Súdny dvor EÚ anuloval rozhodnutie Európskej komisie, ktorým odobrila pomoc holandskej vlády aerolinkám KLM. Pomoc v hodnote 3,4 miliardy eur mala formu štátnej pôžičky a garancie pre komerčné pôžičky bánk. Leteckej spoločnosti mala pomôcť prekonať výpadky príjmov v dôsledku pandémie. Podľa súdneho dvora však nebola pomoc dostatočne odôvodnená. Štátnu pomoc pre KLM napadla na súde firma Ryanair.

Európska únia a USA by mohli v júli ukončiť jeden zo svojich najdlhšie sa vlečúcich obchodných sporov – o subvencie pre výrobcov lietadiel Boeing a Airbus. Spor na pôde Svetovej obchodnej organizácie sa začal pred 15 rokmi, Washington s Bruselom sa v ňom navzájom obvinili z nelegálnej štátnej pomoci. V marci sa obe strany dohodli na suspendovaní vzájomných ochranných ciel, to by malo skončiť 10. júla. Podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis si myslí, že dovtedy sa spor podarí vyriešiť.

Štatistika: Európsky obchod s elektromobilmi a hybridnými automobilmi rastie

Napriek tomu, že protipandemické oparenia minulý rok spôsobili pokles medzinárodného obchodu, dovoz a vývoz áut s elektrickými a hybridnými pohonmi v EÚ stúpal. Podľa údajov Eurostatu ich bolo z Únie v 2020 vyvezených 725-tisíc, doviezlo sa ich 892-tisíc. Polovica z dovezených áut s elektrickými a hybridnými motormi bola z USA a Japonska (po 23 percent), export smeroval najmä do Spojeného kráľovstva (39 percent).

Obchod s elektrickými a hybridnými automobilmi (v tisícoch)

(zelená: dovoz; žltá: vývoz)

Zdroj – Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie