Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Maklér: Viete, prečo na poistke so sporením prerábate aj 10 rokov?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Státisíce ľudí na Slovensku majú investičné životné poistenie. V priemere si cez poistku sporia šesť rokov, nevráti sa im tak ani to, čo do nej vložili, vysvetľuje finančný sprostredkovateľ Slavomír Molnár.

Kto sa pred časom rozhodol pre poistku so sporením, lebo to bolo v móde alebo mu to poradil finančný poradca, pravdepodobne na nej stále prerába. Analytik a finančný sprostredkovateľ SLAVOMÍR MOLNÁR, ktorý bol ochotný o tom hovoriť, vysvetľuje, že takéto zmluvy sa bežne dostávajú ešte len na nulu v 10. až 15. roku sporenia. Je to preto, lebo poisťovne si účtujú príliš vysoké poplatky. Vytvoril preto webovú stránku nesporimcezpoistku.sk, kde si ľudia cez online kalkulátor môžu prerátať náklady svojej poistky.

Čo vás presvedčilo, že treba ľuďom hovoriť, že poistka so sporením sa neoplatí?

Videl som údaje Národnej banky Slovenska, podľa ktorej si investičné životné poistenie platí viac ako 850-tisíc ľudí. Je to veľká masa ľudí, pri ktorej viete, že majú k dispozícii aj lepšiu a lacnejšiu alternatívu. Myslím si, že poisťovne sú špecialistom v zabezpečovaní rizík, ale investovanie by mali prenechať správcovským spoločnostiam, ktoré to dokážu robiť efektívnejšie a lacnejšie. Do online biznisu som vstupoval aj preto, lebo ľudia nevedia, čomu majú veriť. Keď im viete ukázať, kedy, koľko a za čo platia, je to pre mňa základ transparentnosti.

Prečo je sporenie cez poistku nevýhodné?

Pre poplatky. Poisťovne o nich nerady hovoria. Pri tvorbe kalkulátora nám bola ochotná pomôcť s výpočtami jediná poisťovňa (pozn.: ide o menšiu poisťovňu). Väčšina poisťovní nechce byť porovnávaná, nechce, aby sa poplatky zverejňovali.

Koľko klient zaplatí na poplatkoch?

Štandardne vieme hovoriť o troch až štyroch poplatkoch, ktoré obsahuje každá zmluva. Prvým z nich je počiatočný poplatok. Priemer na trhu je taký, že prvé dva roky vkladov klienta putujú iba na počiatočné náklady. Ak predpokladáme, že si sporíte 20 eur mesačne, prvých 480 eur, čo je suma za dva roky sporenia, dávate iba poisťovni. Preto pri zrušení zmluvy klient dostane po dvoch rokoch nula eur. Poisťovňa väčšiu časť z tejto sumy vyplatí maklérovi.

Koľko asi?

V tomto prípade je to približne 360 až 400 eur. Pre klienta to znamená, že začína sporenie so zápornou bilanciou 480 eur. Druhým poplatkom je poplatok administratívny kvázi za vedenie zmluvy. Jeho výška je v priemere 1,66 eura mesačne. Tretím v poradí je vstupný poplatok a jeho výška sa pohybuje od dvoch do piatich percent z každej platby. Oba tieto poplatky sa strhávajú počas celého obdobia trvania zmluvy. Len tieto dva poplatky vám pri platbe 20 eur zhltnú viac ako 10 percent platby. Máloktorý fond vám to vie vykompenzovať na svojej výkonnosti. A to som ešte stále nespomenul štvrtý poplatok. Zmluvy sa tak bežne dostávajú do plusu v 10. až 15. roku sporenia.

Ako dlho si ľudia v priemere takto sporia?

To je ďalší problém. Priemerná dĺžka sporenia cez poistku je na Slovensku zhruba šesť rokov. Keď potrebujete peniaze alebo prídete o prácu, väčšinou ako prvé siahnete na poistku. No hlavným dôvodom tohto krátkeho obdobia trvania zmluvy je predovšetkým prepoisťovanie. Obchodník príde za vami s tým, že táto zmluva už nie je dobrá, a ponúkne vám ďalšiu z inej poisťovne. Stojí vás to ďalšie počiatočné náklady. A to už nehovorím o strate času, počas ktorého by ste mohli investovať normálnym spôsobom. V Česku s tým už majú obrovský problém. Chcú napríklad, aby sa počiatočné náklady rozrátali na päť rokov, aby makléri nemali motiváciu ľudí prepoisťovať.

Čo vlastne poisťovňa riskuje pri poistkách s investovaním?

Poisťovňa neriskuje nijako, pretože ona svoje poplatky dostala a žiaden výnos negarantuje.​ Klient dostane na konci sporenia takú sumu, ​ktorá bude ​zodpovedať výkonnosti zvoleným podielovým fondom, samozrejme, bavíme sa o sume po zohľadnení poplatkov, ktoré klient musí zaplatiť.

Keď je sporenie cez poistku také nevýhodné, ako je možné, že ho má tak veľa ľudí?

Dôvodov je niekoľko. Prvým je tradícia. Staršie generácie sú zvyknuté,  že sa životné poistenie na tento účel využívalo. Druhým je, že investičné životné poistenie je stále najpredávanejším produktom medzi sprostredkovateľmi a niektoré poisťovne majú stále kampaň na tento produkt. Len za prvý kvartál tohto roku narástol počet týchto poistiek o viac ako 4500 kusov zmlúv. Ak to spojíme s tým, že niektorí sprostredkovatelia neovládajú vlastnosti a nákladovosť produktov, nemožno sa diviť súčasnému stavu. Z praxe viem, že poplatky sa veľmi medzi sprostredkovateľmi neškolia. Myslím si, že keby niekedy sami vedeli, čo predávajú, tak by to nepredávali. Stále sa však nájde aj mnoho kvalitných a fundovaných odborníkov.

Je odmena pri investičnom životnom poistení vyššia ako pri iných finančných produktoch?

Áno, je. Ale zase nie až o toľko. Čisté rizikové poistenie je však menej zaujímavé nielen pre sprostredkovateľa, ale aj pre poisťovňu, pretože dostáva peniaze iba za krytie rizika a nie je tam žiadny vstupný, administratívny alebo správcovský poplatok. Za určité produkčné objemy sú poisťovne schopné podporovať maklérov bonusmi.

Bratislava, 11.9. 2015. Finančný sprostredkovateľ Slavomír Molnár. Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hovoríte teda, že kto už investičné životné poistenie má, po 10 až 15 rokoch je stále iba na nule.

Ja osobne nepoznám nikoho, kto by si vybral z tohto produktu peniaze a mal by viac, ako do toho vložil. Samozrejme, závisí to aj od nastavenia zmluvy. Investičné životné poistenie vzniklo v júni 1998, najstaršie takéto poistky majú 17 rokov. Videl som 15-ročnú zmluvu a klient bol stále niekoľko tisíc eur v mínuse.

Čo je teraz rozumné – radšej od zmluvy čo najrýchlejšie utiecť a oželieť to, že už som tam toľko investoval, alebo v nej pokračovať?

Existuje niekoľko scenárov. Zmluva sa môže zmraziť, oficiálne sa to volá splatený stav. Zmluva je v systéme, no klient už ďalej neplatí nič a zanikne poistné krytie. Peniaze, ktoré ste už do toho vložili, zostávajú investované vo fondoch. Neoplatí sa to, lebo stále platíte administratívny a doteraz nespomínaný štvrtý poplatok – správcovský. Jedna poisťovňa si napríklad účtuje 2,16 percenta z aktuálnej hodnoty osobného konta. Čím je hodnota účtu vyššia, tým je vyšší poplatok. Matematicky neexistuje horší poplatok ako percento z rastúcej hodnoty. Správcovský poplatok je najväčší zisk poisťovne – má poplatok za správu, teda za niečo, čo kvázi nerobí.

Zmrazenie zmluvy sa teda nezdá byť dobrý nápad. Aké má klient ďalšie možnosti?

Veľa ľudí si zníži mesačný vklad na minimálny možný. Aj v takom prípade platia administratívny poplatok, vstupný poplatok, ako aj správcovský poplatok, čo je drahé. Zostáva zrušenie zmluvy. Ale sú prípady, keď sa vám to neoplatí. Na trhu sú asi tri alebo štyri poisťovne, ktoré si účtujú výrazný poplatok za predčasné zrušenie. Dajú napríklad nižší počiatočný poplatok, ktorý uhradíte vo výške ročných príspevkov, a nie dvojročných, ale keď zrušíte zmluvu v piatom roku, zaplatíte 50 percent z toho, čo tam máte. Poisťovňa si to od vás teda zoberie aj tak.

To vyzerá tak, že neexistuje dobré riešenie.

Ja to robím vždy tak, že klientovi prepočítam poplatky, ktoré by ešte zaplatil, keby si zmluvu nechal, a porovnám to s tým, keby si chcel otvoriť investíciu priamo v podielových fondoch. Pokiaľ je poplatok v podielových fondoch nižší, ako by zaplatil v investičnom životnom poistení, tak je to jasné. Samozrejme, treba zohľadňovať aj obdobie sporenia. Ak má niekto 50 rokov a hľadáme investičný produkt, riziko je, že už nestihneme zhromaždiť takú sumu peňazí, že by sa investovanie oplatilo.

Kedy sa oplatí platiť si takúto poistku ďalej?

Matematicky tvrdím, že vo väčšine prípadov sa ju oplatí zrušiť, ale môžu byť scenáre, keď sa oplatí zmluvu nechať alebo ju zmeniť. Na trhu sú aj poistky s nízkymi nákladmi – bez správcovského poplatku a s nízkym administratívnym a vstupným poplatkom. Na druhej strane sú aj poisťovne, ktoré majú vysoké odkupné poplatky. Keby ste zmluvu zrušili úplne, poisťovni by ste veľa zaplatili. Poznám klientov, ktorí si platili 150 eur mesačne a zmluvu majú sedem rokov. Keby si ju teraz zrušili, prídu o 60 percent vkladov. Vtedy sa radšej oplatí znížiť príspevky trebárs na 20 eur, pokračovať v zmluve rok, dva, tri, aby ste znížili poplatok za odkúpenie. Preto treba všetko prepočítať.

Akú chybu robia ľudia? Rýchlo uveria obchodníkovi, nemajú čas alebo v čom je problém?

Málokto sa pýta na poplatky. Najhoršia otázka pre sprostredkovateľa je asi tá, aké sú poplatky a nech ich konkrétne vyčísli. Pri podielových fondoch máte vypočítaný presný poplatok, ktorý zaplatíte, a pri rizikovom poistení platíte pevnú sumu počas celého poistného obdobia za pripoistenia. Pri investičnom životnom poistení vám ho poisťovňa nevypočíta. Dostanete sadzobník a mali by ste si to vedieť vyrátať sami. Držím sa jedného pravidla. Poplatky sú isté, výnosy možné a bonusy zväčša podmienené.

Je to aj chyba dohľadu?

Problém je už len to, kto všetko sa môže stať finančným sprostredkovateľom. Nikto nekontroluje úmysel, zámer ani odbornosť. Testové otázky na skúškach sa vie každý naučiť podobne ako na autoškole, to znamená, pozriete a vidíte správnu odpoveď. Kontroluje sa ochrana osobných údajov a vypisovanie tlačív, ale vhodnosť a nákladovosť produktov nie. Zase však treba dodať, že za posledné roky vidieť výrazný posun vpred v kvalite sprostredkovania.

Pri čom by mal bežný človek spozornieť?

Mne osobne najviac prekáža, že sa sprostredkovanie často robí cez emócie a predajné frázy ako cez porovnania čísel, faktov a zmluvných podmienok.

Ak už niekto uvažuje o poistení, aká poistka sa oplatí?

Rizikové životné poistenie. Pri ňom si kupujete čisto pripoistenie rizík, pre ktoré sa rozhodnete. Pre jednoduché pochopenie zvyknem používať porovnávanie tohto produktu s povinným zmluvným poistením. Žiadne poplatky za uzatvorenie zmluvy, žiadne priebežné poplatky, platíte len za konkrétne riziko. Výhoda je v tom, že keď náhodou o niekoľko rokov príde lepšia ponuka – lepšie krytie, dáte výpoveď a prejdete do inej poisťovne bez akéhokoľvek poplatku. Neoplatí sa to u ľudí, ktorým sa zmení zdravotný stav. Keď prídete do novej poisťovne, automaticky máte výluku alebo vás vôbec nezoberie. Treba si dať v tomto prípade pozor aj na čakacie lehoty, keď nevzniká nárok na poistné plnenie po uzavretí zmluvy.

A čo je dobré si poistiť?

Sú na to rôzne názory. Niekto chce mať poistené všetko, ja zastávam názor, že človek by si mal poistiť to, na čo peniaze nemá. Poistenie zlomenín, podvrtnutí či rezných rán vám v životne dôležitých situáciách nepomôže, aj keď mnohých poteší. Poistiť si riziko smrti považujem za nevyhnutné, pokiaľ som živiteľom rodiny alebo mám hypotéku. Taktiež civilizačné choroby, dlhodobý výpadok príjmu pri péenke a invaliditu. Pri priemernej mesačnej mzde 840 eur vyjde balík poistenia na tie najdôležitejšie riziká na 25 až 30 eur (pri 30-ročnom človeku na 35 rokov).

Bratislava, 11.9. 2015. Finančný sprostredkovateľ Slavomír Molnár. Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Koľko dostane obchodník za rizikové životné poistenie?

Maklér môže dostať do 1,5-násobku ročnej platby.

Na čom dokáže obchodník zarobiť viac – na poistkách alebo na hypotékach?

Pri hypotékach to zvykne byť od 1 do 1,8 percenta z požičiavanej sumy. Keď to zhrniem, najziskovejšie je poistenie a hypotéky, potom sú to podielové fondy. Za druhý, tretí pilier či stavebné sporenie dostane sprostredkovateľ pár desiatok eur.

Kto všetko sprostredkovateľa platí?

Samotná inštitúcia. Sprostredkovatelia sú zastrešení maklérskou firmou, ktorá má spravidla zmluvy s bankami, poisťovňami a so správcovskými spoločnosťami. Potom závisí od zmluvného vzťahu s konkrétnou bankou a poisťovňou, ktorá koľko vypláca.

A nie je potom riziko, že obchodník ponúkne klientovi produkt tej banky alebo poisťovne, ktorá ho platí najviac?

Áno, je. Je to čisto na charaktere obchodníka. Cieľom v tomto biznise by malo byť to, aby ste sa stali takou osobnosťou, že ľudia budú za vami chodiť sami. Ľudia vycítia, či im šetríte peniaze a či vás práca baví. Reputácia je jediné, čo máte.

Platí, že obchodník dostane viac, keď klienta prehodí do inej poisťovne alebo banky, ako keď mu upraví produkt v pôvodnej spoločnosti?

Sprostredkovateľ za úpravu produktu klienta províziu nedostáva (pokiaľ mu na produkte nezvýši platbu, nenavýši úver a podobne). Napríklad v druhom pilieri má 86 percent sporiteľov dlhopisové fondy, a pritom väčšina z nich by mala byť v indexových fondoch. Len tí najkvalitnejší sprostredkovatelia však pomáhajú svojim klientom urobiť zmenu fondu. Málokto rozmýšľa dlhodobejšie, že títo klienti vás môžu odporučiť ďalším.

A je to tak, že keď chce niekto lacnejšiu hypotéku alebo poistku, sprostredkovateľ mu to vie skôr vybaviť?

To je pravda, ale viac-menej len pri hypotékach. Tu sú rozdiely enormné. Naozaj viete zalobovať u riaditeľa banky a vybaviť lepšie podmienky, takzvanú výnimku.

Ako je podmienená takáto výnimka?

Štandardne banka chce, aby si klient zobral nejaký produkt navyše – kreditku, poistenie domácnosti, poistenie úveru a podobne. Ale závisí to od toho, aká je to veľká výnimka.

Dnes na DennikE.sk

  • Pomoc: SZČO, ktorí nemajú zamestnancov, môžu podať žiadosť o pomoc od 16.00 h., ministerstvo posunulo termín z 12.00 h.
  • Odvody: Firmám, ktoré boli povinne zatvorené má štát odpustiť odvody za apríl
  • EÚ: Ministri financií sa nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým štátom čeliť pandémii  koronavírusu
  • Ekonomický newsfilter: Na pomoc veľkým firmám predsa dôjde
  • Aerolínie: Lufthansa ukončí prevádzku nízkonákladovej leteckej spoločnosti Germanwings
  • Otázky a odpovede: Ako požiada zamestnávateľ a SZČO štát o príspevok
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Ako automobilky platia ľudí, kým sú doma, a prečo žiadajú kurzarbeit

Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto - TASR
Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto – TASR

Automobilky siahajú v kríze po kontách pracovného času, až keď vyčerpajú iné nástroje, napríklad dovolenky. V nitrianskom Jaguari napríklad podľa dohody odborárov s manažérmi každému zostane po kríze najviac 18 dní dovolenky.

Zdieľať

Odborník na investovanie: Stále sa oplatí aj jednorazová investícia, s cenami akcií ešte nie sme na vrchole

Foto - archív Ivana Znášika
Foto – archív Ivana Znášika

Odborník na investovanie Ivan Znášik vysvetľuje, ako sa dnes oplatí investovať, a prečo si myslí, že akciové trhy dosiahli svoje dno zrejme už pred dvoma týždňami. „Ten, kto stihol investovať na tom dne, a takých je vcelku dosť, bude mať v priebehu dvoch alebo dva a pol roka výnos zhruba 50 %.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Dnešný kolaps na cestách ohrozil dodávku čerstvých pekárenských výrobkov do obchodov. Zväz pekárov žiada, aby sa čím skôr uvoľnili aspoň jazdné pruhy pre potravinárske zásobovacie autá, inak spotrebitelia môžu nájsť prázdne pulty.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov eviduje sťažnosti pekární, pretože vodiči zásobovacích áut majú problém dostať sa načas s tovarom do predajní.

„Množstvo spoločností zásobuje obchody vo viacerých okresoch, avšak kontroly na ich hraniciach spôsobujú, že vodiči aj viac ako hodinu čakajú v kolónach. Zákon nám však nariaďuje v akých časových intervaloch od upečenia musíme tovar do predajní doviesť a opatrenia nám to výrazne komplikujú,“ upozorňuje Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Obdobie Veľkej noci je spojené so zvýšeným dopytom po pekárenských výrobkoch. V tomto čase sa zväčša predá o pätinu viac výrobkov ako štandardne.

Spotrebitelia však môžu nájsť prázdne pulty, nakoľko dodávky výrazne meškajú. Pri porušení časového reťazca dodávok čerstvého pekárskeho sortimentu do predajní nastáva ďalší problém: ak príde tovar na pulty oneskorene, nenájde si svojho zákazníka, zväz tvrdí, že aj z dôvodu obmedzení predajného času vyhradeného výlučne pre seniorov.

„Obchodník má právo podľa zmluvy nepredané výrobky vrátiť, ktoré sa logicky musia následne znehodnotiť. Myslím si, že v čase, keď sa má šetriť na všetkých úrovniach v spoločnosti, je toto nezmyselné hazardovanie s potravinami alarmujúce,“ dodáva Lopúchová. Verí, že vláda tento problém čoskoro vyrieši.

Zdieľať

Do dnešného dňa si stiahlo žiadosť o pomoc 36 000 zamestnávateľov, ktorí museli zatvoriť prevádzku na základe rozhodnutia štátu, uviedol minister práce Milan Krajniak. Už skontrolovaných a zúradovaných bolo vyše 1700 žiadostí.

Zdieľať

Ak situáciu cez Veľkú noc Slovensko zvládne, po nej sa môže vláda baviť o postupnom otváraní ekonomiky, povedal minister práce Krajniak. „Ak zvládneme Veľkú noc, o to skôr môžeme opatrenia uvoľňovať.“ Krajniak tak reagoval na otázku, čo hovorí na kolóny a zápchy spôsobené obmedzeniami v súvislosti s epidémiou.

Zdieľať

Firmám, ktoré boli povinne zatvorené na základe rozhodnutia úradu verejného zdravotníctva, má štát odpustiť odvody za apríl tohto roka. Informoval o tom minister financií Eduard Heger (OĽaNO).

Zdieľať

Objem priamych investícií čínskych firiem v krajinách EÚ vlani klesol o tretinu na 12 miliárd eur, znížil sa tretí rok za sebou. Ich záujem o fúzie a akvizície v regióne opadne zrejme aj v tomto roku, prispeje k tomu okrem iného pandémia.

Údaje o čínskych investíciách vychádzajú z prieskumu nemeckého inštitútu pre čínske štúdie Merics a newyorskej výskumnej firmy Rhodium Group.

Číňania mali vlani najväčší záujem o európske technologické firmy, ktoré tvorili s 2,4 miliardy eur väčšinu všetkých transakcií.

Nákupná horúčka čínskych firiem v Európe, ktorá prišla po finančnej kríze 2009 a kríze eura 2013, je menej pravdepodobná.

„Dá sa predpokladať, že čínski podnikatelia prejavia záujem v jednotlivých prípadoch, napríklad v Británii v čipovom priemysle alebo v Nemecku v automobilovom sektore,“ uviedol šéf Merics Mikko Huotari. (čtk, dpa)

Zdieľať

Vláda pripravuje pomoc aj pre podnikateľov, ktorí neplatili odvody do Sociálnej poisťovne. Podľa ministra Krajniaka bude však nižšia ako pre tých, ktorí odvody platili.

Zdieľať

SZČO, ktorí nemajú zamestnancov, môžu podať žiadosť o pomoc od 16.00 hodiny a nie už od 12.00 hodiny. Informoval o tom minister práce Krajniak. Povedal tiež, že do schémy pomoci spadajú zamestnávatelia bez ohľadu na počet zamestnancov.

Od budúceho týždňa budú prijímať žiadosti od SZČO a firiem s poklesom tržieb. O túto pomoc môžu žiadať aj podnikatelia, ktorí neboli schopní zaplatiť februárové odvody v marci. Môžu žiadať o pomoc na udržanie pracovných miest.

Zdieľať

Tesco očakáva v dôsledku koronakrízy dodatočné náklady vo výške takmer 1 miliardy libier, súvisia najmä so zamestnancami a prevádzkou. Predpokladá, že finančnú záťaž vykompenzujú vyššie tržby a vládne daňové úľavy na pomoc firmám.

Za finančný rok do februára Tesco zvýšilo prevádzkový zisk bez započítania mimoriadnych položiek o 14 % na takmer 3 miliardy libier, píše Reuters.

Firma uviedla, že nie je schopná poskytnúť odhad hospodárenia na tento rok. V uplynulých dvoch týždňoch prijala v Británii vyše 45-tisíc pracovníkov v reakcii na zvýšený dopyt a chorobnosť personálu.

Koronavírus verzus britský maloobchod:

  • supermarketom výrazne stúpol dopyt, predaj potravín za štyri týždne do 22. marca sa zvýšil o viac ako pätinu;
  • kríza priniesla aj vyššie náklady, napríklad v súvislosti s opatreniami v predajniach, výdavkami na posilnenie e-shopu, odmenami pre zamestnancov či najímaním nových ľudí.

Tesco má v Británii a Írsku dohromady 3800 predajní a na britskom trhu s potravinami si drží najvyšší, 27-percentný podiel. Stiahlo sa z viacerých svetových trhov, podniká ešte v strednej Európe.

Zdieľať

Práca z domu je najčastejším opatrením, ktoré volia zamestnávatelia na Slovensku v týchto dňoch. Aktuálne pracuje z domu viac ako 47 percent respondentov, ktorí sa zapojili do prieskumu portálu Platy.sk.

Do prieskumu sa zapojilo 914 respondentov, údaje sa zbierali od 18. do 30. marca 2020.

Najvyšší podiel zamestnancov s home office je v informačných technológiách, marketingu či oblasti financií. Najnižší podiel v gastre, cestovom ruchu, vo výrobe, doprave a špedícii.

Výsledky prieskumu ukazujú, že väčšina ľudí oceňuje, prípadne by ocenila možnosť pracovať v súčasnej situácii z domu. Takúto odpoveď uviedlo viac ako 56 percent ľudí.

Takmer 60 percent respondentov uviedlo, že počas práce z domu pracujú rovnako alebo sú dokonca produktívnejší ako na pracovisku. Iba 18 percent respondentov priznáva, že doma majú problém s koncentráciou a takmer sedem percent ľudí uvádza, že prácu z domu považujú za príležitosť, keď môžu pracovať menej.

Zdieľať

Zdravotné poisťovne upozorňujú, že pre výpadok zdrojov z verejného zdravotného poistenia nebudú mať v najbližších týždňoch dostatok financií na úhradu zdravotnej starostlivosti. Informovala o tom riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Katarína Kafková.

Asociácia preto vyzýva vládu, aby vzhľadom na balíček určený na pomoc podnikateľom rozhodla aj o bezodkladnom dofinancovaní verejného zdravotného poistenia. (tasr)

Zdieľať

Prievidzský dodávateľ pre automobilky Brose znížil kapacitu výroby o 70 percent, vyžiadala si to pandémia koronavírusu. Firma nevylúčila, že bude žiadať pomoc od štátu.

Spoločnosť pôsobí v Prievidzi od roku 2015, v súčasnosti zamestnáva viac ako 1000 ľudí.

„Brose ide momentálne na maximálne 30 percent kapacity svojej výroby, čo je veľmi málo. Máme 700 ľudí doma a snažíme sa ich platiť a držať. Nebudeme prepúšťať ľudí. To je najdôležitejšie, že majú prácu, oddýchnu si doma, sú s rodinami, ale hektika sa vráti naspäť, keď naši zákazníci začnú s výrobou,“ povedal generálny riaditeľ firmy Axel Mallener.

Firma má podľa neho k dispozícii materiál na výrobu, reagovala veľmi rýchlo a objednala diely. „Máme zásoby, máme čo robiť a expedujeme. Hlavne Ázia, a tiež iné krajiny začínajú robiť, nerobili taký shutdown, aký robí teraz Európa,“ dodal.

Mallener nevylúčil, že firma ako veľký zamestnávateľ bude potrebovať pomoc od štátu.

Spoločnosť v súčasnosti pracuje na tretej fáze rozšírenia svojho závodu. Koronakríza podľa generálneho riaditeľa túto investíciu neohrozila. (tasr)

Zdieľať

Eurozóna môže potrebovať fiškálne stimuly až do výšky 1,5 bilióna eur, aby sa vysporiadala s hospodárskymi dosahmi pandémie koronavírusu, odkazuje ECB ministrom financií eurobloku. Časť krajín je ochotná zahlasovať len za tretinovú pomoc.

Nemecko, Holandsko a ďalšie severoeurópske krajiny sú pripravené podporiť spoločné európske opatrenia len do výšky 500 miliárd eur, píše Reuters.

Ministri financií EÚ sa zatiaľ nezhodli na spoločnom pláne, ako povzbudiť ekonomiky po koronakríze. Nedospeli ku kompromisu v otázke spoločných dlhopisov ani čerpania úverov zo záchranného fondu ESM.

Zdieľať

Za porušenie nariadenia o dvojtýždňovej karanténe hrozia v Nemecku pokuty do 25-tisíc eur. Povinnosť sa má až na výnimky vzťahovať na všetkých, ktorí od 10. apríla pricestujú do spolkovej republiky po dlhšom pobyte v zahraničí.

Zavedenie 14-dňovej karantény navrhol spolkovým krajinám výbor nemeckej vlády pre koronavírus.

Opatrenie sa nemá týkať pendlerov, teda ľudí, ktorí denne cestujú cez hranice za prácou. Ďalšie výnimky majú platiť pre zdravotníkov alebo diplomatov.

Za čo hrozia pokuty:

  • po prekročení hraníc musia ľudia ísť priamo do svojho bytu alebo iného ubytovania a zostať tam ďalšie dva týždne. Kto tak neurobí, mal by počítať s pokutou 50 až 5-tisíc eur,
  • za porušenie nariadenia o zákaze návštev vo svojom byte hrozí finančný trest 150 až 10-tisíc eur,
  • pri opustení bydliska sa počíta s pokutou od 200 do 25-tisíc eur.

Výška pokuty má závisieť od toho, aké veľké nebezpečenstvo daný prečin znamenal pre verejné zdravie a či šlo o opakovaný prípad.

V Nemecku sa počíta s tým, že karanténne opatrenia zavedú všetky spolkové krajiny, napríklad v Berlíne už platia od minulého týždňa. (čtk, dpa)

Zdieľať

Šéf Twitteru Jack Dorsey poskytne na boj proti koronavírusu 1 miliardu dolárov, čo je vyše štvrtina jeho majetku. Čiastku vloží do charitatívneho fondu Start Small vo forme akcií svojej firmy na spracovanie mobilných platieb Square.

Dorsey chce inšpirovať ďalších ľudí, aby urobili niečo podobné. Podrobnosti o konkrétnych účeloch, na ktoré budú peniaze použité, neposkytol.

Peniaze na boj s koronavírusom a jeho dôsledkami venujú aj ďalší miliardári z technologickej brandže.

  • zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg sľúbil 30 miliónov dolárov, z veľkej časti na vývoj liečby
  • šéf Amazonu Jeff Bezos daroval 100 miliónov dolárov potravinovým bankám v USA, aby pomohli ľuďom, ktorí nemajú dostatok jedla (čtk)
Zdieľať

Ministri financií Únie sa po zdĺhavých rokovaniach nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým členským štátom čeliť pandémii  koronavírusu.

„Po 16 hodinách diskusií sme sa priblížili k dohode, ale ešte tam nie sme. Prerušil som Euroskupinu a budeme pokračovať zajtra (9. apríla),“ oznámil Mario Centeno, šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, na sociálnej sieti Twitter.

Ministri sa nedohodli na fiškálnych nástrojoch, ktoré by tlmili vplyv pandémie koronavírusu na ekonomiku, napísal Centeno na Twitteri. Euroskupina rokovala o záchrannej sieti, ktorú by tvorili tri kľúčové prvky v hodnote pol bilióna eur.

Podľa zdrojov z rokovaní patovú situáciu spôsobil spor medzi Talianskom a Holandskom o podmienkach, ktoré by boli spojené s úvermi od eurozóny pre vlády na boj proti dôsledkom pandémie. Taliansko sa tiež odmieta vzdať plánov na emisiu spoločných dlhopisov, tzv. koronabondov, ktoré by rozdelili bremeno dlhu medzi štáty euroregiónu. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať