Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Maklér: Viete, prečo na poistke so sporením prerábate aj 10 rokov?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kto sa pred časom rozhodol pre poistku so sporením, lebo to bolo v móde alebo mu to poradil finančný poradca, pravdepodobne na nej stále prerába. Analytik a finančný sprostredkovateľ SLAVOMÍR MOLNÁR, ktorý bol ochotný o tom hovoriť, vysvetľuje, že takéto zmluvy sa bežne dostávajú ešte len na nulu v 10. až 15. roku sporenia. Je to preto, lebo poisťovne si účtujú príliš vysoké poplatky. Vytvoril preto webovú stránku nesporimcezpoistku.sk, kde si ľudia cez online kalkulátor môžu prerátať náklady svojej poistky.

Čo vás presvedčilo, že treba ľuďom hovoriť, že poistka so sporením sa neoplatí?

Videl som údaje Národnej banky Slovenska, podľa ktorej si investičné životné poistenie platí viac ako 850-tisíc ľudí. Je to veľká masa ľudí, pri ktorej viete, že majú k dispozícii aj lepšiu a lacnejšiu alternatívu. Myslím si, že poisťovne sú špecialistom v zabezpečovaní rizík, ale investovanie by mali prenechať správcovským spoločnostiam, ktoré to dokážu robiť efektívnejšie a lacnejšie. Do online biznisu som vstupoval aj preto, lebo ľudia nevedia, čomu majú veriť. Keď im viete ukázať, kedy, koľko a za čo platia, je to pre mňa základ transparentnosti.

Prečo je sporenie cez poistku nevýhodné?

Pre poplatky. Poisťovne o nich nerady hovoria. Pri tvorbe kalkulátora nám bola ochotná pomôcť s výpočtami jediná poisťovňa (pozn.: ide o menšiu poisťovňu). Väčšina poisťovní nechce byť porovnávaná, nechce, aby sa poplatky zverejňovali.

Koľko klient zaplatí na poplatkoch?

Štandardne vieme hovoriť o troch až štyroch poplatkoch, ktoré obsahuje každá zmluva. Prvým z nich je počiatočný poplatok. Priemer na trhu je taký, že prvé dva roky vkladov klienta putujú iba na počiatočné náklady. Ak predpokladáme, že si sporíte 20 eur mesačne, prvých 480 eur, čo je suma za dva roky sporenia, dávate iba poisťovni. Preto pri zrušení zmluvy klient dostane po dvoch rokoch nula eur. Poisťovňa väčšiu časť z tejto sumy vyplatí maklérovi.

Koľko asi?

V tomto prípade je to približne 360 až 400 eur. Pre klienta to znamená, že začína sporenie so zápornou bilanciou 480 eur. Druhým poplatkom je poplatok administratívny kvázi za vedenie zmluvy. Jeho výška je v priemere 1,66 eura mesačne. Tretím v poradí je vstupný poplatok a jeho výška sa pohybuje od dvoch do piatich percent z každej platby. Oba tieto poplatky sa strhávajú počas celého obdobia trvania zmluvy. Len tieto dva poplatky vám pri platbe 20 eur zhltnú viac ako 10 percent platby. Máloktorý fond vám to vie vykompenzovať na svojej výkonnosti. A to som ešte stále nespomenul štvrtý poplatok. Zmluvy sa tak bežne dostávajú do plusu v 10. až 15. roku sporenia.

Ako dlho si ľudia v priemere takto sporia?

To je ďalší problém. Priemerná dĺžka sporenia cez poistku je na Slovensku zhruba šesť rokov. Keď potrebujete peniaze alebo prídete o prácu, väčšinou ako prvé siahnete na poistku. No hlavným dôvodom tohto krátkeho obdobia trvania zmluvy je predovšetkým prepoisťovanie. Obchodník príde za vami s tým, že táto zmluva už nie je dobrá, a ponúkne vám ďalšiu z inej poisťovne. Stojí vás to ďalšie počiatočné náklady. A to už nehovorím o strate času, počas ktorého by ste mohli investovať normálnym spôsobom. V Česku s tým už majú obrovský problém. Chcú napríklad, aby sa počiatočné náklady rozrátali na päť rokov, aby makléri nemali motiváciu ľudí prepoisťovať.

Čo vlastne poisťovňa riskuje pri poistkách s investovaním?

Poisťovňa neriskuje nijako, pretože ona svoje poplatky dostala a žiaden výnos negarantuje.​ Klient dostane na konci sporenia takú sumu, ​ktorá bude ​zodpovedať výkonnosti zvoleným podielovým fondom, samozrejme, bavíme sa o sume po zohľadnení poplatkov, ktoré klient musí zaplatiť.

Keď je sporenie cez poistku také nevýhodné, ako je možné, že ho má tak veľa ľudí?

Dôvodov je niekoľko. Prvým je tradícia. Staršie generácie sú zvyknuté,  že sa životné poistenie na tento účel využívalo. Druhým je, že investičné životné poistenie je stále najpredávanejším produktom medzi sprostredkovateľmi a niektoré poisťovne majú stále kampaň na tento produkt. Len za prvý kvartál tohto roku narástol počet týchto poistiek o viac ako 4500 kusov zmlúv. Ak to spojíme s tým, že niektorí sprostredkovatelia neovládajú vlastnosti a nákladovosť produktov, nemožno sa diviť súčasnému stavu. Z praxe viem, že poplatky sa veľmi medzi sprostredkovateľmi neškolia. Myslím si, že keby niekedy sami vedeli, čo predávajú, tak by to nepredávali. Stále sa však nájde aj mnoho kvalitných a fundovaných odborníkov.

Je odmena pri investičnom životnom poistení vyššia ako pri iných finančných produktoch?

Áno, je. Ale zase nie až o toľko. Čisté rizikové poistenie je však menej zaujímavé nielen pre sprostredkovateľa, ale aj pre poisťovňu, pretože dostáva peniaze iba za krytie rizika a nie je tam žiadny vstupný, administratívny alebo správcovský poplatok. Za určité produkčné objemy sú poisťovne schopné podporovať maklérov bonusmi.

Bratislava, 11.9. 2015. Finančný sprostredkovateľ Slavomír Molnár. Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hovoríte teda, že kto už investičné životné poistenie má, po 10 až 15 rokoch je stále iba na nule.

Ja osobne nepoznám nikoho, kto by si vybral z tohto produktu peniaze a mal by viac, ako do toho vložil. Samozrejme, závisí to aj od nastavenia zmluvy. Investičné životné poistenie vzniklo v júni 1998, najstaršie takéto poistky majú 17 rokov. Videl som 15-ročnú zmluvu a klient bol stále niekoľko tisíc eur v mínuse.

Čo je teraz rozumné – radšej od zmluvy čo najrýchlejšie utiecť a oželieť to, že už som tam toľko investoval, alebo v nej pokračovať?

Existuje niekoľko scenárov. Zmluva sa môže zmraziť, oficiálne sa to volá splatený stav. Zmluva je v systéme, no klient už ďalej neplatí nič a zanikne poistné krytie. Peniaze, ktoré ste už do toho vložili, zostávajú investované vo fondoch. Neoplatí sa to, lebo stále platíte administratívny a doteraz nespomínaný štvrtý poplatok – správcovský. Jedna poisťovňa si napríklad účtuje 2,16 percenta z aktuálnej hodnoty osobného konta. Čím je hodnota účtu vyššia, tým je vyšší poplatok. Matematicky neexistuje horší poplatok ako percento z rastúcej hodnoty. Správcovský poplatok je najväčší zisk poisťovne – má poplatok za správu, teda za niečo, čo kvázi nerobí.

Zmrazenie zmluvy sa teda nezdá byť dobrý nápad. Aké má klient ďalšie možnosti?

Veľa ľudí si zníži mesačný vklad na minimálny možný. Aj v takom prípade platia administratívny poplatok, vstupný poplatok, ako aj správcovský poplatok, čo je drahé. Zostáva zrušenie zmluvy. Ale sú prípady, keď sa vám to neoplatí. Na trhu sú asi tri alebo štyri poisťovne, ktoré si účtujú výrazný poplatok za predčasné zrušenie. Dajú napríklad nižší počiatočný poplatok, ktorý uhradíte vo výške ročných príspevkov, a nie dvojročných, ale keď zrušíte zmluvu v piatom roku, zaplatíte 50 percent z toho, čo tam máte. Poisťovňa si to od vás teda zoberie aj tak.

To vyzerá tak, že neexistuje dobré riešenie.

Ja to robím vždy tak, že klientovi prepočítam poplatky, ktoré by ešte zaplatil, keby si zmluvu nechal, a porovnám to s tým, keby si chcel otvoriť investíciu priamo v podielových fondoch. Pokiaľ je poplatok v podielových fondoch nižší, ako by zaplatil v investičnom životnom poistení, tak je to jasné. Samozrejme, treba zohľadňovať aj obdobie sporenia. Ak má niekto 50 rokov a hľadáme investičný produkt, riziko je, že už nestihneme zhromaždiť takú sumu peňazí, že by sa investovanie oplatilo.

Kedy sa oplatí platiť si takúto poistku ďalej?

Matematicky tvrdím, že vo väčšine prípadov sa ju oplatí zrušiť, ale môžu byť scenáre, keď sa oplatí zmluvu nechať alebo ju zmeniť. Na trhu sú aj poistky s nízkymi nákladmi – bez správcovského poplatku a s nízkym administratívnym a vstupným poplatkom. Na druhej strane sú aj poisťovne, ktoré majú vysoké odkupné poplatky. Keby ste zmluvu zrušili úplne, poisťovni by ste veľa zaplatili. Poznám klientov, ktorí si platili 150 eur mesačne a zmluvu majú sedem rokov. Keby si ju teraz zrušili, prídu o 60 percent vkladov. Vtedy sa radšej oplatí znížiť príspevky trebárs na 20 eur, pokračovať v zmluve rok, dva, tri, aby ste znížili poplatok za odkúpenie. Preto treba všetko prepočítať.

Akú chybu robia ľudia? Rýchlo uveria obchodníkovi, nemajú čas alebo v čom je problém?

Málokto sa pýta na poplatky. Najhoršia otázka pre sprostredkovateľa je asi tá, aké sú poplatky a nech ich konkrétne vyčísli. Pri podielových fondoch máte vypočítaný presný poplatok, ktorý zaplatíte, a pri rizikovom poistení platíte pevnú sumu počas celého poistného obdobia za pripoistenia. Pri investičnom životnom poistení vám ho poisťovňa nevypočíta. Dostanete sadzobník a mali by ste si to vedieť vyrátať sami. Držím sa jedného pravidla. Poplatky sú isté, výnosy možné a bonusy zväčša podmienené.

Je to aj chyba dohľadu?

Problém je už len to, kto všetko sa môže stať finančným sprostredkovateľom. Nikto nekontroluje úmysel, zámer ani odbornosť. Testové otázky na skúškach sa vie každý naučiť podobne ako na autoškole, to znamená, pozriete a vidíte správnu odpoveď. Kontroluje sa ochrana osobných údajov a vypisovanie tlačív, ale vhodnosť a nákladovosť produktov nie. Zase však treba dodať, že za posledné roky vidieť výrazný posun vpred v kvalite sprostredkovania.

Pri čom by mal bežný človek spozornieť?

Mne osobne najviac prekáža, že sa sprostredkovanie často robí cez emócie a predajné frázy ako cez porovnania čísel, faktov a zmluvných podmienok.

Ak už niekto uvažuje o poistení, aká poistka sa oplatí?

Rizikové životné poistenie. Pri ňom si kupujete čisto pripoistenie rizík, pre ktoré sa rozhodnete. Pre jednoduché pochopenie zvyknem používať porovnávanie tohto produktu s povinným zmluvným poistením. Žiadne poplatky za uzatvorenie zmluvy, žiadne priebežné poplatky, platíte len za konkrétne riziko. Výhoda je v tom, že keď náhodou o niekoľko rokov príde lepšia ponuka – lepšie krytie, dáte výpoveď a prejdete do inej poisťovne bez akéhokoľvek poplatku. Neoplatí sa to u ľudí, ktorým sa zmení zdravotný stav. Keď prídete do novej poisťovne, automaticky máte výluku alebo vás vôbec nezoberie. Treba si dať v tomto prípade pozor aj na čakacie lehoty, keď nevzniká nárok na poistné plnenie po uzavretí zmluvy.

A čo je dobré si poistiť?

Sú na to rôzne názory. Niekto chce mať poistené všetko, ja zastávam názor, že človek by si mal poistiť to, na čo peniaze nemá. Poistenie zlomenín, podvrtnutí či rezných rán vám v životne dôležitých situáciách nepomôže, aj keď mnohých poteší. Poistiť si riziko smrti považujem za nevyhnutné, pokiaľ som živiteľom rodiny alebo mám hypotéku. Taktiež civilizačné choroby, dlhodobý výpadok príjmu pri péenke a invaliditu. Pri priemernej mesačnej mzde 840 eur vyjde balík poistenia na tie najdôležitejšie riziká na 25 až 30 eur (pri 30-ročnom človeku na 35 rokov).

Bratislava, 11.9. 2015. Finančný sprostredkovateľ Slavomír Molnár. Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Koľko dostane obchodník za rizikové životné poistenie?

Maklér môže dostať do 1,5-násobku ročnej platby.

Na čom dokáže obchodník zarobiť viac – na poistkách alebo na hypotékach?

Pri hypotékach to zvykne byť od 1 do 1,8 percenta z požičiavanej sumy. Keď to zhrniem, najziskovejšie je poistenie a hypotéky, potom sú to podielové fondy. Za druhý, tretí pilier či stavebné sporenie dostane sprostredkovateľ pár desiatok eur.

Kto všetko sprostredkovateľa platí?

Samotná inštitúcia. Sprostredkovatelia sú zastrešení maklérskou firmou, ktorá má spravidla zmluvy s bankami, poisťovňami a so správcovskými spoločnosťami. Potom závisí od zmluvného vzťahu s konkrétnou bankou a poisťovňou, ktorá koľko vypláca.

A nie je potom riziko, že obchodník ponúkne klientovi produkt tej banky alebo poisťovne, ktorá ho platí najviac?

Áno, je. Je to čisto na charaktere obchodníka. Cieľom v tomto biznise by malo byť to, aby ste sa stali takou osobnosťou, že ľudia budú za vami chodiť sami. Ľudia vycítia, či im šetríte peniaze a či vás práca baví. Reputácia je jediné, čo máte.

Platí, že obchodník dostane viac, keď klienta prehodí do inej poisťovne alebo banky, ako keď mu upraví produkt v pôvodnej spoločnosti?

Sprostredkovateľ za úpravu produktu klienta províziu nedostáva (pokiaľ mu na produkte nezvýši platbu, nenavýši úver a podobne). Napríklad v druhom pilieri má 86 percent sporiteľov dlhopisové fondy, a pritom väčšina z nich by mala byť v indexových fondoch. Len tí najkvalitnejší sprostredkovatelia však pomáhajú svojim klientom urobiť zmenu fondu. Málokto rozmýšľa dlhodobejšie, že títo klienti vás môžu odporučiť ďalším.

A je to tak, že keď chce niekto lacnejšiu hypotéku alebo poistku, sprostredkovateľ mu to vie skôr vybaviť?

To je pravda, ale viac-menej len pri hypotékach. Tu sú rozdiely enormné. Naozaj viete zalobovať u riaditeľa banky a vybaviť lepšie podmienky, takzvanú výnimku.

Ako je podmienená takáto výnimka?

Štandardne banka chce, aby si klient zobral nejaký produkt navyše – kreditku, poistenie domácnosti, poistenie úveru a podobne. Ale závisí to od toho, aká je to veľká výnimka.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Rumuni začali promptne rokovať s VW o fabrike, ktorú plánoval postaviť v Turecku

Rumunsko začalo s Volkswagenom nové rozhovory týkajúce sa fabriky, ktorú automobilka plánovala pôvodne postaviť v Turecku. Nemecký koncern konečné rozhodnutie o tejto lokalite odložil pre turecké vojenské operácie v Sýrii.

Rokovania s Volkswagenom (VW) potvrdil rumunskému periodiku Ziarul Financiar minister obchodu Ștefan Radu Oprea.

„Odštartovali sme nové rozhovory s Volkswagen Group. Rumunsko má teraz veľmi dobrú technickú povesť a nemáme problémy s pracovnou silou,“ hovorí Oprea.

Rumunsko je domovom automobiliek Dacia, ktorú vlastní Renault, a Ford Romania.

Investíciu VW by rado získalo aj Bulharsko, ktoré je pripravené zdvojnásobiť finančné stimuly na prilákanie investície, píše Reuters s odvolaním sa na informácie Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Nový závod VW by mal ročne vyrábať 300-tisíc áut pre stredoeuróspsky a ázijský trh. Automobilka pri ňom počíta s investíciou viac ako 1 miliarda eur a vytvorením zhruba 4000 pracovných miest.

Zdieľať

Huawei výrazne zvýšil tržby aj napriek americkým sankciám

Huawei zvýšil tržby za prvé tri štvrťroky medziročne o 24,4 percenta na 86 miliárd dolárov, a to aj napriek americkým sankciám. Dodal 185 miliónov smartfónov, o štvrtinu viac než vlani, a udržal si pozíciu globálnej trhovej dvojky segmentu.

Huawei nezverejnil čísla za samotný 3. kvartál, len za obdobie od januára do septembra.

Firme rezko rastú tržby napriek obmedzeniam spojeným s nákupom softvéru a komponentov od amerických firiem, píše Bloomberg.

V auguste Huawei uviedol, že dosah amerických sankcií bude menší, než sa pôvodne obával.

Tržby divízie smartfónov by mu však v tomto roku mohli okresať o zhruba 10 miliárd dolárov, uvádza Reuters.

Ako sa vysporiadali so sankciami

  • Huawei kompenzuje pokles predaja smartfónov na zahraničných trhoch zvýšením odbytu v Číne;
  • podľa Bloombergu mieri k získaniu polovičného podielu na čínskom trhu;
  • v roku 2018 Huawei predal celosvetovo viac ako 206 miliónov smartfónov, vyplýva z údajov výskumnej spoločnosti IDC.

Boj o 5G sieť

USA sa snažia vytlačiť Huawei z budovania mobilnej 5G siete novej generácie, pretože ho podozrievajú zo špionáže v prospech čínskej vlády.

Na jar Washington zaradil Huawei na čiernu listinu. Americké firmy tak potrebujú zvláštne povolenie, pokiaľ mu chcú dodávať svoje produkty.

Huawei tvrdí, že uzavrel viac ako 60 komerčných kontraktov na siete 5G. Podľa Reuters zhruba polovicu podpísal s európskymi zákazníkmi.

Z budovania 5G siete Huawei nevylúčilo Nemecko. Británia to zvažuje. Huawei je najväčším svetovým výrobcom telekomunikačných zariadení.

Zdieľať

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv prijala s rozpakmi návrh štátneho rozpočtu. Podľa nej sa bude ďalej prehlbovať rozdiel v podporách v rámci krajín EÚ aj V4.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vkladá nádeje do vyjadrení ministra financií Ladislava Kamenického, že sa aj pre budúci rok počíta so štátnou podporou pre agropotravinársky priemysel vo výške 80 miliónov eur.

Slovenskí poľnohospodári a potravinári dostávali počas tohto roka verejné prísľuby politikov o stabilnom a silnom rozpočte pre rok 2020. V kapitole ministerstva pôdohospodárstva je podľa nich vyčlenených 30 mil. eur na systémové riešenie Zelená nafta pre poľnohospodárov. V rámci štátnej pomoci je však pre poľnohospodárov deklarovaný len 1 milión eur.

Rada tvrdí, že podľa ministra financií majú agropotravinári ďalšiu podporu vo výške 25 mil. eur sľúbenú zo zdrojov na tovary a služby a 25 miliónov eur by mali predstavovať financie zo všeobecnej pokladničnej správy. Spolu tak podľa nich vychádza pre poľnohospodárov a potravinárov na budúci rok 81 mil. eur, približne rovnaká suma, ktorú im deklaroval rozpočet na rok 2019.

„Požadujeme, aby vyčlenené peniaze boli exaktne prenesené do kategórie štátnej pomoci pre agropotravinársky sektor. Dovtedy podľa nás ide len o nejasnú formu sľubu. Nikde nemáme jasne zadefinované, že tieto financie naozaj pôjdu do podpory konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov a potravinárov. Peniaze navrhujeme smerovať do výraznejšej podpory poddimenzovaného potravinárskeho sektora a ďalšej výraznejšej podpory živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby. Žiaduce je rovnako pokračovať v podpore poistenia pre poľnohospodárske podniky a zároveň dotiahnuť do konca výzvy na likvidáciu kadáverov a podporu chovu hydiny a ošípaných,“ reagoval na návrh rozpočtu na rok 2020 predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Česká cestovná kancelária Zanzo plánuje expanziu na slovenský trh. Dcérska spoločnosť zľavového portálu Slevomat.cz funguje od novembra 2018, zameriava sa na predaj luxusných zájazdov do exotických destinácií. (čtk)

 

Zdieľať

Juraj Karpiš z INESS spochybňuje tézy, že prestarnuté obyvateľstvo spôsobuje nízke úroky:  „Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Juraj Karpiš, INESS 
„Jeden zo zakladateľov rakúskej ekonomickej školy Eugen von Böhm Bawerk, ekonóm pôsobiaci v druhej polovici 19. storočia vo Viedni, poznamenal, že ‚vyspelosť národa‘ sa odzrkadľuje v jeho úrokovej miere – čím vyššia ‚inteligencia obyvateľstva a jeho morálna‘ sila, tým nižší je úrok. Moderní centrálni bankári tento vzťah postavili na hlavu. Umelým znižovaním úroku sa snažia dosiahnuť to, čo nízke úroky vyvoláva. Napodobňovaním hrmenia sa snažia vytvoriť blesk,“ písal som v Zlých peniazoch.

A že posledné roky burácajú. Na dlhopisových(úrokových) trhoch je dominantným hráčom štát.

Podľa vlastného výskumu ECB, jej nákupy dlhopisov za novovytvorené eurá v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania znížili napríklad Taliansku úroky o viac než 2 percentné body a nafúkli ceny európskych akcií o 20 %. V prípade nemeckého štátneho dlhu sa odhaduje, že už len 10 % jeho celkového objemu je v súkromných rukách a zvyšok vlastnia rôzne štátne inštitúcie.

Veľa relevantných informácií ohľadom budúcnosti by som preto dnes v cenách na dlhopisových trhoch nehľadal. Trhy, ktoré nakupujú argentínske 100-ročné dlhopisy plnými priehrštiami len dva roky pred ich ďalším hroziacim defaultom alebo aktuálne grécke dlhopisy so záporným výnosom, treba brať s rezervou. Sú chronicky krátkozraké, zábudlivé a teraz aj opité monetárnou politikou.

Problémom eurozóny neboli vysoké úroky, ale príliš veľa dlhu a nízky rast. Aktívne znižovanie úrokov centrálnou bankou, ktorá pri tom skúpila takmer tretinu štátnych dlhov členských krajín, je potláčaním príznakov choroby. Táto kúra má vedľajšie účinky v podobe lákania ľudí do dlhových pascí, prerozdelenia bohatstva smerom k bohatým vlastníkom finančných aktív a vyjedania dôchodkových úspor populácie.

Ja na japonský scenár pre celý svet neverím. Demografia a z nej vyplývajúca záplava sveta úsporami ako príčina nízkych úrokov? Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor.

Nízke úroky sú výsledkom pokusov so štátnymi peniazmi. Masívna cenová inflácia už prebehla v akciách, dlhopisoch a nehnuteľnostiach. U nás infláciu cítime aj v spotrebných statkoch, kde sa šplhá k 3 %. Keď ku koncu cyklu cenová inflácia v spotrebných statkoch zavíta aj do starých členských krajín, úroky začnú opäť rásť. Dlhová japonská nirvána sa potom môže zmeniť na španielsku čižmu.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nahrávky Gorily obsahujú aj pasáže, kde diskutuje šéf Penty Jaroslav Haščák a predseda Smeru Robert Fico. Stretnutie biznismena a politika trvá približne hodinu a tiež zodpovedá doteraz zverejneným prepisom vrátane pitia koly.

Zdieľať

Nízke úroky zvýšia príjmovú nerovnosť a narušia sociálny zmier, myslí si analytik Finstat.sk Pavol Suďa. “V prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk
Príklad japonskej centrálnej banky ukazuje, že politika extrémne nízkych úrokov môže trvať desaťročia (viď. obrázok). Bank of Japan sa k nej uchýlila, keď začiatkom 90. rokov prepukla v krajine kríza sprevádzaná nevídaným prepadom cien nehnuteľností. V tamojšej ekonomike však jej „inovatívny“ prístup k menovej politike viedol k ére pomalšieho rastu alebo dokonca stagnácie. Ére, ktorá sa zvykne označovať ako stratené dekády.

Západné centrálne banky (hlavne americký Federálny rezervný systém a Európska centrálna banka) sa dlhoročnou politikou extrémne nízkych úrokových sadzieb dostali do podobnej pasce.

Odviazané rozpočtové politiky v časoch hojnosti nevytvárali rezervy, ktoré by národné vlády mohli využívať v recesii na kompenzáciu poklesu podnikových investícií a spotreby domácností. Naopak, viedli k prudkému nárastu verejných dlhov, ktorý by zvyšovanie základných úrokových sadzieb centrálnych bánk ešte viac zhoršilo.

Menové autority sa tak ocitli v akejsi úrokovej pasci, ktorá limituje ich úrokový arzenál v boji s ekonomickými cyklami a núti ich využívať iné nástroje, ako sú napríklad priamy nákup aktív (takzvané kvantitatívne uvoľňovanie) alebo administratívne regulácie (napríklad v oblasti poskytovania hypoték).

Keďže väčšina národných vlád svoje rozšafné rozpočtové správanie zásadne nemení, je vysoko pravdepodobné, že extrémne nízke úroky budú vo svetovej ekonomike pretrvávať. Zrejme aj celé desaťročia. To však prináša mnohé negatívne dopady. Nízke úroky síce stimulujú dnešnú spotrebu, no zároveň znižujú atraktivitu sporenia a v dôsledku slabých výnosov podkopávajú budúcu spotrebu (dôchodcov).

Ukazuje sa, že v prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy. To prehlbuje príjmovú nerovnosť a narúša sociálny zmier.

Politika dlhodobo nízkych úrokov však podkopáva aj rast produktivity a zvyšuje koncentráciu trhu. Upozorňuje na to napríklad aktuálna analýza amerických ekonómov pod názvom Nízke úroky, trhová sila a rast produktivity. Podľa nich „nízke úroky motivujú trhových lídrov k agresívnejšej investičnej aktivite, ktorá však odrádza od investovania menších konkurentov. To vedie k oslabovaniu trhovej súťaže a následne i k znižovaniu ekonomického rastu.“

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: 5-tisíc eur za štvorcový meter v mrakodrape? Záujemcov je dosť +

  • Pellegrini sa vyhráža poslancom vetom vlastného rozpočtu
  • VW pre vojnu s Kurdmi stopol investíciu v Turecku
  • Svetová ekonomika je najpomalšia od veľkej krízy
Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Éry nízkych úrokov by sme sa skôr mali báť, hovorí Ivan Mikloš v Paneli expertov. “Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:
Skôr by sme sa mali báť. Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.

Takáto politika je z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pričom mnohé jej priame aj nepriame negatívne dôsledky a náklady vidíme už dnes. Za veľmi presnú považujem analógiu s chorobou a spôsobom liečenia.

Ak namiesto odstránenia príčiny choroby len utlmujeme bolesť analgetikami, tak síce zmierňujeme utrpenie pacienta, ale v konečnom dôsledku odkladaním potrebnej terapie zhoršujeme jeho skutočný zdravotný stav a najmä perspektívu úspešného vyliečenia. Analgetík pritom potrebujeme stále viac a viac a ich účinnosť postupne klesá.

Vidím tu analógiu s ekologickou a sociálnou (politickou) udržateľnosťou doterajšieho modelu ekonomického rastu. Bez rastu sa nezaobídeme, rast však nie je možný bez dôvery. Dôvera vo vyliečenie choroby analgetikami klesá, narastá pesimizmus a nedôvera, dostatočne nerastú investície do reálnej ekonomiky a do predmetov dlhodobej spotreby, nerastú tým dostatočne ani pracovné miesta a mzdy.

Jediné, čo vďaka pumpovaniu lacných peňazí do ekonomiky rýchlo rastie, sú ceny aktív, najmä akcií a nehnuteľností. Tie však vlastnia najmä bohatší a starší. V dôsledku toho narastá príjmová nerovnosť, medzigeneračné napätie, nespokojnosť ľudí a nedôvera v budúcnosť. To má potom súvislosť s nárastom politickej podpory protisystémových politikov a strán.

Zaujímavé je, že v pozadí ekonomickej (finančnej) a ekologickej neudržateľnosti nie je často a čoraz viac kritizovaný „neregulovaný trh“, ale štátom vytvorené alebo tolerované deformácie v cenách. Ceny fosílnych energií sú príliš nízke a nezohľadňujú všetky náklady spojené s udržateľnosťou životného prostredia (negatívne externality) a cena peňazí, ktoré sú v trhovej ekonomike najdôležitejším „tovarom“, nie sú určované trhom, ale manipulované štátom, ktorého sú centrálne banky agentom.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Indikátor ekonomického sentimentu ZEW pre Nemecko v októbri v porovnaní so septembrom nepatrne klesol o 0,3 bodu (na -22,8 bodu). Zostáva tak výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,4 bodu), informuje Národná banka Slovenska.

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa opäť zhoršilo (o 5,4 bodu na -25,3 bodu) a už piaty mesiac za sebou klesá (kumulovane za 5 mesiacov o 33,5 bodu).

Úroveň hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie je najnižšia úroveň za posledných takmer 9 rokov.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať