Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Maklér: Viete, prečo na poistke so sporením prerábate aj 10 rokov?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kto sa pred časom rozhodol pre poistku so sporením, lebo to bolo v móde alebo mu to poradil finančný poradca, pravdepodobne na nej stále prerába. Analytik a finančný sprostredkovateľ SLAVOMÍR MOLNÁR, ktorý bol ochotný o tom hovoriť, vysvetľuje, že takéto zmluvy sa bežne dostávajú ešte len na nulu v 10. až 15. roku sporenia. Je to preto, lebo poisťovne si účtujú príliš vysoké poplatky. Vytvoril preto webovú stránku nesporimcezpoistku.sk, kde si ľudia cez online kalkulátor môžu prerátať náklady svojej poistky.

Čo vás presvedčilo, že treba ľuďom hovoriť, že poistka so sporením sa neoplatí?

Videl som údaje Národnej banky Slovenska, podľa ktorej si investičné životné poistenie platí viac ako 850-tisíc ľudí. Je to veľká masa ľudí, pri ktorej viete, že majú k dispozícii aj lepšiu a lacnejšiu alternatívu. Myslím si, že poisťovne sú špecialistom v zabezpečovaní rizík, ale investovanie by mali prenechať správcovským spoločnostiam, ktoré to dokážu robiť efektívnejšie a lacnejšie. Do online biznisu som vstupoval aj preto, lebo ľudia nevedia, čomu majú veriť. Keď im viete ukázať, kedy, koľko a za čo platia, je to pre mňa základ transparentnosti.

Prečo je sporenie cez poistku nevýhodné?

Pre poplatky. Poisťovne o nich nerady hovoria. Pri tvorbe kalkulátora nám bola ochotná pomôcť s výpočtami jediná poisťovňa (pozn.: ide o menšiu poisťovňu). Väčšina poisťovní nechce byť porovnávaná, nechce, aby sa poplatky zverejňovali.

Koľko klient zaplatí na poplatkoch?

Štandardne vieme hovoriť o troch až štyroch poplatkoch, ktoré obsahuje každá zmluva. Prvým z nich je počiatočný poplatok. Priemer na trhu je taký, že prvé dva roky vkladov klienta putujú iba na počiatočné náklady. Ak predpokladáme, že si sporíte 20 eur mesačne, prvých 480 eur, čo je suma za dva roky sporenia, dávate iba poisťovni. Preto pri zrušení zmluvy klient dostane po dvoch rokoch nula eur. Poisťovňa väčšiu časť z tejto sumy vyplatí maklérovi.

Koľko asi?

V tomto prípade je to približne 360 až 400 eur. Pre klienta to znamená, že začína sporenie so zápornou bilanciou 480 eur. Druhým poplatkom je poplatok administratívny kvázi za vedenie zmluvy. Jeho výška je v priemere 1,66 eura mesačne. Tretím v poradí je vstupný poplatok a jeho výška sa pohybuje od dvoch do piatich percent z každej platby. Oba tieto poplatky sa strhávajú počas celého obdobia trvania zmluvy. Len tieto dva poplatky vám pri platbe 20 eur zhltnú viac ako 10 percent platby. Máloktorý fond vám to vie vykompenzovať na svojej výkonnosti. A to som ešte stále nespomenul štvrtý poplatok. Zmluvy sa tak bežne dostávajú do plusu v 10. až 15. roku sporenia.

Ako dlho si ľudia v priemere takto sporia?

To je ďalší problém. Priemerná dĺžka sporenia cez poistku je na Slovensku zhruba šesť rokov. Keď potrebujete peniaze alebo prídete o prácu, väčšinou ako prvé siahnete na poistku. No hlavným dôvodom tohto krátkeho obdobia trvania zmluvy je predovšetkým prepoisťovanie. Obchodník príde za vami s tým, že táto zmluva už nie je dobrá, a ponúkne vám ďalšiu z inej poisťovne. Stojí vás to ďalšie počiatočné náklady. A to už nehovorím o strate času, počas ktorého by ste mohli investovať normálnym spôsobom. V Česku s tým už majú obrovský problém. Chcú napríklad, aby sa počiatočné náklady rozrátali na päť rokov, aby makléri nemali motiváciu ľudí prepoisťovať.

Čo vlastne poisťovňa riskuje pri poistkách s investovaním?

Poisťovňa neriskuje nijako, pretože ona svoje poplatky dostala a žiaden výnos negarantuje.​ Klient dostane na konci sporenia takú sumu, ​ktorá bude ​zodpovedať výkonnosti zvoleným podielovým fondom, samozrejme, bavíme sa o sume po zohľadnení poplatkov, ktoré klient musí zaplatiť.

Keď je sporenie cez poistku také nevýhodné, ako je možné, že ho má tak veľa ľudí?

Dôvodov je niekoľko. Prvým je tradícia. Staršie generácie sú zvyknuté,  že sa životné poistenie na tento účel využívalo. Druhým je, že investičné životné poistenie je stále najpredávanejším produktom medzi sprostredkovateľmi a niektoré poisťovne majú stále kampaň na tento produkt. Len za prvý kvartál tohto roku narástol počet týchto poistiek o viac ako 4500 kusov zmlúv. Ak to spojíme s tým, že niektorí sprostredkovatelia neovládajú vlastnosti a nákladovosť produktov, nemožno sa diviť súčasnému stavu. Z praxe viem, že poplatky sa veľmi medzi sprostredkovateľmi neškolia. Myslím si, že keby niekedy sami vedeli, čo predávajú, tak by to nepredávali. Stále sa však nájde aj mnoho kvalitných a fundovaných odborníkov.

Je odmena pri investičnom životnom poistení vyššia ako pri iných finančných produktoch?

Áno, je. Ale zase nie až o toľko. Čisté rizikové poistenie je však menej zaujímavé nielen pre sprostredkovateľa, ale aj pre poisťovňu, pretože dostáva peniaze iba za krytie rizika a nie je tam žiadny vstupný, administratívny alebo správcovský poplatok. Za určité produkčné objemy sú poisťovne schopné podporovať maklérov bonusmi.

Bratislava, 11.9. 2015. Finančný sprostredkovateľ Slavomír Molnár. Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hovoríte teda, že kto už investičné životné poistenie má, po 10 až 15 rokoch je stále iba na nule.

Ja osobne nepoznám nikoho, kto by si vybral z tohto produktu peniaze a mal by viac, ako do toho vložil. Samozrejme, závisí to aj od nastavenia zmluvy. Investičné životné poistenie vzniklo v júni 1998, najstaršie takéto poistky majú 17 rokov. Videl som 15-ročnú zmluvu a klient bol stále niekoľko tisíc eur v mínuse.

Čo je teraz rozumné – radšej od zmluvy čo najrýchlejšie utiecť a oželieť to, že už som tam toľko investoval, alebo v nej pokračovať?

Existuje niekoľko scenárov. Zmluva sa môže zmraziť, oficiálne sa to volá splatený stav. Zmluva je v systéme, no klient už ďalej neplatí nič a zanikne poistné krytie. Peniaze, ktoré ste už do toho vložili, zostávajú investované vo fondoch. Neoplatí sa to, lebo stále platíte administratívny a doteraz nespomínaný štvrtý poplatok – správcovský. Jedna poisťovňa si napríklad účtuje 2,16 percenta z aktuálnej hodnoty osobného konta. Čím je hodnota účtu vyššia, tým je vyšší poplatok. Matematicky neexistuje horší poplatok ako percento z rastúcej hodnoty. Správcovský poplatok je najväčší zisk poisťovne – má poplatok za správu, teda za niečo, čo kvázi nerobí.

Zmrazenie zmluvy sa teda nezdá byť dobrý nápad. Aké má klient ďalšie možnosti?

Veľa ľudí si zníži mesačný vklad na minimálny možný. Aj v takom prípade platia administratívny poplatok, vstupný poplatok, ako aj správcovský poplatok, čo je drahé. Zostáva zrušenie zmluvy. Ale sú prípady, keď sa vám to neoplatí. Na trhu sú asi tri alebo štyri poisťovne, ktoré si účtujú výrazný poplatok za predčasné zrušenie. Dajú napríklad nižší počiatočný poplatok, ktorý uhradíte vo výške ročných príspevkov, a nie dvojročných, ale keď zrušíte zmluvu v piatom roku, zaplatíte 50 percent z toho, čo tam máte. Poisťovňa si to od vás teda zoberie aj tak.

To vyzerá tak, že neexistuje dobré riešenie.

Ja to robím vždy tak, že klientovi prepočítam poplatky, ktoré by ešte zaplatil, keby si zmluvu nechal, a porovnám to s tým, keby si chcel otvoriť investíciu priamo v podielových fondoch. Pokiaľ je poplatok v podielových fondoch nižší, ako by zaplatil v investičnom životnom poistení, tak je to jasné. Samozrejme, treba zohľadňovať aj obdobie sporenia. Ak má niekto 50 rokov a hľadáme investičný produkt, riziko je, že už nestihneme zhromaždiť takú sumu peňazí, že by sa investovanie oplatilo.

Kedy sa oplatí platiť si takúto poistku ďalej?

Matematicky tvrdím, že vo väčšine prípadov sa ju oplatí zrušiť, ale môžu byť scenáre, keď sa oplatí zmluvu nechať alebo ju zmeniť. Na trhu sú aj poistky s nízkymi nákladmi – bez správcovského poplatku a s nízkym administratívnym a vstupným poplatkom. Na druhej strane sú aj poisťovne, ktoré majú vysoké odkupné poplatky. Keby ste zmluvu zrušili úplne, poisťovni by ste veľa zaplatili. Poznám klientov, ktorí si platili 150 eur mesačne a zmluvu majú sedem rokov. Keby si ju teraz zrušili, prídu o 60 percent vkladov. Vtedy sa radšej oplatí znížiť príspevky trebárs na 20 eur, pokračovať v zmluve rok, dva, tri, aby ste znížili poplatok za odkúpenie. Preto treba všetko prepočítať.

Akú chybu robia ľudia? Rýchlo uveria obchodníkovi, nemajú čas alebo v čom je problém?

Málokto sa pýta na poplatky. Najhoršia otázka pre sprostredkovateľa je asi tá, aké sú poplatky a nech ich konkrétne vyčísli. Pri podielových fondoch máte vypočítaný presný poplatok, ktorý zaplatíte, a pri rizikovom poistení platíte pevnú sumu počas celého poistného obdobia za pripoistenia. Pri investičnom životnom poistení vám ho poisťovňa nevypočíta. Dostanete sadzobník a mali by ste si to vedieť vyrátať sami. Držím sa jedného pravidla. Poplatky sú isté, výnosy možné a bonusy zväčša podmienené.

Je to aj chyba dohľadu?

Problém je už len to, kto všetko sa môže stať finančným sprostredkovateľom. Nikto nekontroluje úmysel, zámer ani odbornosť. Testové otázky na skúškach sa vie každý naučiť podobne ako na autoškole, to znamená, pozriete a vidíte správnu odpoveď. Kontroluje sa ochrana osobných údajov a vypisovanie tlačív, ale vhodnosť a nákladovosť produktov nie. Zase však treba dodať, že za posledné roky vidieť výrazný posun vpred v kvalite sprostredkovania.

Pri čom by mal bežný človek spozornieť?

Mne osobne najviac prekáža, že sa sprostredkovanie často robí cez emócie a predajné frázy ako cez porovnania čísel, faktov a zmluvných podmienok.

Ak už niekto uvažuje o poistení, aká poistka sa oplatí?

Rizikové životné poistenie. Pri ňom si kupujete čisto pripoistenie rizík, pre ktoré sa rozhodnete. Pre jednoduché pochopenie zvyknem používať porovnávanie tohto produktu s povinným zmluvným poistením. Žiadne poplatky za uzatvorenie zmluvy, žiadne priebežné poplatky, platíte len za konkrétne riziko. Výhoda je v tom, že keď náhodou o niekoľko rokov príde lepšia ponuka – lepšie krytie, dáte výpoveď a prejdete do inej poisťovne bez akéhokoľvek poplatku. Neoplatí sa to u ľudí, ktorým sa zmení zdravotný stav. Keď prídete do novej poisťovne, automaticky máte výluku alebo vás vôbec nezoberie. Treba si dať v tomto prípade pozor aj na čakacie lehoty, keď nevzniká nárok na poistné plnenie po uzavretí zmluvy.

A čo je dobré si poistiť?

Sú na to rôzne názory. Niekto chce mať poistené všetko, ja zastávam názor, že človek by si mal poistiť to, na čo peniaze nemá. Poistenie zlomenín, podvrtnutí či rezných rán vám v životne dôležitých situáciách nepomôže, aj keď mnohých poteší. Poistiť si riziko smrti považujem za nevyhnutné, pokiaľ som živiteľom rodiny alebo mám hypotéku. Taktiež civilizačné choroby, dlhodobý výpadok príjmu pri péenke a invaliditu. Pri priemernej mesačnej mzde 840 eur vyjde balík poistenia na tie najdôležitejšie riziká na 25 až 30 eur (pri 30-ročnom človeku na 35 rokov).

Bratislava, 11.9. 2015. Finančný sprostredkovateľ Slavomír Molnár. Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Koľko dostane obchodník za rizikové životné poistenie?

Maklér môže dostať do 1,5-násobku ročnej platby.

Na čom dokáže obchodník zarobiť viac – na poistkách alebo na hypotékach?

Pri hypotékach to zvykne byť od 1 do 1,8 percenta z požičiavanej sumy. Keď to zhrniem, najziskovejšie je poistenie a hypotéky, potom sú to podielové fondy. Za druhý, tretí pilier či stavebné sporenie dostane sprostredkovateľ pár desiatok eur.

Kto všetko sprostredkovateľa platí?

Samotná inštitúcia. Sprostredkovatelia sú zastrešení maklérskou firmou, ktorá má spravidla zmluvy s bankami, poisťovňami a so správcovskými spoločnosťami. Potom závisí od zmluvného vzťahu s konkrétnou bankou a poisťovňou, ktorá koľko vypláca.

A nie je potom riziko, že obchodník ponúkne klientovi produkt tej banky alebo poisťovne, ktorá ho platí najviac?

Áno, je. Je to čisto na charaktere obchodníka. Cieľom v tomto biznise by malo byť to, aby ste sa stali takou osobnosťou, že ľudia budú za vami chodiť sami. Ľudia vycítia, či im šetríte peniaze a či vás práca baví. Reputácia je jediné, čo máte.

Platí, že obchodník dostane viac, keď klienta prehodí do inej poisťovne alebo banky, ako keď mu upraví produkt v pôvodnej spoločnosti?

Sprostredkovateľ za úpravu produktu klienta províziu nedostáva (pokiaľ mu na produkte nezvýši platbu, nenavýši úver a podobne). Napríklad v druhom pilieri má 86 percent sporiteľov dlhopisové fondy, a pritom väčšina z nich by mala byť v indexových fondoch. Len tí najkvalitnejší sprostredkovatelia však pomáhajú svojim klientom urobiť zmenu fondu. Málokto rozmýšľa dlhodobejšie, že títo klienti vás môžu odporučiť ďalším.

A je to tak, že keď chce niekto lacnejšiu hypotéku alebo poistku, sprostredkovateľ mu to vie skôr vybaviť?

To je pravda, ale viac-menej len pri hypotékach. Tu sú rozdiely enormné. Naozaj viete zalobovať u riaditeľa banky a vybaviť lepšie podmienky, takzvanú výnimku.

Ako je podmienená takáto výnimka?

Štandardne banka chce, aby si klient zobral nejaký produkt navyše – kreditku, poistenie domácnosti, poistenie úveru a podobne. Ale závisí to od toho, aká je to veľká výnimka.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kolíska Audi, domov Trabantu aj elektrická budúcnosť VW na jednom mieste. Vitajte v Zwickau

Volkswagen dá 1,2 miliardy eur na premenu fabriky v Zwickau na závod vyrábajúci výlučne elektrické autá. Produkciu modelu ID. 3 plánuje spustiť v novembri, k prvým zákazníkom sa auto dostane na budúci rok.

Foto - Volkswagen
Foto – Volkswagen

Minúta po minúte

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri zmene ekonomiky na nízkouhlíkovú nezabúdajme na najviac postihnutých, radí ekonómka zastúpenia Európskej Komisie Lívia Vašáková. „Podporné schémy pre „porazených“, napríklad pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 

Klimatická zmena je asi najväčšou hrozbou súčasnosti. Mimoriadne potrebná je akcia na globálnej úrovni, ale každý štát a jednotlivec môže prispieť.

Čo by mohlo spraviť Slovensko?

  • Správne transponovať už prijatú európsku legislatívu

Na európskej úrovni bol nedávno schválený obrovský balíček legislatívy v oblasti energetiky, ochrany klímy a dopravy, ktorý by mali členské štáty implementovať. Ten obsahuje konkrétne ciele na znižovanie emisií, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj opatrenia na zlepšenie regulačného prostredia, podporu inovácií či financovania nízkouhlíkovej ekonomiky. Novozvolená prezidentka Európskej komisie U. von der Leyenová si ochranu klímy dala ako svoju hlavnú prioritu a počas prvých 100 dní chce predložiť Európsky ekologický dohovor,  tzv. Green Deal, kde už avizovala navýšenie ambicióznosti cieľa znižovania emisií zo súčasných 40 % na minimálne 50. Ambicióznosť zo strany EÚ bude narastať.

  • Podporiť väčšinové hlasovanie v Rade ministrov v otázke daní

Táto téma je na Slovensku prezentovaná hlavne cez zosúladenie daňových sadzieb, čo rozhodne nie je na programe dňa. Naopak, medzi aktuálne témy patrí práve cezhraničná daň z uhlíka, ktorá by zaťažila tovary a služby, čo nespĺňajú európske klimatické štandardy, ale aj digitálna daň. Tieto dane pri súčasnom spôsobe hlasovania – jednomyseľne – majú len minimálnu šancu prejsť radou. Práve jasné cenové signály vo forme daní však dokážu výrazne zmeniť správanie spotrebiteľov či firiem. Zaviesť takéto dane na národnej úrovni, ako sa už ukázalo, má oveľa menší efekt a význam.

  • Zmena rétoriky – Slovensko v boji proti klimatickým zmenám môže patriť k lídrom!

Slovensko už teraz dosahuje v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov veľmi dobré výsledky. Výrazne prekročilo svoj cieľ na zníženie emisií skleníkových plynov mimo ETS do roku 2020 (namiesto povoleného zvýšenia o 13 % sa emisie znížili o 14 % v porovnaní s rokom 1990); je pravda, že aj v dôsledku transformácie slovenského hospodárstva v 90. rokoch. O toto historické zníženie sa však v ďalšom období Slovensko už nebude môcť oprieť, napriek tomu v nedávno schválenej Envirostratégii Slovensko veľmi výrazne zvyšuje svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov z -12 % na -20 % v porovnaní s rokom 2005, čím sa približuje k ambícii oveľa bohatších krajín EÚ. Ďalej podiel nízkouhlíkových zdrojov v elektroenergetike je okolo 80 %, čím sa výrazne odlišujeme od ostatných krajín V4, ale napríklad aj Nemecka. Po náhrade uhlia sa naša pozícia ešte zlepší. Slovensko už je a naďalej môže byť v mnohých oblastiach nízkouhlíkovej ekonomiky lídrom a rozhodne by sme nemali preberať rétoriku našich tradičných spojencov z V4, pre ktorých bude znižovanie emisií či dosiahnutie uhlíkovej neutrality oveľa ťažším orieškom.

  • Zabezpečiť predvídateľné a stabilné financovanie nízkouhlíkovej ekonomiky

Transformácia si bude vyžadovať nemalé financie. Transparentný a predvídateľný prístup k financiám uľahčujú firmám plánovanie a spolu so stanovenými cieľmi znižujú politické a regulačné riziko a znižuje finančné náklady. Nedávno schválených 30 % z príjmov z obchodovania s emisiami, ktoré by mali ísť naspäť do sektora, je krokom vpred, ale európska legislatíva hovorí o minimálne 50 % a niektoré štáty dávajú dokonca 100 %. Ďalšie možnosti financovania pre podniky budú k dispozícii z Inovačného a Modernizačného fondu. Spolu s fondmi EÚ by mohli predstavovať až 4,5 mld. eur. Dôležité preto bude správne nastavenie podmienok na využitie týchto prostriedkov a dostatok kvalitných projektov zo strany podnikov.

  • Nezabúdajme na najviac postihnutých

Tak ako pri každej transformácii, aj v prípade nízkouhlíkovej ekonomiky sú/budú víťazi a porazení. Podporné schémy pre „porazených“, napr. pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám a zrýchliť transformáciu. Aj tu sa dajú čerpať európske prostriedky. Celkovo EÚ vyčlenila 25 % z nového rozpočtu práve na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Eduard Heger z OĽaNO: Kamenického sme pozvali na výbor, aby predstavil skutočné opatrenia

Ekonomický expert OĽaNO radí ministrovi financií, čo robiť, ak mu Smer nepomáha v tlaku na kolegov vo vláde. „Keď sa nevie oprieť o politické krytie lídrov koalície, mal by vyťažiť zo svojej funkcie. Tá má veľkú politickú váhu,“ hovorí Eduard Heger.

Eduard Heger. Foto N - Tomáš Benedikovič
Eduard Heger. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Priorita pre Slovensko by mali byť lesy a jadrová energetika, komentuje klimatickú krízu ekonóm INESS Radovan Ďurana.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Radovan Ďurana, INESS 

V prvom rade si nesmieme nič nahovárať. Vplyv Slovenska na dianie EÚ (náš podiel je 1 %) a klimatickú zmenu je minimálny (náš podiel na emisiách je 0,1 %). Predovšetkým by sa vláda mala vyvarovať priamych dotácií a to sa týka investičných stimulov, ťažby uhlia, ako aj podpory elektromobilov.

Na politiku EK sa nedá spoľahnúť, aj ona podlieha lobistickým tlakom, ale Slovensko sa jej proste nevyhne. Pre malú, stále zaostávajúcu ekonomiku je efektívne a zmysluplné počkať na overené riešenia. Už raz slovenský daňový poplatník, ale aj priemysel doplatili na neefektívnu a unáhlenú podporu solárnych zariadení. Lesy zase doplatili na sfušovanú politiku podpory biomasy.

Najväčší potenciál Slovenska v kontexte klimatickej zmeny je rozvoj lesov, ktoré sú významným faktorom v sťahovaní uhlíka z atmosféry, a politická podpora jadrovej energetiky. Aj tých pár talentov, ktoré svojimi mozgami dokážu prispieť k snahe hľadania efektívnejších technológií, by vláda mohla podporiť.

Treba si priznať, že Slovensko má problémy s investíciami a dotačnými schémami do životného prostredia, pozri zostatok na účte Environmentálneho fondu takmer 0,5 miliardy eur. Je veľké riziko, že masívne rozpúšťanie týchto zdrojov by bolo dnes neefektívne. Najlepší spôsob, ako sa zbaviť starých neefektívnych budov verejnej správy, je jej zoštíhlenie.

Z ekonomického hľadiska by sa EK mala snažiť eliminovať vplyv štátnych autorít, ktoré často nezmyselnými regulačnými požiadavkami predražujú výstavbu jadrových elektrární. Uhlíková daň sa v tomto kontexte javí ako nevyhnutná, zvyšuje atraktivitu výstavby týchto zdrojov.

Nezabúdajme tiež, že dnes už uhlíkovú daň na palivá máme, a vysokú – volá sa daň z minerálnych olejov. Len polovica výnosov sa pritom používa na cesty. Vláda tak už dnes reguluje spotrebu a má zdroje na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Len ich využíva iným spôsobom.

Je zaujímavé, že súčasná politika označovaná slovami „hodnota za peniaze“ nachádza širokú podporu, pokiaľ ide o investície štátu do IT, čiastočne do zdravotníctva. Oblasť klímy však získala osobitné postavenie a namiesto hľadania efektívnych riešení sa začínajú presadzovať politiky typu „niečo musíme urobiť za každú cenu“. Tento prístup je z ekonomického pohľadu zvrátený, čo tuší väčšina daňových poplatníkov pri pohľade na slovenské solárne elektrárne. Jednou z úloh vlády by malo byť zachovať chladnú hlavu a nepodliehať emóciám vystrašeného davu.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Štefanec: Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet

Od roku 2006, keď sa Smer dostal do vlády, sa výdavky verejných financií viac ako zdvojnásobili, ale nemáme lepšie nemocnice, školy ani diaľnice. Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica z Bratislavy do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet. Dôvodom je, že Smer nevie hospodáriť, hovorí v seriáli predvolebných rozhovorov ekonomický expert KDH Ivan Štefanec.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič