Z dvoch kompromisných návrhov SaS nakoniec nebolo nič, rozpočet schválili tri koaličné strany

Parlament schválil zvýšenie výdavkov rozpočtu o 3,7 miliardy eur. Za hlasovalo 79 zo 127 prítomných poslancov, koaličná SaS sa hlasovania zdržala.

Parlament schválil zmenu rozpočtu iba hlasmi poslancov strán OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí. SaS sa zdržala, čo dopredu avizovala.

Výdavky rozpočtu sa v tomto roku zvýšia o 3,7 miliardy eur. Covid rezerva sa zvýši o 2,7 miliardy eur, ďalšie výdavky o miliardu. Plánovaný schodok rozpočtu stúpne z necelých 8,1 miliardy eur na 11,8 miliardy eur.

Sulíkova SaS navrhla kompromis, podľa ktorého by sa schválilo o miliardu eur menšie zvýšenie výdavkov. No minister financií Igor Matovič (OĽaNO) s tým nesúhlasil.

Aj v záverečnom prejave SaS vypočítaval „klamstvá“, tvrdil, že jej predstavitelia nemajú základné znalosti o spravovaní rozpočtu. Odmietol, že by chcel razantné zvýšenie DPH.

„Je mi úprimne ľúto, že vám musím oznámiť, že sa vám v blízkej budúcnosti zvýšia dane,“ reagoval po hlasovaní šéf finančného parlamentného výboru Marián Viskupič (SaS).

SaS dvakrát navrhla kompromis, no neprešiel

Pôvodne Matovič navrhol, aby sa výdavky rozpočtu zvýšili o 3,4 miliardy eur. Mali byť medzi nimi výdavky spojené s covidom za zhruba 2,4 miliardy eur a takmer miliarda eur ďalších nákladov, ktoré s covidom priamo nesúvisia.

Ministri za SaS však Matovičov návrh na rokovaní vlády nepodporili. Minister hospodárstva a predseda strany Richard Sulík povedal, že im prekáža jednak samotné zvýšenie výdavkov a jednak to, že to malo ísť v skrátenom legislatívnom konaní. „Toto je proti DNA SaS, aby sme tu len takto zvýšili výdavky o 3,5 miliardy eur.“

Predseda OĽaNO Matovič na to reagoval tlačovou besedou. Na nej použil pracovné poznámky odborníkov SaS k jednotlivým opatreniam, s ktorými prišli na rokovanie s ministerstvom financií.

SaS navrhla kompromis, aby sa výdavky zvýšili o necelých 1,7 miliardy eur, teda o polovicu. Nasledovali rokovania špecialistov koaličných strán, no aj keď boli vecné, kompromis sa nezrodil. Dokonca keď sa otvorila debata o konkrétnych výdavkoch, rezorty si začali pýtať viac a výdavky sa zrazu zvýšili na 3,8 miliardy.

Hlavný rozdiel je v novej položke “prvá pomoc – semafor” za 244 miliónov eur. Ide o rezervu, ktorá by sa mala minúť v prípade, ak príde tretia vlna pandémie a vláda sa rozhodne podporiť podniky. Pôvodný scenár rátal s tým, že takzvané prvé pomoci sa skončia v polovici tohto roka.

„Dohoda je nasledovná: ak sa to zníži na nejakých 2,8 – 2,9 miliardy, vtedy to SaS podporí. V prípade, že sa to nezníži a zostane to na 3,5 miliardy, nebude to SaS považovať za porušenie koaličnej dohody a nechá to odhlasovať trom stranám, ale nevystúpi z koalície,“ avizoval predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár počas rozpravy k rozpočtu.

Jedna kritika za druhou

Matovič v rozprave v podstate celý čas kritizoval SaS a dával najavo, že strana nerozumie verejným financiám. Šéfa finančného výboru Viskupiča kritizoval za to, že žiadal, aby sa počkalo na aktuálnejšie prognózy. „Novela rozpočtu sa robí vtedy, keď nám peniaze už reálne došli,“ povedal Matovič.

SaS vytkol, že nechceli rezervu na covid v sume 300 miliónov eur. Podľa Viskupiča ju chceli, ale nie na výdavkovej strane, no vytvoriť ju z príjmov, ktoré prídu do rozpočtu navyše, keďže sa očakáva lepší vývoj ekonomiky.

Sporné bolo aj to, že dve štátne železničné spoločnosti majú dostať dokopy 353 miliónov eur. Podľa ministerstva financií ide o dohodu o splatení starých dlhov výmenou za to, že železničné firmy začnú dodržiavať sľuby, ktoré dávajú vláde. Kollár povedal, že na železniciach bude teraz obrovská kontrola, bude sa robiť spoločný grafikon, “urobí sa tam efektivita”.

“Hnutie Sme rodina návrh pána ministra podporí všetkými 17 hlasmi,” avizoval Kollár ešte počas parlamentnej rozpravy k rozpočtu. SaS vyzval, aby sa na to nepozerali len ako na excelovú tabuľku, ale na osudy ľudí.

„Dnešné deficity sú v budúcnosti vyššie dane. Tak to je. Nebudeme súhlasiť so zvýšením daní,“ vravel totiž Viskupič.