Denník N

Bratislava má najmodernejšiu triediacu linku, no plasty recykluje podpriemerne. Kde končí odpad zo žltých nádob?

Čo všetko ľudia hádžu do žltého kontajnera. Ilustrácia – Soňa Ševčíková
Čo všetko ľudia hádžu do žltého kontajnera. Ilustrácia – Soňa Ševčíková

Priveľa obalov končí v zlých košoch a priveľa plastov, ktoré Bratislavčania odhodia správne, sa nedá recyklovať. Zostanú tégliky, PET fľaše či tetrapaky. Aby mohli byť opäť použité, treba ich roztriediť a nájsť pre ne spracovateľa. Pre hlavné mesto to robí Bratislavská recyklačná – firma so špičkovou technikou, no pochybnou minulosťou. Hoci dosahuje nízke čísla, tvrdí, že lepšie sa to nedá.

Text vznikol v spolupráci webu čierna labuť a Denníka N.

Na mnohých veciach sa ľudia, ktorí robia biznis s bratislavským odpadom, nezhodnú, v jednom však súhlasia. Keď vysvetľujú, prečo hlavné mesto nerecykluje viac plastov, všetci vidia ako spoločného nepriateľa obaly na krájané šunky, vrecká od čipsov alebo kapsule na kávu.

V odbornom žargóne tomu hovoria „kompozity“, teda obaly zložené z viacerých vrstiev. Napríklad z rôznych druhov plastu, vosku, farebného laku či hliníka. Vďaka nim vedia výrobcovia predĺžiť trvanlivosť potravín alebo zabrániť tomu, aby napáchli.

Tieto obaly však v dnešných podmienkach nejdú na recykláciu – a v Bratislave končia v spaľovni.

Obalov ako takých každoročne pribúda. Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu bolo v roku 2019 na slovenskom trhu o polovicu viac výrobkov z plastu než v roku 2017.

Video: Kam putuje odpad Bratislavčanov a prečo nerecyklujeme viac plastov? (autorka: Martina Koník)

Bežný Bratislavčan vyprodukuje ročne 485 kíl odpadu, z toho asi 70 kíl vyhodí do triedeného zberu. So stúpajúcou životnou úrovňou toto číslo porastie. Mesto dnes dokáže recyklovať takmer všetok papier z modrých kontajnerov, no len 30 percent plastov.

Ministerstvo životného prostredia pracuje s celoslovenským potenciálom na úrovni 38 percent. A organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré triedenie odpadu platia, už v roku 2018 hovorili o 40-percentnej priemernej recyklácii plastov v domácnostiach. Podľa údajov jednej z nich dosahuje Žilina 58 percent, Stará Ľubovňa 60 a Prešov až 65 percent.

Žiadne iné mesto pritom nemá takú modernú techniku ako Bratislava. Jedným z vysvetlení je, že ako bohatý región má v odpade viac „kompozitov“, v ktorých býva zabalený luxusnejší tovar. Ich cesta k opätovnému použitiu je dlhšia a drahšia, pretože jednotlivé vrstvy by bolo potrebné znovu oddeliť.

To však nebude jediné vysvetlenie podpriemerných čísel. Pozreli sme sa na cestu, akou prejde plast z Bratislavy od odhodenia cez dotriedenie, až kým z neho vyrobia nový materiál alebo ho spália. Použili sme aj GPS trackery na sledovanie pohybu odpadu cez satelit.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Odpad

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie