Bratislava má najmodernejšiu triediacu linku, no plasty recykluje podpriemerne. Kde končí odpad zo žltých nádob?

Priveľa obalov končí v zlých košoch a priveľa plastov, ktoré Bratislavčania odhodia správne, sa nedá recyklovať. Zostanú tégliky, PET fľaše či tetrapaky. Aby mohli byť opäť použité, treba ich roztriediť a nájsť pre ne spracovateľa. Pre hlavné mesto to robí Bratislavská recyklačná – firma so špičkovou technikou, no pochybnou minulosťou. Hoci dosahuje nízke čísla, tvrdí, že lepšie sa to nedá.
Text vznikol v spolupráci webu čierna labuť a Denníka N.
Na mnohých veciach sa ľudia, ktorí robia biznis s bratislavským odpadom, nezhodnú, v jednom však súhlasia. Keď vysvetľujú, prečo hlavné mesto nerecykluje viac plastov, všetci vidia ako spoločného nepriateľa obaly na krájané šunky, vrecká od čipsov alebo kapsule na kávu.
V odbornom žargóne tomu hovoria „kompozity“, teda obaly zložené z viacerých vrstiev. Napríklad z rôznych druhov plastu, vosku, farebného laku či hliníka. Vďaka nim vedia výrobcovia predĺžiť trvanlivosť potravín alebo zabrániť tomu, aby napáchli.
Tieto obaly však v dnešných podmienkach nejdú na recykláciu – a v Bratislave končia v spaľovni.
Obalov ako takých každoročne pribúda. Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu bolo v roku 2019 na slovenskom trhu o polovicu viac výrobkov z plastu než v roku 2017.
Video: Kam putuje odpad Bratislavčanov a prečo nerecyklujeme viac plastov? (autorka: Martina Koník)
Bežný Bratislavčan vyprodukuje ročne 485 kíl odpadu, z toho asi 70 kíl vyhodí do triedeného zberu. So stúpajúcou životnou úrovňou toto číslo porastie. Mesto dnes dokáže recyklovať takmer všetok papier z modrých kontajnerov, no len 30 percent plastov.
Ministerstvo životného prostredia pracuje s celoslovenským potenciálom na úrovni 38 percent. A organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré triedenie odpadu platia, už v roku 2018 hovorili o 40-percentnej priemernej recyklácii plastov v domácnostiach. Podľa údajov jednej z nich dosahuje Žilina 58 percent, Stará Ľubovňa 60 a Prešov až 65 percent.
Žiadne iné mesto pritom nemá takú modernú techniku ako Bratislava. Jedným z vysvetlení je, že ako bohatý región má v odpade viac „kompozitov“, v ktorých býva zabalený luxusnejší tovar. Ich cesta k opätovnému použitiu je dlhšia a drahšia, pretože jednotlivé vrstvy by bolo potrebné znovu oddeliť.
To však nebude jediné vysvetlenie podpriemerných čísel. Pozreli sme sa na cestu, akou prejde plast z Bratislavy od odhodenia cez dotriedenie, až kým z neho vyrobia nový materiál alebo ho spália. Použili sme aj GPS trackery na sledovanie pohybu odpadu cez satelit.