MMF vidí Slovensko pozitívne, aj tak však odporúča viac pomoci od štátu

Medzinárodný menový fond sa na vyhliadky slovenskej ekonomiky pozerá optimistickejšie ako vláda, napriek tomu sa však prihovára za ďalšiu cielenú štátnu pomoc.

Tá by mohla efektívne podporiť ekonomickú aktivitu práve dnes, keď sú úrokové sadzby nízke a firmy majú veľa voľných kapacít, hovorí Petia Topalovová,  šéfka misie MMF, ktorá minulý mesiac hodnotila Slovensko.

Na tento rok fond prognózuje slovenskej ekonomike 4,7-percentný rast a predkrízovú úroveň by mala dosiahnuť už v nasledujúcom polroku.

„Myslíme si, že fiškálna podpora je tento rok oprávnená,” povedala Denníku E . „V ekonomike je stále veľa nevyužitých kapacít. Riziká sú na oboch stranách, ale myslíme si, že ak sa má vláda mýliť, tak radšej v tom, že pomoc bude väčšia, než treba.”

Vláda Eduarda Hegera tak robí dobre, že sa do ekonomiky chystá naliať ďalšie peniaze, revízia rozpočtu, proti ktorej protestovala koaličná strana SaS, je podľa šéfky misie MMF opodstatnená. Ani fond pritom neráta s vyčerpaním celej covidovej rezervy, deficit by preto mal byť nižší ako revidovaný cieľ 9,9 percenta HDP.

Už dnes by však ministerstvo financií malo rozmýšľať nad tým, ako bude po odznení pandémie ozdravovať verejné financie. Fond zatiaľ nevie povedať, či sa konsolidácia má začať už budúci rok alebo až v roku 2023, ako to predpokladá ministerstvo financií, to bude závisieť od ďalšieho priebehu pandémie.

MMF víta predloženú novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá zavedie výdavkové limity, ale zároveň je proti daňovej brzde, ktorou SaS podmieňuje jej prijatie. Takáto úprava by nanútila budúcim vládam dnešnú predstavu o veľkosti verejného sektora a súčasne by znemožnila riešiť nepredvídané výdavkové potreby, ktoré sa v budúcnosti môžu vyskytnúť, hovorí Topalovová.

V najbližších rokoch bude pre krajinu najväčšou výzvou implementácia plánu obnovy, ktorý svojím dôrazom na digitálnu a zelenú transformáciu ekonomiky predstavuje pre Slovensko jedinečnú šancu. Takáto premena by podľa nej mala opäť naštartovať približovanie sa životnej úrovni západnej Európy.

„Slovensko je úspešný ekonomický príbeh a my sme v pohľade na jeho budúcnosť optimistickí,” hovorí. „Musí sa pokúsiť vylepšiť svoj rastový model tým, že bude obsahovať viac činností s vysokou pridanou hodnotou. Teraz je rozhodujúce nájsť politickú vôľu na implementáciu týchto plánov.”

Aké trvalé škody zanechala pandemická kríza na slovenskej ekonomike? Urobila vláda dosť, aby tomu zabránila?

Tak ako všade vo svete, pandémia covidu-19 mala na slovenskú ekonomiku výrazne negatívne následky, ale prijali sa opatrenia, ktoré dosah na domácnosti a podniky tlmili. Prepad ekonomiky o 4,8 percenta bol miernejší ako priemer eurozóny a slabší, ako boli pôvodné obavy.

Aj keď celkový objem podporného balíka bol o niečo menší než v iných európskych krajinách, bol pomerne dobre cielený a efektívny. Napriek značnému prepadu produkcie bol pokles spotreby domácností jeden z najmenších v Európe a ani firemné bankroty nevyskočili.

S tým, ako poľavuje druhá vlna pandémie a súčasne pokračujú podporné politiky, očakávame, že ekonomika sa v druhom polroku nakopne a predkrízovú úroveň dosiahne ešte pred koncom roka. Ale s nejakými jazvami po pandémii počítame, produkciu v roku 2025 predpovedáme o 1,5 percenta slabšiu, ako sme si mysleli pred krízou. Ale to je ešte ďaleko a pravdepodobne sa predpovede budú ešte revidovať.

Myslíte si, že ekonomika potrebuje ešte ďalší stimul? Ak áno, tak v akom objeme a v akej forme?
Myslíme si, že fiškálna podpora je tento rok oprávnená. V ekonomike je stále veľa nevyužitých kapacít, v tomto roku bude ekonomická aktivita o 3 percentá slabšia, ako je jej plný potenciál. Stále je veľká neistota, aký bude vývoj pandémie.

Fiškálna pomoc by mohla byť efektívna v podpore ekonomickej aktivity práve dnes, keď sú úrokové sadzby nízke a firmy majú veľa voľných kapacít. Výskum ukázal, že recesie zvyknú ekonomiky poškodiť natrvalo. Dobre vymyslená fiškálna podpora by tak navyše mohla toto poškodenie zmierniť. Riziká sú na oboch stranách, ale myslíme si, že ak sa má vláda mýliť, tak radšej tak, že pomoc bude väčšia, než treba.

Akú formu by mala mať? V najbližšom období by sa mala sústrediť na akceleráciu očkovania a na to, aby sa najviac postihnuté domácnosti a podniky udržali nad vodou, napríklad prostredníctvom schémy prvej pomoci. Ale s tým, ako sa ekonomika otvára a oživenie naberá tempo, by fiškálne opatrenia mali byť čoraz viac cielené a zamerané na to, aby minimalizovali dlhodobé náklady krízy.

Napríklad aktívne politiky trhu práce a cielené dotácie na nábor nových zamestnancov, na tréning ľudí, ktorých pracovná pozícia v kríze zmizla, by mohli nasmerovať ľudí do viac dynamických sektorov ekonomiky a zabrániť dlhodobému nárastu nezamestnanosti.

Cielenou podporou solventnosti pre životaschopné firmy, najmä malé a stredné podniky v ťažko zasiahnutých sektoroch, by sa mohlo zabrániť vlne bankrotov. Ale vzhľadom na neistotu, aké bude oživenie, bude dôležité, aby fiškálna politika zostala flexibilná a schopná upraviť nielen objem pomoci, ale aj celkový mix opatrení.

Čo môže oživenie ešte zmariť? Neznepokojuje vás možný dosah nedostatku surovín a ostatných úzkych hrdiel v priemysle? Ako dlho by tieto problémy museli trvať, aby mali viditeľný vplyv na HDP?

Vo svojom základnom scenári predpovedáme silné oživenie ekonomickej aktivity s tým, ako napreduje očkovanie. Ale neistota je neobvykle vysoká a sú tu významné riziká, ktoré by mohli oživenie skomplikovať.

Z nášho pohľadu negatívne riziká stále súvisia s pandémiou, pretože nové mutácie, nárast počtu infikovaných či neochota dať sa očkovať môžu vyústiť do dlhých období zapínania a vypínania ekonomiky.

Ďalším rizikom je to, že postupné znižovanie štátnej pomoci by mohlo spôsobiť rast bankrotov a nezamestnanosti, čo by poškodilo spotrebu a investície.

Slovenská ekonomika je hlboko integrovaná v  globálnej dodávateľskej sieti a výpadky v dodávkach kľúčových komponentov pre priemysel ju robia zraniteľnou. Situáciu v automobilovom priemysle pozorne sledujeme a všímame si výpadky vo výrobe spôsobené nedostatkom súčiastok. Zatiaľ sa však zdá, že ich makroekonomický vplyv je malý. V každom prípade sa výroba áut podieľa na slovenskom HDP podielom zhruba 4,5 percenta. Takže ak by všetky fabriky na mesiac prestali pracovať, zrazilo by to z rastu HDP približne 0,4 percenta. A v skutočnosti by ten efekt mohol byť ešte väčší, pretože sektor je prepletený s ďalšími oblasťami ekonomiky a jednoduché výpočty nezohľadňujú takéto nepriame vplyvy.

Koalícia mala vážny spor o revíziu rozpočtového deficitu na 9,9 percenta HDP. Je podľa vás táto revízia opodstatnená?

Vzhľadom na silu druhej vlny pandémie je podľa nás opodstatnené alokovať viac peňazí pre zdravotníctvo, na schémy udržania zamestnanosti a podporu pre postihnuté sektory. Okrem toho program stability počíta aj s nemalými rezervami, ktoré by mali zaistiť, že vláda dokáže rýchlo zareagovať na nárast infekcií a lockdowny. Ak sa však podarí pandémiu dostať pod kontrolu a aktivita bude prekvapujúco silná, nepoužitá časť rezerv na výdavky spojené s pandémiou by mala byť ušetrená.

Očakávame silnejšie oživenie ako vláda v programe stability a menšie pandemické výdavky, v dôsledku čoho prognózujeme menší deficit, ako je plánovaných 9,9 percenta.

Keď sa kríza skončí, verejné financie by mali nastúpiť cestu konsolidácie. Kedy sa má začať so šetrením? Už v budúcom roku alebo až v roku 2023, ako to plánuje ministerstvo financií?

Konsolidácia by sa mala začať vtedy, keď sa dostaví silná expanzia. Vzhľadom na neistotu okolo vývoja pandémie je ťažké vedieť s istotou, či to bude v roku 2022 alebo 2023. Aj keď časovanie konsolidácia bude závisieť od ekonomického vývoja, plánovací proces sa môže začať už dnes. Vláda by mala identifikovať konkrétne konsolidačné opatrenia, ktoré podporia kredibilnú strednodobú fiškálnu trajektóriu.

Plánovaná novela Zákona o rozpočtovej zodpovednosti má našu veľkú podporu. Viacročné výdavkové limity zabezpečia, aby sa v dobrých časoch šetrilo, a to bolo pre Slovensko v minulosti veľkou výzvou.

V oblasti dôchodkov je pre udržateľnosť systému v časoch starnúcej populácie kľúčové, aby sa dôchodkový vek znovu naviazal na očakávaný vek dožitia. Teší nás, že vláda sa k tomu zaviazala v pláne obnovy. Implementácia týchto reforiem pošle silný signál, že vláda cíti záväzok k fiškálnej obozretnosti a reformám.

Čo hovoríte na plán ministra financií navýšiť podporu na deti na 200 eur mesačne? Zdá sa, že sa nedá financovať inak ako radikálnym zvýšením DPH.

Ešte sme detaily toho návrhu ani jeho financovania nevideli, takže by bolo predčasné to komentovať. V každom prípade – s tým, ako Slovensko rýchlo starne, je štátna podpora pre rodiny a deti pochopiteľná vládna priorita.

Z nášho pohľadu bude dôležité, aby bola pomoc navrhnutá tak, že podporuje optimálne využitie pracovnej sily, pretože starnutím obyvateľstva jej bude v ďalších dekádach menej. Výskumy ukázali napríklad to, že dostupné a kvalitné zariadenia dennej starostlivosti o deti sú pre zvýšené zapojenie sa žien do práce kľúčové. Podiel pracujúcich žien je výrazne menší ako mužov, najmä v niektorých vekových skupinách.

Na druhej strane vysoké detské prídavky a daňové bonusy môžu ženy od práce odradiť vzhľadom na ich príjmový vplyv. Takže v debate o tejto téme by sa nemalo rozmýšľať len nad tým, z čoho podporu na deti financovať, ale aj nad tým, akú formu by vzhľadom na demografické výzvy mala mať.

Aké zmeny v oblastí daní a odvodov by ste odporúčali? Vláda sa, zdá sa, vzdala ambície zvýšiť dane z nehnuteľností, chystá sa k návratu rovnej dane. Je to správny prístup?

Stále je to veľký priestor na to, aby daňové príjmy vzrástli. Podporujeme snahy zvýšiť dane z nehnuteľností a environmentálne dane.

Tie prvé sú vo všeobecnosti zdrojom príjmov, ktorý je priateľský k rastu, efektívny a spravodlivý. Na Slovensku by zvýšenie daní z nehnuteľností na úroveň EÚ mohlo priniesť príjmy vo výške 1 percenta HDP a pomôcť spomaliť rast cien nehnuteľností.

Environmentálne dane sú ďalšou oblasťou, ktorú by Slovensko malo využiť, je to efektívny nástroj na to, ako sa postaviť ku klíme a iným externalitám.

Vo výbere daní urobilo Slovensko za posledné roky veľký pokrok, ale medzera DPH na úrovni 17 percent HDP je stále veľké číslo. Existuje tu priestor na ďalšie zefektívnenie výberu. Vítame inštitút e-faktúry, ktorá by mala zlepšiť výber DPH a podnikovej dane z príjmov.

Strana SaS navrhuje daňovú brzdu, ústavný limit na podiel verejných výdavkov na HDP.  Súhlasíte s tým?

Vo všeobecnosti príjmový strop neodporúčame a ani nám nie je známe, že by v iných krajinách boli príjmy takto explicitne limitované. Takýto strop by jednak nanútil budúcim vládam dnešnú predstavu o veľkosti verejného sektora, a zároveň by znemožnil riešiť nepredvídané výdavkové potreby, ktoré sa v budúcnosti môžu vyskytnúť.

Politická stabilita je rok a niečo po voľbách pomerne krehká. Odráža sa to podľa vás aj na reformnom úsilí vlády a výsledkoch slovenskej ekonomiky? Ktoré kroky hodnotíte kladne a kde sa, naopak, zvyšuje riziko, že krajine „ujde vlak“?

Aj napriek vnútorným sporom sa vláde minulý rok podarilo poskytnúť efektívnu pomoc, ktorá významne ovplyvnila dosah krízy. Je pochopiteľné, že zatiaľ sa vláda sústredila na okamžité následky pandémie, urobila aj pokrok s niektorými štrukturálnymi reformami a predstavila ambiciózny a dobre premyslený reformný program v rámci plánu obnovy. Ten sa venuje mnohým štrukturálnym problémom Slovenska v oblastiach ako vzdelanie, zdravotníctvo, verejná správa, riadenie, výskum a inovácie, a zoširoka aj podnikateľskému prostrediu. Vhodne využíva zdroje EÚ na to, aby sa zrýchlila zelená a digitálna transformácia ekonomiky.

Najväčšou výzvou pre Slovensko je teraz efektívna a včasná implementácia tohto plánu. Krajina mala už v minulosti problémy s využitím fondov EÚ a vzhľadom na objem prostriedkov v pláne obnovy to bude dnes ešte väčšia výzva.

Ako vidíte Slovensko o 10 rokov? Podarí sa mu uniknúť známej pasci stredného príjmu?

Slovensko je úspešný ekonomický príbeh a my sme v pohľade na jeho budúcnosť optimistickí. V predpandemických dekádach HDP na obyvateľa rástol v priemere 3,7 percenta, čo je viac ako 3,5-krát 3,5 percenta rýchlejšie ako v eurozóne. V dôsledku toho sa rapídne zlepšila životná úroveň, zo 40 percent priemeru eurozóny v roku 2000 na zhruba 70 percent v roku 2019.

Konvergencia životnej úrovne na Slovensku smerom k úrovni eurozóny sa v posledných rokoch spomalila, čo ukazuje na limity rastového modelu. Ten je síce založený na špecializácii a integrácii do globálneho dodávateľského reťazca, ale sústreďuje sa najmä na montáž s malou pridanou hodnotou.

Aby Slovensko uniklo pasci stredného príjmu, musí sa pokúsiť svoj rastový model vylepšiť tým, že bude obsahovať viac činností s vysokou pridanou hodnotou. Vláda ako kľúč na dosiahnutie tohto cieľa správne identifikovala investície a reformy v oblasti vzdelania, zvyšovania kvalifikácie či vedy a výskumu. Efektívnejší verejný sektor a vylepšené podnikateľské prostredie pomôžu zároveň udržať na Slovensku vysoko kvalifikovaných ľudí a zvýšiť tak produktivitu domácich firiem.

Teraz je rozhodujúce nájsť politickú vôľu na implementáciu týchto plánov. Ich včasná a efektívna realizácia bude kľúčová pre to, aby sa zdvihol ekonomický potenciál Slovenska a znovu sa rozbehla konvergencia.