Potreboval som byt, fabrika pomohla. Aký bol príbeh ZŤS Martin, ktoré nezničil Havel
Civilné programy nabiehali príliš pomaly, zatiaľ čo sovietsky blok padol príliš rýchlo. Schátrané haly po výrobe tankov sa dnes menia na moderné sklady, kde môžu znovu robiť stovky ľudí.
Na rodinnom príbehu Štefana Avrama je možné trochu ilustrovať novodobú históriu Martina. Jeho otec sa do Turca prisťahoval zo západočeského Chebu, mama z východoslovenského Bardejova.
Obaja sa v Martine zišli krátko po vojne. Stavala sa nová gigantická fabrika, neskôr známa po skratkou ZŤS (Závody ťažkého strojárstva), a spolu s ňou sa budovali i nové časti mesta. Podobne ako Avramovci smerovali do Martina tisíce ďalších ľudí z rôznych častí republiky.
Štefan vyštudoval strojarinu na učilišti s maturitou a po vojenskej službe nastúpil do fabriky. Bral to ako úplne prirodzenú dráhu pre mladého Martinčana.
„V ZŤS pracovali obaja rodiča, obaja bratia, tak som tam zamieril aj ja. Bol v tom aj kus patriotizmu: fabrika mala dobrý zvuk nielen v Československu, ale v celom východnom bloku,“ spomína Avram.
Chceš byt? Máme, dáme
Bol rok 1980 a mladému strojárovi ponúkli zaujímavý nástupný plat: štyritisíc korún československých. Ten sa mu každý ďalší rok zvyšoval o tisícku. Na porovnanie: priemerná hrubá mzda v republike bola v tom čase okolo 2700 korún. „Žil som si ako kráľ
