S krízami rastie apetít politikov
V rámci koalície sa rozbehla rozdávacia „súťaž“, či rodičovský bonus bude drahší ako zvýšené prídavky na dieťa.
Autor je analytik INESS
Ľudovít Odór, bez ktorého si fiškálnu zodpovednosť na Slovensku nevieme predstaviť, označil v diskusii otázku konsolidácie už v roku 2022 za treťoradý problém. Z analytického pohľadu má, samozrejme, pravdu. Jednoročný deficit 10 percent HDP je nič oproti permanentnému dvoj- až päťpercentnému deficitu dôchodkového systému pri klesajúcom počte pracujúcich. Nezrušenie stropu, ktorý fixuje vek odchodu do dôchodku, môže znamenať krach verejných financií ako celku, kým jednoročný deficit dokáže napraviť prvá zodpovedná vláda.
Lenže tento pohľad ignoruje politickú realitu Slovenska. Nedávno schválený Program Stability opisuje uplynulých desať rokov veľmi presne: „Konsolidácia dlhu v predchádzajúcej dekáde nebola postačujúca. Dlh sa od kulminácie v roku 2013 podarilo znížiť do roku 2019 len približne o štvrtinu pokrízového nárastu.
Dôvodom je najmä to, že prebytkové hospodárenie sa nepodarilo dosiahnuť ani pri solídnom hospodárskom raste.“ Pracovníci ministerstva však nedoplnili dôležitú vetu. Dlh neklesol napriek tomu, že daňovo-odvodové príjmy vzrástli z predkrízových 29 na priemerne 34 percent HDP v posledných rokoch. Stručne povedané, ani zásadné zvýšenie daňových príjmov nedokázalo držať tempo s výdavkami.
Väčšina ekonómov tento príbeh redukuje na potrebu zaviesť takzvané výdavkové limity. S limitmi sa nedá nesúhlasiť, ale nesmieme podľahnúť opakujúcemu sa omylu. Prenesenie existujúcich pravidiel výdavkových limitov z iného štátu na Slovensko nestačí. Preniesť by bolo treba aj politickú kultúru, a všade vo svete sa ukazuje, že zvlášť tá škandinávska akosi funguje len tam, kde je stále zima, a ľudia veria zmluvám viac ako svojim príbuzným.
