Denník N

Analytička: Mať viac ako 2-tisíc eur na bežnom účte je ako nevera. Každá sranda niečo stojí

Lenka Buchláková, ekonomická a investičná analytička spoločnosti FinGO.sk
Lenka Buchláková, ekonomická a investičná analytička spoločnosti FinGO.sk

Väčšina Slovákov robí veľkú chybu, ak si  v súčasnosti sporí na bežných účtoch. Niektorí dokonca ešte stále držia vkladné knižky alebo na odkladanie prebytočnej hotovosti využívajú stavebné sporenie či založia si sporiaci účet v banke. Osobitnou kategóriou je sporenie na dôchodok v II. dôchodkovom pilieri. Všetky tieto vyššie vymenované sporiace produkty však prinášajú len minimálne až nulové zhodnotenie peňazí. Podľa Lenky Buchlákovej, ekonomickej a investičnej analytičky spoločnosti FinGO.sk, by sme nemali mať na bežnom účte odložených viac ako 2-tisíc eur. V opačnom prípade sa oberáme o desiatky až stovky eur ročne.

Oplatí sa vôbec sporiť v dobe nízkych úrokov? 

Ak chcete zhodnocovať svoje peniaze do budúcnosti, tak sa rozhodne neoplatí sporiť si na klasických sporiacich či termínovaných účtoch, a úplne najhoršie je mať väčšiu sumu na bežnom účte. To by som prirovnala k nevere. Každá sranda niečo stojí. A v tomto prípade vás to bude stáť lepšie zabezpečenú budúcnosť. Ak totiž aktuálne odkladáte peniaze na bežnom účte, tak môžete rátať s tým, že stratia kvôli inflácii svoju reálnu hodnotu. Inými slovami, ceny rastú, a o niekoľko rokov budete mať menej peňazí, ako ste vložili na začiatku. Preto je potrebné investovať, aby ste peniaze takto nehanebne neznehodnocovali a neoberali sa napríklad o lepšiu starobu.

Akú časť majetku máme v bankách? 

Slováci držia na bežných účtoch v bankách zhruba 70 % svojho majetku. Medziročne je to niekoľko percentný nárast. Ide o 41,94 miliárd eur, ktoré sú každoročne okresávané infláciou. Celkový objem vkladov sa medziročne zvýšil o 9,6 %. Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska, v marci tohto roka medziročne rástli najmä prostriedky na bežných účtoch, a to až o 17,7 %. Na bežných účtoch sme tak k marcu tohto roka držali až takmer 24 miliárd eur. Najčastejšími dôvodmi, prečo si Slováci ukladajú peniaze do bánk, sú rezervy na nečakané výdavky, bývanie, ale aj zabezpečenie svojich detí. V nemalej miere si však pravidelne šetria aj na dovolenku. Na bežných účtoch však majú nulový, alebo v tejto dobe len minimálny úrok. Problémom Slovákov naďalej ostáva vysoká zadlženosť. Slovensko je jedinou krajinou v regióne, ktorej dlhy na osobu prevyšujú finančný majetok. Priemerný dlh Slováka je na úrovni 8-tisíc eur.

Ako sú na tom Slováci s investovaním do akcií?

Ak sa pozrieme na štatistiky z minulého roka, zhruba tretina Slovákov má majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondoch. Celkovo sú však nielen Slováci, ale celkovo aj Európania konzervatívni a svoje úspory radšej zverujú bankám než kapitálovým trhom. Akcie predstavujú len do jedného percenta z hodnoty majetku Slovákov. V celom regióne strednej a východnej Európy tento typ aktív tvorí približne 5 percent a na západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností. Trend držania finančných aktív v bankách sa ukazuje naprieč európskymi krajinami. Zmenu priniesla aj finančná kríza v roku 2008, kedy ľudia presúvali peniaze do podielových a dôchodkových fondov, teda do tzv. bezpečných prístavov.

Súvisí to u nás s nízkou finančnou gramotnosťou? 

Do veľkej miery áno. Finančne gramotnejšie sú hlavne domácnosti s vyšším vzdelaním, s úverom na bývanie a s vyšším podielom finančných  aktív. Zároveň tu vidíme aj ďalší podstatný problém. Až dve tretiny Slovákov by chcelo investovať, avšak nemá vedomosti o ponúkaných možnostiach. Podľa našich prieskumov ľudia na investovanie nemajú v prvom rade odborné vedomosti, podporu či finančného sprostredkovateľa. Bez pomoci vidia v investovaní viac rizík ako výhod. Skúsenosti s investovaním majú predovšetkým cez rôzne formy sporenia. Takýmto spôsobom vedia ušetriť približne 100 eur mesačne. Vo väčšine sú Slováci pri investovaní veľmi konzervatívni. Uprednostňujú bezpečnosť investícií pred výnosom. Takíto klienti investujú skôr do konzervatívnych fondov, resp. rôznych bankových produktov. Zriaďujú si  termínované vklady  alebo sporenia k účtom,  kde sú ich prostriedky  chránené Fondom na  ochranu vkladov, ale majú takmer nulový výnos. Asi tretinu ľudí, ktorí investujú, môžeme nazvať vyváženými investormi. Sú ochotní podstúpiť menšie riziko. Síce investujú väčšiu  časť peňazí do konzervatívnych fondov, ale hľadajú možnosti pre kombinované investovanie. Napríklad investovaním do ETF fondov alebo zlata.

Ako teda narábať s peniazmi, aby sme ich zhodnocovali? 

Najlepšie je, aby sa investovalo na pravidelnej báze, napríklad každý mesiac alebo každý kvartál. Z dlhodobého hľadiska sa totiž cena, za ktorú nakupujeme podielové jednotky vo fonde, vypriemeruje.  Ak napríklad tento mesiac investujem 100 eur, tak za to môžem kúpiť 20 podielových jednotiek vo fonde, lebo jedna má hodnotu 5 eur. Ale o pol roka už za tých istých 100 eur môžem nakúpiť až 100 podielových jednotiek vo fonde. A práve toto sa stalo keď nastala kríza, resp. keď sa prepadli trhy o takmer tridsať percent. Ľudia v podstate za tých istých svojich 100 eur nakúpili niekoľkonásobne viac podielových jednotiek, a keď sa neskôr trh pomaličky spamätával, tak už na tom zarábajú.

Ak som ešte nikdy neinvestoval, čo mám urobiť ako prvé?

V prvom rade si urobte jasno vo vašich cieľoch. Naplánujte si, čo vás v živote čaká, aby ste vedeli, na čo a koľko peňazí budete v budúcnosti potrebovať. Môže ísť o budúce dofinancovanie hypotéky, alebo štúdium pre dieťa v zahraničí, vašim cieľom môže byť aj lepší dôchodok alebo akýkoľvek iný. Peniaze sa odkladajú podstatne jednoduchšie, keď viete, “na čo” ich odkladáte.  Na základe vášho cieľa si potom zvolíte cieľovú sumu investovania, čiže vašu predstavu – koľko peňazí by ste si na svoj cieľ (alebo aj na viacero cieľov) chceli nasporiť a na konci sporenia vybrať. Zadefinovanie cieľovej sumy je veľmi dôležité, aby ste si následne vedeli nastaviť adekvátnu mesačnú čiastku sporenia. Premyslite si investičný horizont, teda časové obdobie, kedy peniaze budete potrebovať. Či to bude o 10 rokov keď dieťa skončí vysokú, alebo to bude o 20 rokov, keď budete odchádzať do dôchodku a podobne. Počas tohto časového obdobia budú vaše peniaze “pracovať”. Čím dlhšie investujete, tým vyšší výnos môžete získať.

Koľko peňazí je ideálne si odkladať, resp. investovať? 

Malo by to byť najmenej 10 % z vášho príjmu. Na začiatku stačí aj niekoľko desiatok eur mesačne – investovať napr. do ETF fondov alebo do zlata sa dá už od 25 eur mesačne. Samozrejme, čím viac peňazí budete investovať, tým vyššie zhodnotenie môžete vo finále očakávať. Pred rozhodnutím kam vložiť svoje peniaze, sa určite poraďte s nezávislým odborníkom, finančným sprostredkovateľom. Ten vám aj na základe svojich dlhoročných skúseností s inými klientmi môže poradiť, na čo pri investovaní dávať pozor. Má v ponuke viac možností a nie je nútený pretláčať len jeden produkt, ako je to napríklad v prípade banky. Keďže finančné trhy fungujú v určitých cykloch, je dobré ak investované peniaze rozdelíte, čiže diverzifikujete do viacerých produktov. Začínajúci investor môže mať aspoň dva jednoduché produkty, neskôr aj s vyššou sumou sporenia ich môžete mať pokojne aj päť.

Hlavným argumentom Slovákov, prečo nešetria a následne neinvestujú je, že nemajú z čoho…

Podľa štatistík Európskeho štatistického úradu Eurostat mesačne míňame na zbytočnosti v priemere 65 eur. Investovať do ETF fondov či zlata môžete od 25 eur mesačne, takže to, čo miniete za šaty, ktoré nepotrebujete, môžete investovať do svojej budúcnosti. Podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nám netreba. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov ako je oprava práčky či auta nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu. Len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2300 eur. Ide častokrát o potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a vyhadzujeme ich potom zbytočne. Až 40 % z toho, čo nakúpime, vyhodíme.

Ak si chceme zlepšiť dôchodok, ako s investovaniu pristupovať z hľadiska nášho veku?

Na sporenie na dôchodok odporúčam voliť rizikovejšie fondy, zlato a vhodne ich skombinovať. Do fondov môžete vkladať už od 20 eur a do zlata už od 25 eur mesačne. Napríklad 30-ročný človek má stále dostatočne veľa času na získanie zaujímavej čiastky k svojmu budúcemu dôchodku. Ak v súčasnosti zarába 1800 eur v hrubom, v dôchodkovom veku by mohol dostávať dôchodok cca 1 150 eur mesačne vrátane príspevkov z druhého piliera. Pokiaľ si chce zachovať dnešný štandard, potrebuje si mesačne odkladať aspoň 80 eur. Pri sporení tejto sumy po dobu 35 rokov a pri 5 % ročnom zhodnotení svojej investície môže mať k dôchodku k dispozícii nasporených až 90 000 eur. Ak by si z tejto sumy vytvoril pravidelnú mesačnú rentu napríklad 500 eur, peniaze môže užívať ďalších 15 rokov. Prípadne, keby si chcel k dôchodku prilepšiť sumou 400 eur, vystačí mu to aj na 19 rokov.

Ak máte 40 rokov, ostáva vám takmer 25 rokov do dôchodku, čo je stále dostatočne dlhý investičný horizont na to, aby sa aj pár desiatok eur mesačne do penzie výhodne zhodnotilo. Keďže v tomto prípade uvažujeme nad scenárom, že človek už má hypotéku a aj rodinu, jeho rodinný rozpočet môže byť napätejší. Ak by si odkladal na dôchodok aspoň 40 eur, za 25 rokov mu môže jeho sporenie priniesť do dôchodku takmer 24 000 eur. Aj tieto peniaze si môžete rozložiť ako prilepšenie k dôchodku podľa vašich predstáv. Napríklad sumu 200 eur mesačne môžete užívať 10 rokov. Na trhu existuje viacero investičných spoločností, kde si môžete sporiť na dôchodok. Sporenie si dnes viete uzavrieť aj online. Naši skúsení makléri z FinGO.sk vám radi poradia s výberom vhodnej spoločnosti, aj s nastavením sporiacej stratégie.

Odporúčate aj investovanie do zlata? 

Ako súčasť investičného portfólia, áno. Treba si uvedomiť, že hodnota peňazí v dnešnej dobe nie je ničím podložená. Napríklad v dobe zlatého štandardu boli papierové bankovky kryté zlatom alebo v prípade mincí z neho boli priamo vyrobené. Dnes to tak nie je a dokonca sa postupne upúšťa od ich fyzickej podoby a nahrádza sa elektronickou. V prípade problémov môže človek prísť o peniaze i tak, že mu banka jednoducho obmedzí výber. Reálne aktíva tak v ťažkých časoch budú mať vždy nejakú hodnotu, pretože je to niečo skutočné, čo vlastníme. V prípade bežných ľudí je to byt, dom či auto, v prípade veľkých investorov sú to napríklad aj spomínané luxusné kabelky, šperky, ale aj športové kluby, administratívne budovy či vinice s kvalitnou odrodou vína. Alternatívne investície však vytvárajú len doplnok investičného portfólia, ktoré je tvorené prevažne z finančných nástrojov. Spomedzi nich historicky najvyššie zhodnotenie dosahujú akcie, ale aj korporátne dlhopisy či podielové fondy. Reálne aktíva, ako je napríklad zlato, práve v týchto časoch dokážu byť solídnym uchovávateľom hodnôt, keď klesá hodnota ničím nekrytých papierových peňazí, v ktorých je vyjadrená ich cena ako následok politiky centrálnych bánk označovanej ako tlačenie peňazí.

Koľko peňazí by sme teda mali mať v zlate?

Ideálne je, ak má investor 10 až 15 % peňazí uložených v alternatívnych investíciách, kam patrí aj zlato.  Ako som spomínala, z investorského pohľadu je vnímané skôr ako rezerva a zároveň akási poistka proti finančným krízam, inflácii alebo menovým reformám. Každý investor by sa mal pred prvým nákupom zlata poradiť s odborníkmi a porovnať niekoľko ponúk, aby sa vyhol nevhodným podmienkam. Od poslednej finančnej krízy z roku 2008 až doteraz prinieslo zlato zhodnotenie vo výške zhruba do 10 % ročne.

Nie je potom problém s jeho odpredajom, ak chcem naspäť peniaze? 

Zlato je vysoko likvidné, a preto je možné ho veľmi rýchlo a pohodlne speňažiť kdekoľvek vo svete. Výkup investičného zlata realizuje množstvo spoločností, a tak sa dá ľahko predať na najrôznejších miestach. Ideálne je, ak si investor investičné zlato nakúpi v spoločnosti, ktorá garantuje aj jeho spätný výkup. Vďaka tomu nebude mať ani v budúcnosti žiadne starosti s hľadaním najvýhodnejšieho výkupu. S vlastníctvom zlata nie sú spojené žiadne veľké náklady, obzvlášť ak sa človek rozhodne investovať do zlatých certifikátov alebo indexových fondov. Pokiaľ chce investovať do fyzického zlata, t. j. do tehličiek alebo mincí, mal by počítať s určitými nákladmi na jeho doručenie a prípadne skladovanie. Avšak vzhľadom k tomu, že aj malý kúsok zlata má veľkú hodnotu, stačí aj malý domáci trezor. Napríklad obľúbená 1-uncová zlatá minca Viedenskí filharmonici nie je ani veľká, ani malá a tak ju môžete jednoducho skladovať u vás doma. Jej priemer je 37 mm a výška len 2 mm. Prípadne ju môžete darovať ako hodnotný a trvácny dar napríklad pri narodení dieťaťa, k promóciám či pri inej významnej životnej udalosti.

Lenka Buchláková, ekonomická a investičná analytička spoločnosti FinGO.sk

Lenka Buchláková je ekonomickou a investičnou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam.  Predtým pracovala viac ako 13 rokov v médiách a v bankovom sektore. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a  medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.

FinGO.sk je najväčší digitálny maklér s viac ako 800 odborníkmi po celom Slovensku. Spoločnosť je postavená na princípe broker pool-u a klientom aj maklérom prináša pohodlie, férovosť a unikátne technológie. FinGO.sk ponúka komplexné finančné služby a vo svojom portfóliu má viac ako 50 produktových partnerov vrátane všetkých favoritov trhu.

Poraďte sa s nami ohľadom rodinných financií jednoducho z pohodlia vášho domova. Viac informácií nájdete na stránke www.fingo.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie