Martinské hole: príbeh lyžiarskeho strediska, ktoré priviedlo mesto do nútenej správy

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, dva týždne sme v Martine.

Na začiatku kauzy Martinské hole bola snaha martinských komunálnych politikov o moderné lyžiarske stredisko a na konci nútená správa a stratené milióny eur. Mesto Martin sa striedavo úspešne a neúspešne súdilo 15 rokov. Len za právne zastupovanie zaplatilo takmer 600-tisíc eur, v samotnom spore potom viac ako osem miliónov.

Zostali pochybnosti o dohodách z minulosti a aj o čistote slovenského súdnictva. V roku 2015 to využil vtedajší premiér Robert Fico na predvolebné doťahovanie sa s konkurentom Radoslavom Procházkom, s ktorým napokon vytvorili jednu koalíciu.

Bývalý primátor Martina a bývalý podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar po rokoch hovorí, že počúval z justície o tom, ako je prípad kúpený. Dôkazy na to nemá.

„Mesto sa ocitlo v zlom čase na zlom mieste a po informáciách, ktorými disponujem teraz, sa Martin stal obeťou skorumpovaného justičného systému na Slovensku. Dôkaz? Ak vyhrávate súdne spory a tri dni pred uplynutím ročnej dovolávacej lehoty zistíte, že generálny prokurátor Tichý dá mimoriadne dovolanie, kauza sa dostane do senátu, kde je sudca, s ktorým sú kamaráti (kauza modré slúchadlá), a zrazu sa to celé zvráti…“ hovorí Hrnčiar a verí, že po zatknutí niekoľkých slovenských sudcov sa pravda dostane na povrch a verejnosť sa dozvie, ako to v skutočnosti bolo.

Celý obchod mal od začiatku niekoľko problémov. Prvý bol ten, že na začiatku obchodovali amatéri s mečiarovskou kapitálotvornou vrstvou s neobmedzenou politickou podporou, ktorú pred desiatkami rokov zhrnul Vladimír Mečiar do jednej vety> víťaz berie všetko. A druhým bol slovenský právny systém, v ktorom si rozsudky vzájomne odporovali. Spor o 103 miliónov korún, v prepočte vyše 3,4 milióna eur, sa ťahal roky a suma narástla na úrokoch na vyše deväť miliónov eur. Napokon platilo mesto Martin.

Zimné aj letné Martinky

Lyžiarske stredisko aj po rokoch sporov funguje. Keby neprišla korona, bolo pripravené. Na konci roku 2020 ho spustili a pre pandémiu hneď aj zavreli.

Martinské hole nepatria medzi najmodernejšie strediská na Slovensku, ale tí, čo stredisko navštevovali pred koronou, rozprávajú o veľmi dobrej lyžovačke. Martinské hole sú pekné, ale predsa len prímestské či lokálne stredisko, vzdialené od mesta Martin niečo vyše desať kilometrov, veľa miest na ubytovanie tam nenájdete.

Počas rokov sa objavovali veľké plány na rozvoj, využitie eurofondov, či aj túžby po lanovke priamo z mesta na kopec.

Na Martinských holiach si pohodlne zalyžujú náročnejší aj menej nároční lyžiari. Freerideri dajú ešte Javorinu pomedzi stromčeky a pekný deň je za nami.

„Martinky“ aj teraz po ústupe druhej vlny pandémie lákajú na rôzne letné aktivity v kopcoch. Je tam jedna z prvých ferát na Slovensku zasadená do kaňonu Pivovarského potoka. Cesta vedie po stúpačkách, rebríkoch a oceľových lanách, lezú tadiaľ turisti v prilbách, sedákoch a tlmičoch pádov. Kopce pretínajú aj cyklotrasy, prenajímajú tam veľké kolobežky na zjazd.

Ako sa pohádali s turistami a lyžiarmi a bol z toho spor za milióny

Krátko pred skončením mandátu prvého postsocialistického, napriek tomu komunistického primátora Štefana Jokela v roku 1994 vznikla firma Lyžiarske stredisko Martinské hole, a. s., ktorá mala budovať a prevádzkovať lyžiarske stredisko.

Začiatok celej kauzy treba hľadať v čase, keď akciová spoločnosť zvyšovala svoje základné imanie. Na konci roku 1995 sa dohodli všetci veľkí akcionári, teda mesto Martin, lyžiarsky klub a klub turistov, že vložia nehnuteľnosti v hodnote 103 miliónov korún. Martin vložil hotel Turiec a chatu Magistrát na holiach. Po Jokelovi prišiel primátor Stanislav Bernát a ten spochybnil vklady turistov a lyžiarov, iba mesto podľa neho dodržalo dohodu, a tak napokon svoj majetok z firmy zasa vybralo.

Potom vznikla eseročka Lyžiarske stredisko Martinské hole a objavila sa dvestomiliónová zmenka ako záväzok už spomínanej akciovky voči eseročke. V roku 2002 akciová spoločnosť Lyžiarske stredisko Martinské hole zažalovala mesto Martin o 103 miliónov korún a 25-percentný úrok. Dôvodom bolo, že mesto nedalo do akciovky majetok, ako sa zaviazalo. O šesť rokov neskôr, teda v polovici roku 2008, sa k 103-miliónovej pohľadávke dostal podnikateľ Martin Gargulák, ktorý ju kúpil za 10,6 milióna korún.

Bol rok 2006 a primátorom Martina sa stal Andrej Hrnčiar. Od začiatku tvrdil, že súdny spor mesto musí vyhrať. V tom čase ešte nevedel, ako hlboko sa mýli.

Suma tri milióny eur za roky na súdoch narástla na vyše desať miliónov. Súdy rozhodovali protichodne. V roku 2008 Najvyšší súd rozhodol, že mesto nemusí platiť. To však nebol koniec. Mimoriadnym dovolaním zasiahol vtedajší prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý.

O sedem rokov vyhlásil Najvyšší súd opačný verdikt, a to, že mestu uplynula lehota na zaplatenie 8,3 milióna eur, a na rade bol exekútor. To už primátor Hrnčiar hovoril, že „najväčší problém je skorumpované súdnictvo“.

Posledná nádej a Fico s Procházkom

Poslednou nádejou pre 60-tisícové mesto sa stal generálny prokurátor Jaroslav Čižnár, ktorý voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu podal na jar 2015 mimoriadne dovolanie. Generálna prokuratúra prišla s novým tvrdením, že pohľadávka je už premlčaná.

Vtedy vstúpil do hry nový človek. Podnikateľ Martin Gargulák predal v júni roku 2015 vyše osemmiliónovú pohľadávku voči mestu Martin firme známeho bratislavského advokáta Petra Kubíka, hoci niekoľko rokov predtým opakovane tvrdil, že ju už predal cyperskej firme.

Advokát Kubík podal návrh na exekúciu mesta. Martin tomu ešte ušiel, vtedy sa však do sporu položili vrcholoví politici.

Hrnčiar prostredníctvom žiadosti o pomoc, ktorú podpísalo 18-tisíc obyvateľov Turca, oslovil premiéra Roberta Fica a požiadal ho o stretnutie. Chcel od Fica získať aspoň návratnú pôžičku na hroziace exekúcie. V čase, keď sa chcel s premiérom stretnúť, vlastnil ešte pohľadávku Martin Gargulák, ktorý verejne vyhlasoval, že ju len spravuje, pretože ju predal cyperskej firme.

„Premiér hovoril, že ide bojovať proti schránkovým firmám; toto je prvá príležitosť, ktorú môže využiť,“ odkázal Hrnčiar Ficovi na začiatku apríla 2015.

Hrnčiar bol vtedy známy ako bývalý poslanec parlamentu za Most-Híd, v tom čase však už budoval s Radoslavom Procházkom stranu Sieť a pripravovali sa na parlamentné voľby 2016. S vtedajším premiérom tak proti sebe zároveň vo vrcholovej politike stáli ako konkurenti; Procházka vyhlasoval, že chce Smer pri moci vymeniť.

Fico spor využil na útok na Sieť. Vyhlásil, že na celom spore mu niečo smrdí, pretože advokát Kubík a Radoslav Procházka, predseda strany Sieť, ktorej bol Hrnčiar podpredsedom, sú blízke osoby.

„Ak si to zhrnieme, podpredseda strany Sieť Hrnčiar má zaplatiť vyše osem miliónov eur z verejných peňazí blízkemu človeku predsedu Siete Radoslavovi Procházkovi. Pýtam sa teraz ja pána Hrnčiara verejne: čo to tu robíte, akú hru tu hráte na občanoch? Nejde iba o zvláštny biznis, ktorý majú zaplatiť všetci občania?“ naznačoval Fico.

Primátor Hrnčiar zareagoval tvrdo: vyhlásil, že Fico namiesto pomoci napľul obyvateľom Turca do tváre a uchýlil sa k politickým hrám a špinavému klamstvu.

Približne o pol roka Najvyšší súd rozhodol o dovolaní generálneho prokurátora Čižnára a odmietol ho. Exekúcii Martina už nič nestálo v ceste. Exekútor zablokoval všetky mestské účty. Jedinou šancou magistrátu, ako ochrániť majetok, bola nútená správa. Niekoľko dní po rozhodnutí Najvyššieho súdu ju ministerstvo financií v Martine zaviedlo.

Mesto sa tak vyhlo napríklad riziku, že by prišlo aj o akcie vo vodárenskej firme či iný majetok. Cenou za to však bolo, že muselo zastaviť všetky investičné projekty.

Kauza Martinské hole sa skončila v septembri roku 2017, keď Martin pristúpil na dohodu o splatení v tom čase vyše deväťmiliónovej pohľadávky. O mesiac neskôr sa v Martine skončila nútená správa.

To už bolo vo vysokej politike všetko inak. Smer chvíľu po voľbách vládol aj so Sieťou, tá sa rozpadla a vypadla z koalície. Andrej Hrnčiar však zostal, presunul sa s pár poslancami do klubu Mosta-Híd a zostal podpredsedom parlamentu.

Sen o lanovke z mesta ako súčasti MHD

Na lepšie pochopenie absurdity mnohomiliónového sporu je dôležité ešte vedieť, že akciovka, ktorá sa roky súdila s mestom, nemá s prevádzkovateľom strediska nič spoločné.

Kauza Martinské hole je taká zamotaná, že ani predseda predstavenstva firmy Pro Ski, ktorá „Martinky“ prevádzkuje, nedokázal jedným slovom odpovedať na jednoduchú otázku, kto je po ukončení sporu majiteľom.

„Vysvetľujem to vždy takto: mesto Martin malo spor so spoločnosťou Lyžiarske stredisko Martinské hole, a. s., ale táto spoločnosť nemala so strediskom v živote nič spoločné. Chceli rozvíjať stredisko spolu s mestom, prišlo k nesplneným záväzkom a už z toho bola pohľadávka. Táto spoločnosť nikdy stredisko nemanažovala, nevlastnila ani štvorcový meter. Lyžiarske stredisko vlastní Pro Ski, a. s., ktorá ho prevádzkuje,” hovorí Juraj Balucha a dodáva, že mesto Martin nemá so strediskom absolútne nič.

Na holiach plánovali pred rokmi rozsiahlu rekonštrukciu s pomocou eurofondov, ale termíny nestihli. Podarilo sa im postaviť jednu šesťsedačku (2008) a zasnežovanie.

Problémom strediska v zime je príjazdová cesta a parkovanie. Jednosmerkou sa dostanete na parkovisko k chatám blízko vleku, ale len dopoludnia. Zo strediska vás zase pustia až po 13.00 hod., pretože autá v obidvoch smeroch naraz by neprešli. Najmä počas víkendov býva v stredisku problém s parkovaním. Keď sa parkovisko zaplní, autá stávajú popri úzkej ceste. Keď sa aj táto kapacita naplní, cestu uzavrú.

V stredisku majú sen, ako by tieto problémy vyriešili: kabínkovú lanovku z mesta priamo do strediska.

„Máme projekt na primárnu prepravu – kabínovú lanovku, ktorá by išla z mesta do strediska. Máme vydané platné stavebné povolenie,“ hovorí Juraj Balucha, zároveň však konštatuje, že úlohou strediska nie je prevádzkovať túto dopravu.

„Aj v priemyselnom parku firme niekto cestu vybuduje. Toto by mala byť úloha mesta alebo územného celku. Viem si predstaviť, že by to bola súčasť mesta ako MHD, alebo niečo podobné. Lanovka sa nedá financovať len z prevádzky lyžiarskeho strediska,“ dodal.