Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Posilnenie zodpovednosti firiem za ľudské práva a enviroškody sa nateraz odkladá

Detská práca v Bangladéši. Foto - TASR/AP
Detská práca v Bangladéši. Foto – TASR/AP

Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk

  • Komisia vydá prísnejšie pravidlá kontroly dodávateľských reťazcov firiem až na jeseň.
  • V zelenej taxonómii sa posilní hlas členských krajín, asi to pomôže plynu a jadru.
  • G7 navrhne protiváhu čínskej Novej hodvábnej ceste.

1. Posilnenie zodpovednosti firiem za porušovanie ľudských práv a enviroškody sa nateraz odkladá

Minulý týždeň sme písali o zmrazenej ratifikácii čínsko-európskej investičnej zmluvy. Dôvodom ochladenia vzájomných vzťahov je kritický postoj EÚ voči porušovaniu ľudských práv v provincii Sin-ťiang a postupná demontáž demokracie a občianskych práv v Hongkongu. Je však pravdepodobné, že ak by nebolo čínskeho sankčného zoznamu, na ktorom sa ocitli aj europoslanci, ľudskoprávne argumenty by investičnú dohodu nezastavili.

Dilemu „hodnoty alebo biznis“ však EÚ rieši aj v širšom meradle. Európska komisia už dlhšie pripravuje pravidlá, ktoré majú zvýšiť zodpovednosť firiem za porušovanie ľudských práv alebo environmentálne škody spôsobené ich subdodávateľmi.

Pôvodne mali byť pravidlá zverejnené v júni. Termín sa však presunul na nešpecifikovaný dátum na jeseň a ich prípravu už nemá na starosti len komisár pre spravodlivosť Didier Reynders, ale aj komisár pre vnútorný trh Thierry Breton.

Prečo je to dôležité

Nové pravidlá by okrem iného pridali firmám povinnosť skúmať, či v ich dodávateľských reťazcoch nedochádza k hrubému porušovaniu ľudských práv alebo environmentálnych pravidiel. To môže pokrývať veľa prípadov: od firiem využívajúcich nútenú prácu v čínskom Sin-ťiangu cez detskú prácu v baniach na vzácne minerály až po rúbanie pralesov, aby sa mohla pestovať palma olejná.

V dôsledku toho by museli niektoré európske firmy zmeniť dodávateľov. Ilustruje to prípad Nemecka, ktoré pripravuje podobné pravidlá na národnej úrovni. Portál Politico informoval, že podľa analýzy pripravenej výskumnou službou Bundestagu budú nemecké firmy po prijatí pravidiel musieť ukončiť spoluprácu s firmami v Sin-ťiangu. Dokument menuje viaceré vlajkové lode nemeckého priemyslu: Adidas, Puma, BMW, Bosch, BASF či Siemens.

Čo to znamená

Oficiálnym dôvodom odkladu vydania pravidiel je stopka od interného orgánu Komisie, ktorý kontroluje kvalitu pripravovanej legislatívy. Podľa portálu Politico však proti tvrdo lobovali firmy aj severské členské krajiny.

Naznačuje to aj zahrnutie komisára Bretona do tvorby legislatívy. Očakáva sa, že na rozdiel od Didiera Reyndersa bude brať do úvahy aj ekonomické záujmy európskych firiem. Jesenný návrh povinností firiem skúmať podmienky u subdodávateľov tak môže byť menej prísny.

Čo bude nasledovať

Návrh pravidiel bude musieť získať súhlas členských krajín aj europarlamentu. Ten sa v doterajších diskusiách staval za prísnejšiu reguláciu.

2. V zelenej taxonómii sa posilní hlas členských krajín, asi to pomôže plynu a jadru

Ilustračné foto – TASR/AP

Zemný plyn a jadrová energia neboli súčasťou prvej série taxonómie zelených investícií, ktorú Komisia vydala koncom apríla. Hlavným dôvodom boli rozpory medzi členskými krajinami: niektoré požadovali, aby mali plyn a jadro štatút prechodného paliva, ktoré môže pomôcť znižovať emisie. Iné boli proti dávaniu zelenej nálepky projektom využívajúcim neobnoviteľné zdroje energie.

Otázka zemného plynu a jadra sa tak bude riešiť neskôr. Európska komisia zároveň navrhla, aby sa vytváranie klasifikácie užšie konzultovalo s členskými krajinami. To by mohlo posilniť pozície zástancov plynu a jadra.

Zároveň ponúkla ústupok environmentálnym skupinám. Prisľúbila, že pri predložení návrhov taxonómie vysvetlí ich zhodu s odbornými argumentmi. Vrátane prípadov, keď sa rozhodne nedržať expertných rád.

Prečo je to dôležité

O zelenej taxonómii sme písali už viackrát. Má kategorizovať investičné projekty podľa toho, do akej miery napomáhajú ekologickej transformácii ekonomiky. Investori sa tak budú môcť jednoduchšie rozhodnúť, kam investovať.

Nebude to žiaden príkaz: investor bude môcť vložiť svoje peniaze do akéhokoľvek projektu bez ohľadu na „zelenú“ nálepku. Čoraz viac inštitucionálnych aj súkromných investorov však prijíma interné pravidlá, ktoré majú presmerovať peniaze k environmentálnej udržateľnosti. Tlak vytvára aj sprísňovanie enviropravidiel.

V praxi to bude znamenať, že projekty označené ako „udržateľné“ získajú peniaze ľahšie.

Čo znamená návrh Komisie

Zelenú taxonómiu pripravuje expertná skupina Komisie Platforma pre udržateľné financie. Podľa interného návrhu, ktorý jej mala zaslať eurokomisia, by mala platforma užšie spolupracovať s expertnou skupinou tvorenou zástupcami členských krajín.

Akékoľvek pravidlá bude musieť v konečnom dôsledku schváliť europarlament aj členské krajiny. Teraz však Komisia posilnila pozíciu krajín už v procese príprave pravidiel na expertnej úrovni. Podľa šéfa platformy ich úlohou má byť lepšie vysvetliť výzvy súvisiace s ekonomickou transformáciou.

To môže znamenať, že pri vytváraní kategórií udržateľnosti nebudú dôležité len environmentálne kritériá (do akej miery tá či oná technológia prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov), ale aj ekonomické.

Druhá navrhnutá zmena fungovania Platformy – povinnosť Komisie konkrétne opísať, ako sa vo finálnom návrhu riadila expertnými radami, prípadne, prečo sa od nich odklonila – presvedčila zástupcov environmentálnych skupín. Tí z expertnej skupiny odišli pre nesúhlas s pravidlami, ktoré Komisia prijala v oblasti biopalív a bioenergií. Po oznámení reforiem sa do platformy vracajú.

Čo bude nasledovať

Platforma teraz pripravuje ďalšiu vlnu zelených kritérií. Na stole sú stále aj najkontroverznejšie otázky – jadrová energia a využívanie zemného plynu. V návrhu sa môžu ocitnúť koncom leta.

3. G7 navrhne protiváhu čínskej Hodvábnej ceste

Prístav na Srí Lanke postavený Číňanmi. Foto – TASR/AP

Podľa agentúry Bloomberg by mala skupina siedmich vyspelých ekonomík G7 na budúci týždeň navrhnúť alternatívnu k čínskej iniciatíve Pásu a cesty (nazývanej tiež Nová hodvábna cesta). Stratégia má byť rámcom pre udržateľný rozvoj a zelenú transformáciu rozvojových krajín.

Iniciátorom myšlienky je americký prezident Joe Biden. Lídri G7 by o nej mali rokovať na budúcotýždňovom stretnutí (11. – 13. jún) v britskom Cornwalle.

Prečo je to dôležité

Do čínskej iniciatívy Pásu a cesty je zapojených viac ako sto krajín, Peking ju podporil biliónom dolárov. Rozvíja rôzne projekty – v oblasti infraštruktúry i priemyslu – prakticky po celom svete. Vrátane krajín EÚ a bezprostredného okolia.

Čína však neposkytuje dary. Ide o investície, prípadne pôžičky, spojené s podmienkami. Nedávny prípad čiernohorskej diaľnice ukázal, že projekty nemusia byť pre cieľové krajiny výhodné. Diaľnica ešte nestojí, Čierna Hora však už musí splácať pôžičku. Keďže s tým má problémy, hrozí jej strata kontroly nad časťou územia alebo infraštruktúry.

Čína využíva tieto projekty aj na posilňovanie politického vplyvu. Pre krajiny Únie je dôležité, že takto preniká aj do blízkych oblastí, kde vplyv EÚ či jej členských krajín v poslednom čase upadá: Afriky, prípadne západného Balkánu.

Strategická iniciatíva krajín G7, ktorá podporí rozvoj chudobnejších krajín, tak môže pomôcť zastaviť mocenské prenikanie Číny.

V čom je problém

Zatiaľ nie je jasné, na ktorý región sa iniciatíva zameria. Spojené štáty presadzujú Latinskú Ameriku. Japonsko zas tichomorskú oblasť. A európski členovia G7 (Nemecko, Francúzsko, Taliansko) Afriku.

Druhým problémom je, že nie je jasné, či iniciatíva ponúkne nejaké nové peniaze, alebo len „prebalí“ existujúce investície a pomoc. V druhom prípade pôjde skôr o marketingový krok než o reálny pokus vyvážiť rast Číny.

A nakoniec, nie je jasné, či budú nádejní recipienti vnímať iniciatívu ako skutočnú alternatívu voči čínskym investíciám. Ako upozorňujú analytici z Eurointelligence, pôžičky už teraz poskytujú inštitúcie kontrolované západnými krajinami: Medzinárodný menový fond, Svetová banka či EBRD. Otázkou teda je, v čom bude iniciatíva G7 iná, aby presvedčila budúcich „klientov“.

Ďalšie správy

Posledné dva národné parlamenty – Rakúska a Poľska – odsúhlasili fungovanie mimoriadneho protikrízového rozpočtu. Prvé peniaze tak môžu členským krajinám prísť už v júli. Výdavky bude Komisia financovať z pôžičiek, za ktoré ručí spoločným európskym rozpočtom. Splácať ich bude z nových spoločných daní a poplatkov. Európska únia si začne požičiavať už tento mesiac, podľa francúzskeho ministra pre európske záležitosti Clémenta Beaunea vydá najprv cenné papiere za 10 miliárd eur. Do letnej prestávky chce získať na finančných trhoch 30 až 60 miliárd eur. Do roku 2026 je plán získať 150 miliárd eur ročne.

Z mimoriadneho protikrízového balíka REACT-EU dostane Slovensko 247 miliónov eur. Minúť ich chce najmä na dopravu, školstvo, kultúru či zeleň. Prioritných oblastí je celkovo sedem. Štát chce peniaze investovať do podpory verejnej a ekologickej dopravy, kultúrnej infraštruktúry a jej materiálneho vybavenia, do znižovania energetickej náročnosti budov (zatepľovanie), do modernizácie stredných odborných škôl vrátane vybavenia učební, do zvýšenia kapacít základných škôl, budovania zelenej infraštruktúry v mestách a posilnenia kapacít v zdravotníckom systéme a ochranu verejného zdravia.

V máji sa inflácia v eurozóne vyšplhala na 2 percentá. Najviac sa pod ňu podpísali ceny energií, v máji zaznamenali viac ako 13-percentný nárast.

Ročná miera inflácie v eurozóne, máj 2021

Zdroj – Eurostat

Zástupcovia Európskeho parlamentu a Rady sa dohodli na pravidlách, ktoré prinútia nadnárodné spoločnosti zverejňovať informácie o výške zaplatených daní. Firmy s obratom vyšším ako 750 miliónov eur v minimálne dvoch po sebe nasledujúcich rokoch budú musieť zverejňovať výšku zisku, zaplatenej dane aj počty zamestnancov v krajinách EÚ aj v krajinách nachádzajúcich sa na zozname takzvaných nespolupracujúcich jurisdikcií (respektíve daňových rajov).

Európska komisia navrhuje, aby mali očkovaní ľudia pri cestovaní výnimku z povinnosti testovať sa a nemuseli ostávať v karanténe. Vyzvala aj na postupné uvoľňovanie obmedzení na hraniciach. Výnimku z obmedzení by mali mať aj ľudia, ktorí prekonali covid-19 pred menej ako 180 dňami. Platnosť PCR testov by mala byť 72 hodín, antigénových 48 hodín. Vlády sa môžu rozhodnúť, ako budú pristupovať k ľuďom zaočkovaným jednou dávkou vakcíny. Zo strany Európskej komisie ide o odporúčania, posledné slovo majú v tejto oblasti vlády krajín.

Sedem krajín – Bulharsko, Česko, Dánsko, Grécko, Chorvátsko, Nemecko a Poľsko – sa pripojilo k technologickému systému vydávania európskych digitálnych covid pasov a začne ich aj vydávať. O takmer mesiac tak predbehli oficiálny termín stanovený na 1. júla. K vydávaniu európskych certifikátov sa krajiny pripoja individuálne podľa technickej pripravenosti. Slovensko zatiaľ začalo s vydávaním národných digitálnych certifikátov, ktoré uznáva len niekoľko okolitých krajín.

Minulý týždeň Švajčiarsko ukončilo rokovania o rámcovej dohode s EÚ. Vyjednávania trvali trinásť rokov, stroskotali na požiadavke Švajčiarska, aby mu EÚ zo zmluvy vyňala oblasti štátnej pomoci, ochrany miezd a slobody pohybu. Vzťahy medzi Úniou a jej piatym najdôležitejším obchodným partnerom tak bude naďalej riadiť viacero zmlúv. Ukončenie rokovaní nebude mať bezprostredný vplyv na vzájomný obchod, obmedzenia však môžu postupne pocítiť vybrané sektory ako potravinárstvo či energetika.

Miera nezamestnanosti v EÚ aj v eurozóne od konca minulého roka klesá, v apríli bola na 7,3 respektíve 8 percentách. Najvyššiu nezamestnanosť malo v apríli Španielsko (15,4 percenta, posledné údaje z Grécka z januára ukazovali 15,8 percenta), Slovensko má 7,3-percentnú nezamestnanosť, najvyššiu z krajín V4.

Miera nezamestnanosti (v %)

(červená: eurozóna, modrá: EÚ)

Zdroj – Eurostat

Ďalšie kolo rokovaní o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa skončilo bez dohody. Vyjednávači sa opäť zídu v júni. Cieľom reformy je viac podporiť malých farmárov a znížiť vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie, spoločná poľnohospodárska politika má podľa nových pravidiel fungovať od roku 2023. Zástupcovia Európskeho parlamentu a Rady sa nevedeli dohodnúť najmä na tom, aký podiel rozpočtu má byť vyčlenený na ekologické schémy. Europarlament žiadal 30 percent, členské krajiny 20 percent. Kompromisných 25 percent navrhnutých portugalským predsedníctvom europarlament nepresvedčilo, pravidlá totiž obsahovali klauzulu, pomocou ktorej by mohli členské krajiny znížiť podporu ekopoľnohospodárstva až na 18 percent národného balíka.

Nemecko, Francúzsko a Holandsko vyzvali spoločným listom na posilnenie úlohy krajín v regulácii digitálneho trhu. Požadujú zmenu niektorých častí návrhu zákona o digitálnych službách (DSA) predloženého Európskou komisiou. Jednou z oblastí je posilnenie úlohy štátov pri vyšetrovaní narušenia fungovania trhu. Podľa návrhu DSA by mali byť hlavné kompetencie v rukách európskych inštitúcií, tri krajiny žiadajú, aby mali štáty viac priestoru na reguláciu digitálnych gigantov.

Holandský súd prikázal firme Shell, aby znížila do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 45 percent. Ide o prvý takýto príkaz súdu pre firmu opierajúci sa o záväzky vyplývajúce z Parížskej zmluvy. Žalobu na Shell podalo sedem environmentálnych organizácií v mene 17-tisíc holandských občanov. Shell je aj pod rastúcim tlakom akcionárov. Na valnom zhromaždení pred dvoma týždňami 30 percent akcionárov podporilo rezolúciu, aby firma revidovala svoje klimatické plány. Podobnému tlaku čelia aj americké ropné spoločnosti. V deň, keď rozhodol holandský súd, manažmenty Exxon Mobil a Chevron prehrali zápas s akcionármi, ktorí ich obviňujú z neochoty reagovať na klimatickú zmenu. Obe firmy budú pravdepodobne musieť prehodnotiť investičné plány. Takýto vývoj môže hrať do karát ropným a plynárenským spoločnostiam z Ruska a krajín OPEC, upozorňujú energetickí analytici.

Štatistika: Najväčší rozdiel v platoch podľa povolaní je na Cypre, najnižší v Dánsku

V roku 2018 zarábali v krajinách EÚ najviac manažérske pozície, priemerne 28,6 eura na hodinu. Najnižšie platy boli v základných pozíciách ako pomocné manuálne práce, upratovanie či pouličný predaj.

Priemerné hrubé hodinové mzdy podľa povolaní v EÚ, 2018

Zdroj – Eurostat

Rozdiel medzi najlepšie a najhoršie platenými povolaniami bol najväčší na Cypre, kde manažéri zarábajú v hrubom priemerne päťkrát viac (31,7 eura na hodinu) než ľudia na základných pozíciách (6,3 eura na hodinu). Najnižší bol v Dánsku (50,9 eura na hodinu pre manažérov, 22,2 eura pre základné pozície). Slovensko je v rozdieloch hrubých hodinových miezd mierne nad európskym priemerom.

Priemerné hrubé hodinové mzdy v najlepšie a najhoršie platených pozíciách, 2018

(žltá: najlepšie platené pozície, oranžová: najhoršie platené pozície, červená: pomer)

Zdroj – Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie