Cena za tonu CO2 je ešte stále nízka. Keď porastie, ukáže sa, že plyn je nevýhodný, hovorí europoslanec Wiezik (+ podcast)

To, že budú jadro a plyn prechodné palivá, neznamená, že by sme do nich mali ďalej investovať, tvrdí v rozhovore slovenský europoslanec Michal Wiezik (Spolu – občianska demokracia, frakcia Európskej ľudovej strany).

“Celoeurópsky môžeme hovoriť o tridsiatich až päťdesiatich percentách surového dreva, ktoré ide rovno do kotlov. Je to stav, ktorý nie je dobrý z ekonomického hľadiska a tlačí na navyšovanie ťažby surového dreva. Treba sa teda pýtať, komu vyhovujú investície do biomasy,” hovorí europoslanec.

V rozhovore vysvetľuje tiež:

• prečo ani drevo s certifikátom udržateľnosti nemožno považovať za udržateľné;
• ako by mohla obnova rodinných domov pomôcť pri znižovaní znečistenia ovzdušia v zamorených dolinách;
• že investorom a bankárom už záleží na tom, či dávajú svoje peniaze do zelených projektov;
• ako by sa malo Slovensko postaviť k plynu a dokedy má zmysel sa naň spoliehať;
• čo si myslí o tom, že podľa testu Európskej komisie iba 1 až 5 percent biznisu veľkých firiem je možné považovať za trvalo udržateľný.

Zakúrite si občas niekde na chate drevom alebo si založíte oheň na záhrade?

Samozrejme, drevo je dôležitá surovina kultúrne spätá s ľudstvom. Mám veľmi rád oheň z dreva aj pre atmosféru, aj pre jeho ľahšie použitie, ktoré nikto nespochybňuje.

Rozmýšľate pritom nad tým, že v tej chvíli aj vy spaľujete biomasu?

Áno, som v tejto problematike trochu ponorený. Uvedomujem si podstatnú vec, a to, že drevo nie je len tak, ale rastie v lese. Veľmi dobre poznám, aké dôležité je drevo pre lesy z vedeckého pohľadu. Pri využívaní dreva dbám na to, aby nebolo z chránených území alebo, nedajbože, pralesov. To znamená, že používam také, ktoré je z hospodárskych lesov, ktoré sú určené na to, aby sa v nich drevo pestovalo.

Pálenie drevnej biomasy sa stalo kontroverznou témou, v ktorej sa niektorí ľudia prestávajú orientovať a môžu mať pocit, že sami robia niečo zlé, keď si kúria doma drevom. Mali by sa cítiť zle?

Problém s biomasou je ten, že sa to príliš zovšeobecňuje. Drevo sa teší označeniu uhlíkovoneutrálna surovina. To znamená, že z hľadiska klímy jeho pálenie nemení štatisticky bilanciu skleníkových plynov v atmosfére. Problém je ten, že je to často jediný argument, o ktorý sa opierame. Akoby to znamenalo, že pri pálení dreva nevznikajú žiadne problémy. Príbeh je však komplikovanejší. Drevo získavame z lesa a ten si všimne, keď ho stadiaľ zoberieme. Má to dopad na lesy aj na bilanciu uhlíka, ale aj na život v lese. Niekedy je to Sofiina voľba – chceme drevo či funkčné lesy?

Čo drevo z certifikovaných lesov, aspoň pri nich môžeme mať čisté svedomie?

Keď ide o certifikované drevo, máme pocit, že je aj trvalo udržateľné. Dopady na kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľov sú však dosť závažné. Momentálne preto proti nám Európska komisia vedie infringement (konanie pre porušenie povinností členskej krajiny – pozn. Denníka E). Nespĺňali sme totiž limity na vypúšťanie jemných prachových častíc, čo je do značnej miery spojené s masovým využívaním dreva v domácnostiach, navyše v nekvalitných spaľovacích zariadeniach.

Prečítajte si

Pľúca Slovenska budú menej výkonné, hovorí vláda o lesoch v uniknutom dokumente pred samitom

Ku kvalite ovzdušia sa ešte dostaneme. Nedávno ste sa vyjadrili v tom zmysle, že z hľadiska emisií uhlíka dáva väčší zmysel spaľovať poľnohospodársku biomasu než vyťažené drevo. Za akých podmienok je podľa vás využívanie biomasy udržateľné? Je vôbec možné spaľovať biomasu udržateľne, keď zoberieme do úvahy negatívne dopady na biodiverzitu?

Jednoduchá odpoveď neexistuje. Udržateľnosť je založená na troch pilieroch. Posudzovaná aktivita musí byť ekonomicky životaschopná. Čokoľvek, čo je odkázané na dotovanie, už však udržateľné nie je.

Ďalší pilier je sociálna udržateľnosť. Teda všetko, čo spoločnosť očakáva od prostredia, by nemalo byť využívaním biomasy ohrozené. Zoberme si, že spoločnosť využíva les na zber húb. Tam, kde sú veľké nevyrúbané stromy, sa dajú huby zbierať. Ale keď sú tam hlboké rozjazdené cesty a rúbanisko, sociálne služby dostávajú zabrať.

Tretí pilier je environmentálny – činnosťou by nemalo dochádzať k negatívnym zmenám v životnom prostredí. Je jasné, že keď vidíme veľké odlesnené územia, tak je v nich poškodzovaná biodiverzita. Dostávame sa tak do absurdnej situácie, keď vidíme, že dosiahnuť udržateľnosť pri využívaní lesa je veľmi zložité a zároveň je väčšina lesov certifikovaná ako trvalo udržateľná. Zjavne sa niekde stala chyba a pri certifikácii sa nejde dostatočne do hĺbky.

V čom je podľa vás chyba?

Spoliehame sa na to, že to robíme tradične, dvesto rokov, a to, čo vyrúbeme, aj vysadíme. Udržateľnosť je tak zredukovaná na kvantitatívne ukazovatele, ako je nárast lesnatosti alebo to, že nám neklesá zásoba dreva. Úplne ignorujeme kvalitatívne aspekty, ktoré nám ukazujú, že z lesa strácame život, kolabuje nám lesná biodiverzita, strácame vtáky, hmyz a huby. Strácame aj odolnosť lesov, vidíme, že sa nám rozpadajú. Na Slovensku sa to prejavilo v roku 2004, v Českej republike pred tromi rokmi, keď sa im masovo rozpadli smrekové monokultúry, v Nemecku rok nato. Obávam sa, že toto isté sa bude diať o desať rokov aj v pobaltských alebo severských krajinách, kde to zatiaľ až tak nevidieť.

Na Slovensku máme v oblasti znečisťovania ovzdušia problém najmä s vysokými koncentráciami prachových častíc, ktoré najviac vznikajú práve pri kúrení palivovým drevom v rodinných domoch. Na druhej strane práve tieto domácnosti zápasia s takzvanou energetickou chudobou, čiže iný zdroj tepla si nemôžu z finančných dôvodov dovoliť. Čo by ste im poradili?

Myslím si, že to nie je vina domácností. Energetická chudoba je niečo, čo len tak ľahko neprekonajú. Nie je to len o tom, že využívajú nekvalitné zdroje tepla, ale aj spaľovacie technológie sú nekvalitné a oni si nemôžu dovoliť modernizovať svoje kotly. Úlohou štátu je bojovať s touto chudobou. Bolo to však robené nedôsledne a výsledkom je to, že nás Európska komisia zahnala do infringementu. Konanie trvalo, myslím, desať rokov, počas ktorých prebiehala komunikácia medzi Európskou úniou a Slovenskom, a reakcia z našej strany nebola adekvátna.

Prečítajte si

Každé euro investované do čistejšieho vzduchu by sa mohlo vrátiť osemnásobne

Môže pomôcť plán obnovy, ktorý počíta s polmiliardou eur na obnovou rodinných domov vrátane modernizácie zariadení na vykurovanie?

Je to časť riešenia. Môže to mať zásadný prínos, ak to bude urobené efektívne. Bude to robené len formou spolufinancovania, takže ľudia si budú musieť zohnať časť prostriedkov z vlastných zdrojov. Štát im bude kompenzovať, myslím, polovicu nákladov, no ja si myslím, že je to dobrý stimul, ktorý by mohol zafungovať špeciálne v zadymených dedinách a dolinách. Je to krok vpred, no škoda, že prichádza až teraz.

Európska komisia vytvára zoznam ekonomických aktivít, ktoré sa budú považovať za trvalo udržateľné alebo, inak povedané, zelené. Má to spočiatku slúžiť najmä investorom a bankám, aby vedeli, ktoré investície sa v budúcnosti budú považovať za prospešné pre životné prostredie. Myslíte si však, že ich to vôbec trápi?

Tento zoznam, takzvaná taxonómia, adresuje najmä klimatickú stránku veci. V budúcnosti sa podobný zoznam plánuje urobiť k biodiverzite. Myslím si, že bankárov a investorov to zaujíma. Je to odpoveď na dopyt verejnosti. Tá si pýta zelené riešenia a súčasťou marketingu firiem je mať proaktívnu ekonomickú politiku k ochrane klímy. Európska únia má ambíciu vytvoriť zoznam, ktorý by mal byť rukoväťou pre finančníkov. S váhou Európskej komisie skonštatuje, že toto je objektívne investícia, ktorá pomôže zlepšiť klimatickú situáciu, a toto nie.

Problém je ten, že sa do toho výrazne zamontovala politika členských štátov a záujmových skupín. Podľa môjho názoru sa ten zoznam nekonštruktívne rozširuje a dostávajú sa tam aj aktivity, ktoré ja nevnímam ako klimaticky priateľské. Je tam vidieť snahu zachovať status quo a označiť za zelenú technológiu skoro všetko. Vnímam to najmä v spojení s lesníckymi aktivitami, kde pôvodný návrh Komisie obsahoval výrazné okresanie klimaticky prijateľných aktivít, no ak mám správne informácie, tak cez výrazný lobing a napádanie tohto návrhu členskými krajinami vrátane Slovenska došlo k tomu, že prakticky celé lesníctvo je teraz vnímané ako zelená investícia. Je to konštatovanie, že to, čo sme robili v lesníctve doteraz, je dobré a napĺňa to kritériá klimaticky prijateľných politík, čo je nezmysel.

Sú z pohľadu investorov alebo bankárov zelené investície aj výhodnejšie? Prinášajú napríklad väčší zisk alebo sú bezpečnejšie?

Vnímam to cez marketingovú stránku, no ukazuje sa, že adresovať už teraz klimaticky priateľské investície sa ukazuje ako dobré rozhodnutie do budúcnosti aj ekonomicky. Potenciálne riziká a škody, ak by sme to nerobili, sú z ekonomického hľadiska vyššie než vstupy. Nie som ekonóm, ale predpokladám, že investori si to zrátali, keď na to tak pozitívne reagujú. Z ekonomického hľadiska je dobré orientovať sa na budúcnosť, v ktorej budú zelené a klimaticky priateľské technológie „mainstreamom”. Niektorí pochopili, že kto začne už teraz, bude mať výhodu oproti tým, ktorí do toho vstúpia neskôr.

Spomenuli ste, že téma udržateľných investícií sa spolitizovala. Okrem biomasy patrí ku kontroverzným témam aj financovanie plynu a jadra, ktoré v slovenskom energetickom mixe dominujú. Podľa ministerstva hospodárstva aj energetických expertov momentálne nie sme schopní dekarbonizovať bez zemného plynu. Viete si predstaviť energetický mix Slovenska bez plynu a jadra aj v krátkodobom horizonte?

V krátkodobom horizonte si neviem predstaviť slovenskú energetiku bez týchto zdrojov. Ide však o to, či ich ešte aj označíme za zelené a budeme s nimi rátať aj v dlhodobej vízii. Myslím si, že na to priestor nie je. Jadro je problematické z ekonomického hľadiska. Je to extrémne drahá technológia a problematická aj pre jadrový odpad a prípadné poruchy, ktoré môžu mať katastrofálne dôsledky. Teraz sme videli snahu zaradiť jadro medzi zelené investície, pretože sa skonštatovalo, že máme vytvorený systém dobrých úložísk. Systémovo to však stále nerieši, že je to predražená technológia, a kým nepríde nejaká inovatívna vlna, tak si myslím, že to perspektívne nebude. Moja pozícia k jadru je taká, že by sme teraz nemali atómové elektrárne vypínať, ale investovať do nich je nezmysel.

Podobne je na tom plyn, ktorý sa zvykne porovnávať s uhlím. Plyn je výhodnejší z hľadiska emisií síry a iných znečisťujúcich látok. Ale z hľadiska klímy je to stále fosílny zdroj. Je zaťažený únikmi metánu pri jeho ťažbe a preprave, ktoré sú na úrovni štrnásť percent celkového objemu skleníkových plynov. Molekuly metánu sú rádovo nebezpečnejšie skleníkové plyny ako CO2.

Takže vnímam tieto technológie iba ako dočasné a prechodné. V určitých aspektoch zlepšujú situáciu oproti najhorším energetickým zdrojom, ale budúcnosť im nepatrí. V tomto momente ich nemôžeme označiť za zelené, to by bol „greenwashing” (zavádzajúce zelené tvrdenie – pozn. Denníka E).

O čo by sa v prvom rade malo snažiť Slovensko?

Na prvom mieste musia byť úspory energií, v ktorých máme obrovské diery. Doslovné aj prenesené. Mohli by sme ušetriť možno až 40 percent energie, ak by sme mali energeticky efektívne budovy, či už sa bavíme o tých verejných alebo o domácnostiach. Veľký potenciál je v rekuperácii odpadového tepla. To je zatiaľ nepopísaný zdroj, ktorý však ušetrí až 90 percent emisií CO2 a hodí sa najmä do verejných budov. A nakoniec sa Slovensko nevyhne využívaniu slnečnej a veternej energie. Veľmi nevyužitý ostáva aj hydrotermálny potenciál krajiny.

Ako dlho by malo trvať to krátkodobé využívanie plynu?

Skôr to vidím tak, že by sme sa naň nemali spoliehať a rozvíjať ďalšie technológie. Plyn sa bude využívať dovtedy, dokedy to bude ekonomicky návratné, ale to dnes krivia dotácie. Ak by som mal niečo navrhnúť, tak by to bolo nedotovanie zemného plynu. Trh už ukáže, či je to aj potom ekonomicky výhodné palivo alebo nie.

Súvisí to s tým, ako budeme ohodnocovať emisie. Dnes máme celoeurópsky systém obchodovania s emisiami, na ktorom je cena za tonu CO2 ešte stále nízka. Sú odhady, ktoré hovoria, že aby to bolo efektívne a reálne odrážalo hodnotu tony uhlíka, mala by jedna stáť okolo sto eur. Ak by sa toto zahrnulo do uvažovania, tak by sa ukázalo, že plyn je predražený, a viac by sa oplatilo investovať do neuhlíkových technológií využívania energie.

Situácia je momentálne taká, že plyn ani jadro ešte nemá istú nálepku ani prechodne zelenej investície, no biomasa ju už dostala. Komu na Slovensku na tom mohlo najviac záležať?

Na začiatku celého reťazca sú pestovatelia a dodávatelia dreva. Za normálnych okolností, keby biomasa nebola dotovaná, dopracovali by sme sa k tomu, že nikomu by sa neoplatilo páliť surové drevo bez toho, aby sa ďalej zhodnocovalo. Boli by sme na tom tak, že by sa pálil iba odpad – piliny a orezky alebo drevené výrobky, ktoré už doslúžili. Napríklad papier, jednorazové drevené výrobky alebo aj nábytok a stavby. Takýto systém tu však momentálne nie je, a tým, že spaľovanie biomasy je dotované, celoeurópsky môžeme hovoriť o tridsiatich až päťdesiatich percentách surového dreva, ktoré ide rovno do kotlov. Je to stav, ktorý nie je dobrý ani z ekonomického hľadiska a tlačí na navyšovanie ťažby surového dreva. Treba sa teda pýtať, komu vyhovujú investície do biomasy. Podľa mňa nevyhovujú ani drevospracujúcemu priemyslu, ani ochrane prírody. Vyhovujú energetickým gigantom, ktorí biomasu dovážajú v obrovských objemoch.

Nie je to prospešné pre verejnosť ani pre klímu. Emisie, ktoré sú spojené s ťažbou, prepravou a spracovaním, sú tak vyššie, než keby sme to porovnali so spaľovaním uhlia. Je to absurdné, ale drevo ako energetický zdroj je oproti uhliu neefektívne a v konečnom dôsledku je množstvo emisií vyššie, len my ich označujeme za uhlíkovoneutrálne, a preto ich ignorujeme.

Zoznam udržateľných investícií má mať ešte jeden praktický význam. Veľké firmy by podľa neho mali zverejňovať, aká veľká časť ich aktivít je v skutočnosti zelená. Dnes o sebe veľmi veľa firiem hovorí, že podnikajú udržateľne, no keď to skúsila Európska komisia otestovať podľa chystaných pravidiel, prešlo od 1 do 5 percent ich biznisu. Je to tak, že väčšina veľkých firiem dnes zavádza alebo až klame?

Možno je to cielené alebo ide len o nedostatok vedomostí. Niektoré firmy si hovoria, že bude stačiť len plytko to skonštatovať. Myslím si, že hodnotenie, s ktorým prišla Komisia, bolo veľmi objektívne.

Obávam sa, že je to verný obrázok aj v súvislosti s certifikovanými lesmi. Máme ukazovatele, ktoré hovoria, že udržateľnosť dnes nemáme. Len čo degraduje životné prostredie, nemôžete konštatovať udržateľnosť. Okrem klimatickej krízy čelíme aj kríze biodiverzity. Kolabujú nám systémy a stráca sa život v krajine. Začíname teda žiť na horúcej a pustej planéte, čo je dôsledok našich aktivít.

Je jasné, že čo je zelené, je moderné, ale bolo by na škodu, ak by sme to konštatovali len preto, aby sme sa zapáčili zákazníkovi. Objektívny zoznam toho, čo je udržateľné, by mohol pomôcť. Myslím si však, že ak bude ten systém posudzovania objektívny, mnohým sa to páčiť nebude. Preto je dôležité sledovať, do akej miery ovplyvnia politika a ekonomické záujmy to, čo malo byť postavené na vedeckých faktoch.

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.