Ekonomický newsfilter: Najbohatšie krajiny sľubujú najbohatším firmám oveľa vyššie dane
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň,
tento týždeň sa azda dozvieme meno nového ministra pôdohospodárstva a Európska centrálna banka pravdepodobne povie, že hoci očakáva rýchlejší rast ekonomiky aj cien, svoju uvoľnenú menovú politiku zatiaľ neplánuje meniť.
Reportéri Denníka E, tak ako ich kolegovia z domácej redakcie, vyrážajú do Martina. Preto sa najbližšie dni môžete tešiť aj na viac ekonomických textov z tohto regiónu.
Dnešný ekonomický newsfilter má 1000 slov, čo sú 4 minúty čítania. Pripravil Radoslav Tomek.
1. Svet smeruje k dohode na minimálnej sadzbe dane z príjmov
Ministri financií siedmich najväčších vyspelých ekonomík zo skupiny G7 v sobotu dosiahli historickú dohodu o zdaňovaní nadnárodných firiem. Zavedenie globálnej minimálnej dane na úrovni 15 % by malo zabrániť tomu, aby veľké firmy pôsobiace na rôznych kontinentoch presúvali zisky do krajín s nízkym zdanením.
Rokovania o minimálnej dani sa na pôde OECD, organizácie, ktorá združuje 38 najvyspelejších krajín sveta, začali už v roku 2013 v reakcii na to, ako sa rozširovali čoraz agresívnejšie daňové praktiky veľkých hráčov. Spád nabrali tento rok s nástupom amerického prezidenta Joea Bidena do funkcie. V tom čase aj OECD zverejnila návrh princípov reformy, ktoré sa dotýkali jednak minimálnej daňovej sadzby, ale aj možnosti zmien daňového domicilu.
Práve Biden presadzoval 15-percentnú minimálnu sadzbu. USA, ktoré sú domovom mnohých najúspešnejších firiem z tzv. novej ekonomiky, ako Amazon alebo Facebook, ju presadili výmenou za ústupok
