Denník N

Poštová banka bude už len na pošte, 365.bank preberie jej pobočky

Foto: 365.bank
Foto: 365.bank

Poštová banka zo skupiny J&T sa bude od júla na pobočkách v mestách volať 365.bank. Dvadsaťosem rokov stará značka ostane už len na poštách a stane sa odštepným závodom novej 365.bank. Túto značku postavili manažéri Poštovej banky v posledných rokoch na zelenej lúke ako projekt čisto mobilnej banky. Je preto teraz technologicky vyspelejšia a všetky jej procesy pri obsluhe zhruba milión klientov preto teraz preberie celá banka.

Šéf 365.bank Andrej Zaťko priznáva, že zmenu plánovali urobiť až neskôr, ale covid všetko urýchlil. V rozhovore vysvetľuje aj svoj rezervovaný postoj k možnosti predávať v bankách kryptoaktíva, prečo mobilná banka nepriniesla také produkty, o ktorých na začiatku hovorila, koľko eur stojí získať na Slovensku nového klienta a prečo ľudia menia banky.

Prečo ste sa rozhodli vymeniť pozíciu Poštovej banky a 365.bank? 

Túto stratégiu sme si nastavili už pred piatimi rokmi. Vedeli sme, že musíme vybudovať novú silnú značku. Poštová banka má svoje bariéry rozvoja pre určitý segment klientov. Ľudia si ju spájajú so štátnou poštou. Preto sme museli postaviť značku nezaťaženú príchuťami minulosti, ktorá dokáže osloviť aj mladšiu a strednú generáciu. A aj mestského klienta. Počítali sme s tým, že pozície značiek 365.bank a Poštová banka raz vymeníme a 365.bank bude nosná. Ten čas nastal teraz, urýchlil to covid. Pôvodne sme s touto zmenou rátali tak v rokoch 2022 až 2024.

V čom to pandémia urýchlila? 

Všetci ostatní veľmi urýchlili digitalizáciu. Aj banky, ktoré to vôbec nepovažovali za prioritu. My už ani nehovoríme, že sme digitálna banka, lebo tak sa začali profilovať všetky. Takže to, čo bolo pre nás nosné, je už štandard. Preto nemôžeme čakať. Musíme spraviť tento krok, aby mohla byť aj „trišesťpäťka“ plnoformátovou bankou a mohla konkurovať veľkej trojke. Našou výhodou je, že máme digitálnu čistotu v procesoch, všetky služby a produkty sme vytvorili najprv pre mobil, nepotrebujeme žiadne barličky. Stále budeme „mobile first“. Na Slovensku iná banka nemá takto prepracovanú technológiu.

Navyše transformáciu urýchlili aj vzťahy so Slovenskou poštou, jej fyzický svet bol v pandémii obmedzujúci. Ani rast Poštovej banky už nebol taký, ako sme očakávali.

Keď ste v roku 2017 prichádzali s 365, verili ste, že dokáže byť hlavnou bankou, aj keď bude len v mobile. Teraz jej dopĺňate pobočkovú sieť. Nie je to tak, že vám došlo, že čisto digitálna banka nemá zmysel?

S výmenou pozícií značiek sme počítali od začiatku, no nemohli sme to tak v rámci konkurenčného boja komunikovať. Ale absolútny fakt je, že čisto digitálny koncept nie celkom funguje, pokiaľ chcete byť hlavnou bankou, a ľuďom fyzický svet aj dnes chýba. Nemyslím si, že bude dlhodobo potrebný. Ale v tomto období naďalej existujú produkty, ktoré sa nedajú robiť čisto digitálne. Napríklad na digitálnej hypotéke síce my aj viaceré banky pracujeme, ale zatiaľ sa to nedá. Osobný kontakt je pre niektorých ľudí stále veľmi dôležitý.

Mali ste ambície získať v 365-ke za päť rokov dvestotisíc klientov. Podarilo sa? 

Máme ich 65-tisíc, koncom roka by ich mohlo byť stotisíc. Keď prenesieme pobočky do 365.bank, ľudia to budú vnímať pozitívne. Niektorí sa klientmi nestali práve preto, že im tento fyzický svet chýbal. Takže cieľ by sme podľa všetkého splnili, teraz však máme väčšie ambície.

Pri štarte 365.bank ste v mobilnej appke avizovali investovanie, aj do ETF. Mali tam byť zapojené tretie strany, napríklad termínované vklady v iných európskych bankách. Nič z toho neprišlo, prečo? 

Príde. Máme to rozpracované, ale príde to neskôr. Dali sme prednosť veciam, ktoré sú pre väčšinu ľudí dôležitejšie. Napríklad pred dvomi rokmi sme rozhodovali, či investovanie spustíme hneď alebo počkáme. V tom čase to nebola taká silná téma, stále to je „niche“, ak hovoríme o akciách, ETF či nebodaj kryptoaktívach. Dnes toto riešenie vyvíjame. Je pravda, že sme si investovanie či tretie strany kreslili v plánoch skôr, nakoniec sme však priniesli Syslenie (Pozn. E sporenie) či digitálne karty, ktoré sú pre väčšinu dôležitejšie.

Spomenuli ste kryptoaktíva. Mali by mať miesto v bankovej ponuke? Pýtali to od vás klienti 365.bank?

Nie, nepýtali, ale existuje pomerne silná skupina ľudí, ktorá takéto investície pýta. Viacerí z nás bankárov cítime, že by bolo dobré ponúknuť klientom túto možnosť. Ale netrúfam si na to, lebo sa bojím, že to pritiahne záujem nekvalifikovanej masy, pre ktorú to môže byť problém. Málokto rozumie podkladovanému aktívu takej investície. Mali by pritom vedieť, že je to len viera v niečo. Nie je to nič uchopiteľné. Toto aktívum nemá pravidlá, nie je použiteľné na platenie, hoci mnohí práve to čakajú.

Dnes by ani regulátor nebol šťastný, keby nejaká banka začala sprostredkovať predaj kryptaktív. Je to riziko. Už teraz sa do toho dostáva veľká masa nekvalifikovaných investorov, ktorí sú ovplyvnení hlavne tým, aké to je úžasné a koľko sa na tom už zarobilo. A veľmi škaredo sa môžu popáliť. Ja verím, že je úlohou regulátorov a štátov, aby ich chránili, aby nerobili takéto zlé rozhodnutia.

Kritici hovoria, že to sa môže stať aj s akciami. 

Áno, môže, ale akcie majú prísnu reguláciu. Banky a obchodníci s cennými papiermi sú zodpovedné za to, aby urobili test vhodnosti a primeranosti, majú zabezpečiť, aby si ľudia nekupovali neprimerané nástroje. Napríklad aby si dôchodca nekúpil akciový fond, aby si človek nekupoval binárnu opciu, ak jej nerozumie. Toto pri krypte nie je.

A kde skončil nápad zapájať do 365.banky tretie strany? Pred pár rokmi v bankovníctve vznikali vízie o tom, že cez mobilbanking sa bude dať objednať hotel, lietadlo. Veľa toho nevidno, akurát teraz ponúka ČSOB kúpu lístka na MHD cez ich appku. Už to pre vás nie je zaujímavé či je tam nejaká komplikácia? 

Som z toho stále viac rozpačitý. V minulosti som v tom videl cestu, ale teraz mám skôr opačný pocit. Klienti toto asi úplne nečakajú od banky. Čakajú poistenie, to tam patrí. Ale rozmýšľali sme napríklad nad energetikou. Každý platí účty za vodu, elektrinu, plyn. Všetky úvahy stroskotali na tom, že ľudia nečakajú takúto službu, a nedosiahli by sme kritickú masu, aby to dávalo zmysel. Preto sme v tom opatrní. Ideme po istotách – investovaní, poistení. Zmysel vidíme v card linked marketingu, preto sme do našej aplikácie ako prví integrovali takýto odmeňovací systém v spolupráci s firmou Dateio.

Nakoniec aj pri digitále sme boli presvedčení, že je to cesta, a zrazu sme začali vnímať, že ľudia sa viac pozerajú po regiónoch, vnímajú, čo je fresh a čo je local market. Chcú ísť k malému živnostníkovi kúpiť chlieb – nie do veľkého obchodu. Svet akoby z globalizácie išiel naopak.

A vy idete vymeniť pozície Poštovej banky a 365.bank. Bola vôbec na našom trhu niekedy nejaká podobná zmena?

Takáto významná transformácia veru nebola. Hľadali sme, že by sme sa inšpirovali, ale nebolo čím. Z banky, ktorá bola najdlhšie štátna, sa ideme v podstate zmeniť na technologickú firmu.

Kedy sa to udeje? Uvidíme to tak, že začnete prefarbovať pobočky? 

Začneme v júli, potrvá to asi celé leto. Máme 63 pobočiek, začneme veľkými a v nákupných centrách. Dôležitejšia ako premaľovanie pobočiek bude výmena technológií. Všetko, čo bolo v Poštovej banke manuálne, bude časom digitálne. Bude to veľký technologický skok. Pobočky budú v budúcnosti úplne bezpapierové, chceme byť uhlíkovoneutrálna banka. Keď si spočítame, že ročne máme asi 70-tisíc nových klientov, ušetríme veľkú masu papiera. Aj času, lebo účet založíme digitálne za päť minút, s papierom to trvá na slovenskom trhu trikrát, aj šesťkrát dlhšie.

Nemôžu sa po zmene niektorí klienti Poštovej banky cítiť stratení? Nemôžu sa dostať do rozpakov, či sú teraz klienti Poštovej banky či 365.bank? 

Posielame veľmi detailné vysvetlenie každému klientovi. Aby nedošlo k nedorozumeniu. Platí, že klienti 365 nepocítia zmenu, len ak chcú, môžu prísť aj na pobočku, kde dopĺňame naše portfólio o nové produkty, ktoré dnes v 365.bank nemali. Nič sa nemení pre klientov Poštovej banky, ktorí chodili na poštu. To sú hlavne seniori, tým to špeciálne vysvetľujeme. A potom je tu skupina ľudí, čo žije vo väčších mestách. Ak využívali obe cesty, poštu aj pobočku, môžu naďalej. Ale ak budú chcieť na pobočkách nové produkty, už to bude pod značkou 365.bank. Potom sa môžu na jeden klik „prezmluvniť“ a účet sa im zmení na 365.bank.

Zostane im rovnaké číslo účtu aj nastavené platby? A bude mať 365 stále účet bez poplatkov?

Účet bez poplatkov zostáva aj naďalej. Od minulého roka sme k nemu pridali aj širší balík, ktorý už poplatok má. Je len na klientovi, ktorý si vyberie. Pri zmene účtu na 365.bank zostane číslo IBAN, platby aj história. To bola priorita. Všetci, čo sme zažili zmenu účtu, vieme, že aj keď to má byť jednoduché, nie je to tak. Niektoré banky v minulosti účty preklápali tak, že zatvorili starý účet, otvorili nový. Ale to je úplne proti užívateľskému zážitku.

Foto: 365.bank

Čo si od transformácie Poštovej banky a 365-ky sľubujete? 

Sľubujeme si rýchlejší rast klientov a oslovenie nových klientskych segmentov. 365.bank bola komunikačne jednoduchá, mala jasnú cieľovú skupinu. Aj keď sme ju nastavili na mladšiu, technologicky zdatnú klientelu, nakoniec v nej máme priemerný vek 35 rokov. To bolo milé prekvapenie.

Problém bol v Poštovej banke, ktorá bola orientovaná na regióny a staršiu klientelu a tá je obmedzená. Keď sme ju pred pár rokmi rebrandovali, dopracovali internetbanking a mobilbanking, vedela sa presadiť aj u strednej generácie v mestách. Vek nových klientov sa znížil o 10 rokov. Ale stále to bol problém, že sme mali veľmi rôzne cieľové skupiny. Inak sme chceli komunikovať so seniormi, inak s rodinou z mesta. Zmena nám to vyčistí. 365.bank bude hlavne pre mladých a rodiny z mesta a Poštová banka zostane v regiónoch a bude pre starších.

Prečo vás teší, že máte v 365 staršiu klientelu, než ste sprvoti čakali? Neznamená to, že ste mladých nepresvedčili, a tak išli do Revolutu? 

Vnímali sme to pozitívne, lebo sú to ekonomicky aktívni ľudia a pre banku majú veľký prínos. Ale presvedčili sme aj mladšiu cieľovú skupinu ľudí do 24 rokov, ktorá dnes tvorí približne tretinu. A títo klienti mali aj Revolut. Najväčšia výzva však bola, aby sme sa pre klienta stali prvou bankou, a to je pre čisto digitálnu banku na Slovensku veľmi ťažké. Stať sa bankou na platby aj na investovanie je ľahké, ale obsiahnuť celú šírku potrieb klienta, tam digitál nestačil.

Revolut nejde po šírke bankových produktov. Fokusuje sa len na niekoľko a ide paralelne na viacero trhov. Získava masu, ale nie je primárnou bankou klienta. A tou my chceme byť.

Spomínali ste, že máte ročne 70-tisíc nových klientov. Prečo ľudia menia banku? Naozaj prechádzajú z banky do banky hlavne s refinancovaním úveru? 

Do banky prídu jednak mladí ľudia, čo majú prvý účet, ale hlavne tí, čo prejdú s úverom. Poštová banka je banka s jedným z najvyšších rastov spotrebných úverov, to je obrovská masa klientov. Motivujeme ich, aby si otvorili aj účet. Niektorí menia banku, lebo sú veľmi nahnevaní. Ale skôr platí, že ľudia sa síce sťažujú, ale svoju banku i tak neopustia. Reálne to neurobia, lebo je to komplikované.

Ale existuje ešte jeden dôvod, ktorý naozaj funguje: image. V Česku sa to veľmi dobre podarilo Air Bank, vymedzila sa oproti iným bankám. My sa nechceme takto vymedziť, u nás je iná situácia. No v Česku sú ľudia veľmi citliví na ceny, na poplatky, oveľa viac ako Slováci. My máme v 365.bank účet bez poplatkov a aj svieži, mladý imidž, na nič sa nehráme. Vidíme, že ľudia to oceňujú.

Ako si mladí ľudia vyberajú prvú banku? Zaváži to, kde majú účet rodičia? 

Veľmi. Vidíme to v Poštovej banke, ktorá má vysoký rast mladých klientov. A je to preto, že rodičia majú u nás účet. Je to najdôležitejší faktor. Po čase možno banku ľahšie zmenia, najmä kým nemajú úvery ani trvalé príkazy či inkasá. Všetky banky do nich investujú veľké peniaze, ale na záver sa nám to nemusí oplatiť. Musia dostať dobrú ponuku, inak odídu.

Akú hodnotu má pre banku nový mladý klient? 

Na slovenskom trhu je to 15 až 60 eur, ktoré sa platia cez rôzne programy priamo klientovi alebo tomu, kto banku odporučí. Tam je asi hodnota klienta, tá sa však vráti až po rokoch. Preto musí banka robiť všetko preto, aby ho udržala.

Banky sa zvyknú porovnávať veľkosťou bilančnej sumy, podľa úverov, nie podľa toho, koľko ľudí obsluhujú. Koľko klientov má Poštová banka a ako z tohto pohľadu vyzerá trh? 

Poštová banka má skoro milión klientov. Dve top veľké banky, čiže Slovenská sporiteľňa a VÚB, majú určite niekoľko miliónov klientov. Podľa našich odhadov a podľa toho, čo z trhu dokážeme získať, sme trojkou na trhu. Lebo Tatra banka a ČSOB majú veľký počet korporátnych klientov a skôr afluentných klientov. Priemerný Slovák má asi 1,3 účtu.

Je nejaká kritická masa počtu klientov, ktorú banka potrebuje mať, alebo sa takto prepočítava len kritická hranica v bilancii? 

Bilancia je dôležitejšia. Zjednodušene hovoríme, že mať štyri miliardy eur v bilancii je hranica, keď to pre banku dáva zmysel. Dovtedy je to trápenie. Myslím pre akcionárov, lebo nedokážu dostať primeraný výnos. My ju ako šestka na trhu už prekračujeme.

Tento článok pre vás odomkla Poštová banka, a. s.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Banky a poisťovne

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie