Denník N

Globálna minimálna daň: víťazi a porazení

Na minimálnej dani sa dohodli krajiny G7 na rokovaní v Londýne. Foto - TASR/AP
Na minimálnej dani sa dohodli krajiny G7 na rokovaní v Londýne. Foto – TASR/AP

Ulievanie peňazí do daňových rajov je ťažko obhájiteľné. Znižovanie daňových príjmov má za následok stenčovanie strednej vrstvy. Demokracia bez silnej strednej vrstvy nemôže existovať. 

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Na začiatok dve jednoduché otázky: (1) Akú sadzbu dane z príjmu by ste platili radšej: 25, desať alebo nula percent? (2) Pýtal sa vás niekto, či chcete platiť nejakú daň? Odpoveď na prvú otázku znie nula percent a na druhú „nikdy“. Bežný čitateľ musí platiť takú daň, akú stanovuje zákon. Ak zaplatí menšiu alebo žiadnu, je to trestné (ak sa na to príde). V prípade najväčších firiem je to úplne inak. Zaplatia toľko, koľko uznajú za vhodné. Väčšinou málo alebo – ešte radšej – vôbec nič.

Malý príklad: írske noviny priniesli správu, že miestna pobočka Microsoftu formálne zaknihovala zisk 315 miliárd dolárov za finančný rok končiaci sa v júni 2020. Uvedený zisk činí tri štvrtiny írskeho hrubého domáceho produktu. Akú daň z tohto zisku zaplatila? Žiadnu, pretože pre daňové účely je táto pobočka registrovaná na Bermudách.

Daňové správanie Microsoftu je medzi globálnymi firmami skôr normou ako výnimkou. Napríklad Amazon, piata najväčšia firma na svete, vďaka rôznym daňovým úľavám nezaplatil v rokoch 2017 a 2018 v USA žiadnu daň a v roku 2019 len smiešnych 162 miliónov (1,2 percenta) pri zdaniteľnom príjme 14 miliárd dolárov. Správanie Amazonu kritizoval ešte aj Donald Trump, ktorého sotva možno označiť za ľavičiara.

Skupina najvyspelejších krajín sveta sa po dlhých rokovaniach minulý víkend dohodla na spoločnom daňovom režime pre globálne firmy. Režim by mal mať dva základné piliere.

Prvý pilier hovorí, že firma bude platiť daň v krajine, kde

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Dane a odvody

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie