Salvádor chce ako prvý zaviesť bitcoin. Ak trejdujete, poznám oveľa lepšie útočisko, hovorí kryptoexpert Lupták

Pavol Lupták posledného pol roka žije v strednej a Južnej Amerike. Chvíľu bol v Paname, chvíľu v Paraguaji. Nerád platí dane na Slovensku, nemá rád odvody a rád používa digitálne meny.

Momentálne sa nachádza v Asuncióne, hlavnom meste Paraguaja.

Ako expert na počítačovú bezpečnosť, kryptoanarchista a bitcoinový nadšenec momentálne považuje túto časť sveta za ideálne miesto na život.

„Vyzerá to tak, že latinskoamerické krajiny sú flexibilnejšie a ústretovejšie voči produktívnym kryptoľuďom a chcú ich pritiahnuť,“ rozpráva, keď sa ho spýtame na Salvádor.

Salvádor – bitcoinová veľmoc?

Malá stredoamerická krajina najnovšie zaujala svetovú komunitu podnikateľov s bitcoinom, keď jej prezident Nayib Bukele oznámil, že do kongresu pošle zákon, ktorým zlegálni používanie tejto digitálnej meny. Používal by sa ako mena spolu s americkým dolárom.

Salvádor by sa tak stal prvou „bitcoin friendly“ krajinou na svete.

Jednou z hlavných funkcií novej legislatívy má byť uľahčiť Salvádorčanom, ktorí žijú v zahraničí, posielania peňazí domov. Tí tvoria až štvrtinu populácie.

Veľká časť z niekoľkých miliárd dolárov sa podľa neho stratí medzi sprostredkovateľmi. Až 70 percent Salvádorčanov nemá vlastný účet v banke a je závislých od neformálnej ekonomiky.

„Bitcoinový trh má 680 miliárd dolárov. A keby sa len jedno percento investovalo do Salvádora, zvýšilo by to naše HDP o 25 percent,“ napísal na Twitteri 39-ročný prezident Bukele, ktorý sa štylizuje ako moderný politik, čo vymenil rifle za sako. Svoj prejav poslal na konferenciu Bitcoin 2021 v Miami.

Rizikom bitcoinu ako každodennej meny by však podľa The Times mohli byť vysoké skoky v jeho hodnotách, napríklad v jednej fáze nedávno stratil až polovicu zo svojej hodnoty.

Spoločnosť Strike v Salvádore už v marci zaviedla mobilnú platobnú aplikáciu a podľa jej šéfa Jacka Mallersa by prijatie domácej digitálnej meny prinieslo Salvádoru najbezpečnejšiu, efektívnu a globálne integrovanú platobnú sieť.

To, aby sa Salvádor mohol stať atraktívnym pre cudzincov, má podľa Luptáka jednu veľkú prekážku.

„Salvádor je, bohužiaľ, veľmi nebezpečná krajina. Stále majú najväčšie množstvo vrážd na svete. To vidím ako najväčší problém v súčasnosti,“ hovorí.

V každom prípade sa podľa neho snažia byť v Salvádore atraktívni pre úspešných kryptoľudí a nalákať ich na to, aby sa tam presťahovali. „Nie je tam žiadna daň z nehnuteľností, žiadne kapitálové dane na bitcoin, rýchle vybavenie rezidencie pre kryptoinvestorov,“ vysvetľuje Lupták.

Lepšia alternatíva? Panama alebo Paraguaj

Ako oveľa lepšiu alternatívu však uvádza Panamu alebo Asunción v Paraguaji, kde sa momentálne nachádza.

„Sú to také bezpečné miesta ako napríklad New York.“ Paraguaj navyše podľa neho uvažuje o podobnom kroku ako Salvádor.

Na rozdiel od Latinskej Ameriky konzervatívna Európa podľa neho krypto doslova zabíja. „Na Slovensku máme najhoršiu kryptolegislatívu, zákony tam porušujú prakticky všetci kryptotrejderi,“ vraví.

V skupine Liberation.travel, ktorej je súčasťou, majú kryptopodnikatelia zo Slovenska a Česka podľa neho obrovský záujem práve o trvalý pobyt v Paraguaji či Paname. Jedna z vecí, ktoré na tých krajinách najviac vyzdvihuje, je, že sa tam neplatí daň za zisk v zahraničí, ale iba lokálna daň.

„V globálnej dobe, keď sa internetoví ľudia ľahko presúvajú a môžu žiť kdekoľvek, sú podstatne atraktívnejšie krajiny s reálnou teritoriálnou taxáciou (Paraguaj, Panama, Uruguaj, Kostarika), kde sa nemusia platiť dane zo zahraničných príjmov.“

Prístup „crypto friendly“, teda ústretové správanie voči digitálnym menám v Salvádore alebo Paraguaji vníma ako dôležitý signál, aby aj štáty v EÚ urobili niečo s kryptolegislatívou. „Inak budú strácať šikovných, produktívnych a bohatých kryptoľudí, ktorí sa môžu ľahko rozhodnúť, kde budú platiť dane z krypta (respektíve nebudú) a kde budú robiť kryptobiznis,“ myslí si Lupták.

Panama je podľa neho skvelý výber – ak máte radi more a krásne pláže. „Problém je, že je drahá, drahšia ako Česko alebo Slovensko. Asi ako Rakúsko,“ vraví.

V Paname navyše práve zrušili „friendly“ víza pre EÚ. „Takže na získanie trvalého pobytu si tam už musíte kúpiť nehnuteľnosť za minimálne 200-tisíc dolárov alebo tam byť dlhodobo zamestnaný,“ hovorí.

Oproti tomu je Paraguaj podľa neho asi trikrát lacnejší než Panama a dvakrát lacnejší ako Slovensko. „Takže si tu môžete žiť luxusný život za priemernú bratislavskú výplatu, čo si v Bratislave určite nemôžete dovoliť,“ rozpráva Lupták.

V Európe sa k tomu podľa Luptáka približuje len Gruzínsko.

„Na to, aby ste získali daňovú rezidenciu v Gruzínsku a platili tam smiešne dane (1 – 3 % pre internetových podnikateľov), tak tam nemusíte mať žiadny trvalý pobyt. Stačí tam žiť viac ako šesť mesiacov do roka,“ vysvetľuje. Trvalý pobyt v Gruzínsku pre občanov EÚ však podľa neho nedáva až taký zmysel, keďže Gruzínsko je jediná krajina na svete, kde môžete na turistické víza legálne ako občan EÚ žiť 12 mesiacov a potom stačí navštíviť na jeden deň susednú krajinu.

Prečo nie Slovensko

„Slovensko je malá krajina, ktorá by mohla spraviť to isté, ale so súčasnou krypto- a daňovou legislatívou produktívnych ľudí len vykopávame preč,“ myslí si.

Snaha platiť čo najmenšie dane však pre Luptáka nie je tou kľúčovou motiváciou, prečo sa utiahol do Latinskej Ameriky.

„Byť profesionálnym kryptotrejderom a mať na Slovensku daňovú rezidenciu je nekompatibilné – ak nechcete porušovať zákon. A to nezávisle od vašej ochoty platiť dane,“ hovorí. „Problém nie je len to, že musíte zaplatiť 19-percentnú daň zo zisku (pri základe dane do 37 163,36 eura), inak 25 % a ďalších 14 % zdravotné odvody, takže dohromady 33 – 39 %). Ale to, že ak profesionálne obchodujete na viacerých burzách, robíte stovky obchodov denne, tisícky až desaťtisíce do mesiaca, tak čisto technicky je prakticky nemožné správne vypočítať, akú daň z toho vlastne vo finále máte zaplatiť,“ napísal na Facebooku.

Hovorí, že nepozná žiadneho kryptotrejdera, ktorý to má technicky vyriešené tak, aby svoju daňovú povinnosť splnil na sto percent. „Ak teda obchodujete s kryptom a nechcete porušovať zákon, tak si jednoducho na Slovensku nemôžete dovoliť mať daňovú rezidenciu,“ dodáva.

Bitcoin – mena pre vydieračských hekerov?

Nedávna séria ransomvérových útokov na najväčšieho producenta mäsa na svete JBS či distribútora pohonných hmôt Colonial Pipiline na východe USA však znovu vyvolali debatu, či kryptomeny ako bitcoin nepomáhajú kriminálnym útočníkom.

Lupták takú kritiku odmieta. „Nikomu podobne nenapadne zakazovať mobilných operátorov preto, že mobily používajú ako kľúčový nástroj teroristi. Bitcoin je neutrálna technológia najefektívnejšieho globálneho platobného systému. Takže je jasné, že sa dá zneužiť, podobne ako internet zneužívajú nacisti a pedofili. No nikomu nenapadne kvôli týmto skupinám internet zakazovať,“ myslí si Lupták.

Podobne to vidí aj etický heker Tomáš Volný. „Bitcoin je pre hekerov iba prostriedok, ako získať peniaze od obete. Domnievať sa, že pred bitcoinom sme tu nemali ransomvérové útoky, je naivné a nesprávne,“ rozpráva.

„Je na ľuďoch, ako tento nástroj využijú. Zbraň sa dá použiť na ochranu, ale aj na ublíženie. Je to rovnaká falošná dilema, ako keď politici tvrdia, že šifrovanie pomáha hekerom, a preto treba zadné vrátka v aplikáciách alebo najlepšie šifrovanie úplne zakázať,“ dodáva Volný.

„Treba si jednoducho obe veci postaviť na misku váh, zobrať plusy, mínusy a vyhodnotiť.“

Veľký kúsok FBI: získala bitcoiny späť

V prípade Colonial Pipeline nakoniec došlo k zaujímavému posunu. Americkému ministerstvu spravodlivosti sa totiž podľa New York Times podarilo získať väčšiu časť vyplateného výkupného (spoločnosť zaplatila 4,4 milióna dolárov v bitcoinoch) späť.

Vyšetrovatelia vystopovali 23 rôznych elektronických účtov hekerskej skupiny DarkSide, ktorá pôsobí v Rusku.

Keď americký federálny súd povolil, aby sa tam FBI nabúrali, získali privátny kľúč a väčšinu zo 75 zaplatených bitcoinov späť. Ide o veľmi zriedkavý úspech v boji proti kriminálnikom. Ako to urobili, však nie je celkom jasné.

„Sofistikované použitie technológií, pomocou ktorých sa kvôli zisku stali biznis a dokonca celé mestá rukojemníkmi, sú rozhodujúcou výzvou pre 21. storočie, no staré príslovie ‚nasleduj peniaze‘ platí stále,“ citoval americký denník Lisu O. Monaco z amerického ministerstva spravodlivosti.