Radovan Geist
Irena Jenčová
Autori pracujú pre portál euractiv.sk
- Komisia ráta pri uhlíkovom cle s priamymi aj nepriamymi emisiami.
- Komisia chce podporiť geotermálnu energiu zmluvami na odber tepla.
- Európa zaostáva v umelej inteligencii a blockchaine, mala by investovať 5 – 10 miliárd ročne.
1. Uhlíkové clo zaplatia dovozcovia ocele, železa, cementu, elektriny, hnojív a hliníka
Európska komisia má čoskoro prísť s návrhom mechanizmu platenia dane z uhlíka na hraniciach Únie (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM), ľudovo nazývanej aj uhlíkové clo.
Podľa uniknutého návrhu Komisie sa bude uhlíkové clo vzťahovať na dovoz ocele, železa, cementu, hnojív, hliníka a elektriny. Napriek očakávaniam návrh Európskej komisie neprináša podrobnosti o postupnom rušení bezplatných emisných povoleniek pre domáci priemysel.
Čo Komisia navrhuje
Dokument podrobne stanovuje metódu výpočtu integrovaných emisií v dovážaných výrobkoch. Bude sa týkať priamych emisií, ktoré sa podieľajú na výrobe a „nad ktorými má výrobca priamu kontrolu vrátane emisií z výroby tepla a chladu spotrebovaných počas výrobného procesu“.
Zarátavať budú aj nepriame emisie, napríklad „pochádzajúce z elektriny spotrebovanej počas výrobného procesu“.
Uniknuté dokumenty naznačujú, že Komisia plánuje zriadiť špeciálny orgán pre mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc. Dovozcom bude pridelený „jedinečný identifikátor“. Zároveň budú povinní poskytnúť údaje o type a množstve tovaru, o jeho krajine pôvodu, o emisiách vyprodukovaných v priebehu výroby. Doložiť budú musieť aj metodológiu, ktorou vypočítali výšku priamych a nepriamych emisií.
Dovozcovia si taktiež budú musieť kúpiť digitálne certifikáty. Každý certifikát bude predstavovať tonu emisií oxidu uhličitého obsiahnutého v dovážanom tovare. Cena certifikátov bude závisieť od ceny oxidu uhličitého v rámci EU ETS. Tá bude vychádzať z priemernej ceny povoleniek na aukciách pre daný týždeň.
Každoročne do konca mája budú musieť dovozcovia nahlásiť množstvo emisií obsiahnutých v tovare, ktorý doviezli do Európy v predchádzajúcom roku, a počet certifikátov o poplatku na hraniciach, ktoré odovzdali.
Prečo je to dôležité
Európske podniky musia na pokrytie svojich emisií oxidu uhličitého získať emisné kvóty. Štandardnou možnosťou je kúpiť tieto kvóty na aukcii alebo môžu byť pridelené bezodplatne. Nákup emisných povoleniek zvyšuje náklady európskych výrobcov. Firmy v Číne, USA a iných krajinách takúto povinnosť zatiaľ nemajú.
Nové poplatky za emisie na hraniciach EÚ majú zamedziť riziku „úniku uhlíka“, teda presunu výroby mimo Európy do oblastí, kde je cena za znečistenie nižšia. V súčasnosti tento problém riešia práve bezplatné emisné povolenky, ktoré získavajú priemyselné podniky zadarmo. Tie mali byť postupne nahradené práve zavedením poplatku za dovoz emisií na hraniciach Únie.
Na koho sa nebude clo vzťahovať
Podľa dokumentu sa uhlíková hraničná tarifa nebude vzťahovať na krajiny v rámci colnej únie – Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Nebude sa vzťahovať ani na zámorské územia Únie.
Ak majú krajiny podobné ceny uhlíka ako Európa, sadzba sa na nich uplatňovať nebude, hovorí dokument. Krajiny s vysokými klimatickými ambíciami, ako napríklad USA a Veľká Británia, nie sú z povinnosti platiť na hraniciach za emisie vyňaté automaticky.
Najchudobnejšie krajiny však môžu dostať výnimku, povedal v máji v rozhovore pre Euractiv šéf EÚ pre klímu Frans Timmermans .
Čo s bezplatnými povolenkami
Elektrárne a priemyselné zariadenia EÚ sú povinné nakupovať povolenky na trhu s uhlíkom na pokrytie svojich emisií. Ceny emisných kvót tento rok prudko stúpali, vo štvrtok dosiahli výšku 52 eur za tonu CO2. Značnú časť povoleniek však aj v súčasnosti dostávajú bezplatne.
Napriek očakávaniam, uniknutý návrh Komisie neobsahuje podrobnosti o tempe postupného ukončovania bezplatných kvót v rámci EU ETS. Bez zrušenia bezplatného prideľovania povoleniek sa však clo môže dostať do konfliktu s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Európsky parlament napriek tomu začiatkom roka hlasoval za ich zachovanie, rovnaký postoj má viacero členských krajín.
Čo bude nasledovať
Európska komisia zverejní návrh v najbližších týždňoch v rámci veľkého klimatického a energetického balíka právnych predpisov „Fit for 55“. Legislatíva bude musieť získať súhlas Európskeho parlamentu aj členských krajín.
Keďže v prípade CBAM nejde technicky o zavedenie dane (cla), ale o poplatok simulujúci nákup emisných povoleniek, v Rade by na jeho schválenie nemal byť potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov.
Podľa uniknutých dokumentov sa celý mechanizmus začne uplatňovať od roku 2023. Naplno fungovať by mal od roku 2026.
2. Komisia chce podporiť geotermálnu energiu zmluvami na odber tepla
Podpora využívania geotermálnej energie má byť súčasťou revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch z roku 2018. Stanoví nové ciele v oblasti podielu obnoviteľnej energie na energetickom mixe Únie.
Zatiaľ čo so solárnou a veternou energiou ráta Únia najmä pri výrobe elektriny, v sektore vykurovania a chladenia by mohla byť kľúčová geotermálna energia. Zvlášť preto, že tieto sektory v súčasnosti predstavujú až polovicu spotrebovanej energie v Európe.
Problémom využívania geotermálnej energie sú však vysoké náklady na prieskum aj samotné vŕtanie.
Odstrániť bariéry by čiastočne mohli dva návrhy, ktoré sa objavili v uniknutej verzii smernice. Jeden zdôrazňuje potrebu znížiť rizikovosť investícií spojených s touto formou energie a ďalší hovorí o dohodách o nákupe tepla. Oba nástroje by mohli viesť k zníženiu vysokých cien geotermálnej energie.
Znižovanie investičných rizík
Viaceré členské štáty už vytvorili nástroje na zníženie rizika investícií do geotermálnej energie. Jednou z nich je Francúzsko, kde za posledné desaťročia prudko narástol počet geotermálnych projektov.
Uniknuté dokumenty poukazujú na možnosti cezhraničnej spolupráce. „Zdieľanie rizika medzi európskymi krajinami a využívanie riešení, ktoré sú potenciálne cenovo efektívne, povedie k zníženiu nákladov,“ píše sa v uniknutom zhodnotení vplyvov v súvislosti s regionálnou spoluprácou.
Zmluvy o nákupe tepla
Zmluvy o nákupe energií a tepla sa bežne využívajú pri obnoviteľných technológiách, keď developer nainštaluje a udržiava zariadenia a infraštruktúru zadarmo. Spotrebitelia platia len za energiu, ktorú vyrobí developer počas dĺžky trvania zmluvy. Zmluva platí zvyčajne niekoľko desaťročí. Keď skončí, tak spotrebitelia si buď danú technológiu kúpia, alebo predĺžia zmluvu. Môžu sa takisto rozhodnúť zmluvu ukončiť.
Zmluvy o nákupe, ktoré spomína posledná verzia smernice o obnoviteľných zdrojoch z roku 2018, sa doteraz týkali len nákupu energií. Je to po prvýkrát, že sa spomínajú špecifické zmluvy na nákup tepla. Podľa Komisie to nestačí, lebo súčasná legislatíva „neposkytuje explicitné dodatočné usmernenie“ o zmluvách o nákupe energie.
Z národných energetických a klimatických plánov, ktoré členské štáty poslali Únii, vyplýva, že „len osem z 27 členských štátov zatiaľ zaviedlo opatrenia na uľahčenie zavádzanie týchto zmlúv“.
Záväzné ciele pre OZE
Pôvodná smernica stanovuje, že celkové zastúpenie obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe sa bude musieť zvýšiť z 32 na 38 – 40 percent, aby Únia dosiahla svoje klimatické ciele do roku 2030.
Revízia by mala stanoviť, že cieľ každoročne zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov o 1,1 percenta by mal byť pre členské štáty záväzný.
Dosiahnutie klimatických cieľov – zníženie emisií o 55 % do roku 2030, uhlíková neutralita do 2050 – si však možno vyžiada ambicióznejší prístup. To by sa dotklo aj ročného navyšovania podielu obnoviteľných zdrojov.
3. Európa zaostáva v umelej inteligencii a blockchaine, mala by investovať 5 – 10 miliárd ročne
Ak chce Európa držať krok so Spojenými štátmi a Čínou v technológiách umelej inteligencie (AI) a blockchainu, musí zvýšiť investície o 5 – 10 miliárd ročne a zlepšiť inovačný ekosystém, píše sa v správe Európskej investičnej banky (EIB).
Prečo Európa zaostáva
Globálne investície do AI a blockchainových technológií majú každý rok objem asi 25 miliárd eur. Z toho 80 percent pripadá na USA a Čínu.
Európska únia má len 7-percentný podiel, investuje 1,75 miliardy. Ak chce s dvoma globálnymi konkurentmi udržať krok, mala by podľa EIB investovať 5 až 10 miliárd eur ročne.
Celkové investície venture kapitálu do AI a blockchainu malých a stredných firiem, 2010 – 2019
Zdroj – Európska investičná banka
Štúdia poukazuje na viaceré dôvody nedostatočných investícií, napríklad na obmedzenú dostupnosť venture kapitálu a súkromných investícií, na nízke povedomie o komerčných aplikáciách týchto technológií a na ich slabú viditeľnosť, obmedzenú dostupnosť dát a fragmentovaný inovačný ekosystém.
Situácia v členských krajinách je rozdielna. Ak si vezmeme ako meradlo DESI Index, ktorý hodnotí pripravenosť a schopnosť krajín využívať digitálne technológie, štyria európski lídri (Dánsko, Fínsko, Holandsko, Švédsko) sú globálnou špičkou (hneď po Južnej Kórei). Naopak, štyri najhoršie európske krajiny (Rumunsko, Bulharsko, Cyprus, Grécko) sa nachádzajú pod Srbskom a Ruskom.
Medzinárodný index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (I-DESI), krajiny EÚ
(svetlomodrá: konektivita, tmavomodrá: ľudský kapitál, žltá: využívanie internetových služieb, svetlosivá: integrácia digitálnych technológií, sivá: digitálne verejné služby)
Zdroj – Európska investičná banka
Prečo je to dôležité
Správa EIB nazýva AI a blockchain „dvoma najdôležitejšími revolučnými technológiami našej doby“. V roku 2019 sa odhadovalo, že rýchlejším vývojom a využívaním AI môže globálne HDP do roku 2030 narásť o 14 percent, čo predstavuje 13,3 bilióna eur.
Obe technológie ponúkajú široké možnosti aplikácie. Rýchly vývoj a spustenie produkcie vakcín proti covidu-19 bolo možné aj vďaka využitiu AI. Blockchain zažíva boom vo finančných službách, môže poslúžiť aj na lepšie sledovanie emisií skleníkových plynov, na optimalizáciu dopravy či posilnenie ochrany dát.
Ďalšie správy
Najväčším prijímateľom dotácií z agropolitiky EÚ je Babišov fond AB Private Trust, zistila analýza think-tanku CEPS vypracovaná pre Európsky parlament.
Ide o zverenecký fond českého premiéra Andreja Babiša, kam si v roku 2017 po prijatí nového zákona o strete záujmov „odložil“ svoje firmy vrátane agropotravinárskeho holdingu Agrofert. V obidvoch sledovaných rokoch Babišov koncern z európskych poľnohospodárskych fondov získal bezmála 30 miliónov eur. S príjmom 60 miliónov eur je tak suverénne najväčším príjemcom agrodotácií v celej EÚ.
Nemalá časť dotačných príjmov Babišovho agrokoncernu pochádza zo Slovenska. V roku 2019 mu Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) vyplatila bezmála jeden a pol milióna eur. Zo slovenskej vetvy Agrofertu čerpali dotácie napríklad farmy Agrofors v Dolných Obdokovciach, Agrospol v Košiciach či hydinárne Hyza.
Úrad európskeho prokurátora začal súčasne vyšetrovať konflikt záujmov českého premiéra Babiša, ktorý je majiteľom Agrofertu a súčasne verejným predstaviteľom s výrazným vplyvom na politické rozhodnutia o dotáciách, ktoré firma poberá.
Členské krajiny sa po deviatich rokoch dohodli na vytvorení nástroja, ktorým môže EÚ prinútiť obchodných partnerov, aby otvorili verejné obstarávania európskym firmám.
Vďaka novému nástroju bude môcť Únia penalizovať alebo úplne vylúčiť pri verejných obstarávaniach firmy z krajín, ktoré obmedzujú prístup európskych podnikov na vlastné trhy. Ak bude krajina diskriminovať vo verejných obstarávaniach európskych uchádzačov, v EÚ môžu jej firmy čeliť penalizáciám, ktoré môžu ovplyvňovať až 40 percent kritéria ceny a kvality v predložených ponukách. Ak krajina úplne odmietne diskutovať o otvorení domáceho trhu, jej firmy môžu byť z verejných obstarávaní v príslušnom sektore úplne vylúčené.
Hoci najčastejšie sa ako cieľ tohto nástroja spomína Čína, prístup zahraničných uchádzačov obmedzuje vo verejných obstarávaniach viacero veľkých ekonomík vrátane USA, Ruska, Japonska, Kanady či Austrálie. Podľa Svetovej banky trh verejných obstarávaní má hodnotu asi 13 – 20 percent globálneho HDP.
Jedenásť krajín stále odmieta financovanie zemného plynu z programu TEN-E. Pravidlá programu definujú, ktoré investície môžu byť Projektmi spoločného záujmu (PCI). Zoznam sa aktualizuje každé dva roky, zaradené projekty majú ľahší prístup k európskym peniazom a rýchlejšiemu získavaniu povolení. Jedenásť krajín pred mesiacom vydalo spoločnú deklaráciu, v ktorej odmietli zaradenie akýchkoľvek fosílnych palív na zoznam. O pravidlách rokuje EÚ tento týždeň, skupina svoju pozíciu potvrdila.
Ministri financií G7 sa dohodli, že korporácie by mali povinne zverejňovať správy o vplyve svojich aktivít na globálnu klímu. Zodpovednosť firiem za environmentálne zločiny má podporiť aj posilnenie registrov konečných užívateľov výhod. Rozhodnutia G7 (z EÚ sú členmi Nemecko, Francúzsko, Taliansko) nie sú pre členov skupiny právne záväzné, sú to politické záväzky. V tomto prípade G7 neurčila ani časový rámec implementácie. O rovnakej otázke však bude čoskoro hovoriť skupina G20 združujúca dvadsať najväčších ekonomík sveta.
Európska komisia rokuje so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi o vzájomnom uznávaní digitálnych covidových pasov. Európske certifikáty vstupujú do platnosti od 1. júla, schválil ich už aj Európsky parlament. Majú obsahovať QR kód, informácie o očkovaní, absolvovaných testoch alebo o prekonanej chorobe, budú v národnom jazyku a v angličtine.
Spojené štáty suspendovali na šesť mesiacov odvetné clá voči krajinám, ktoré zaviedli digitálnu daň. Ide o štyri európske krajiny, Spojené kráľovstvo a Indiu. O clách rozhodla ešte Trumpova administratíva, digitálne dane podľa nich nespravodlivo poškodzovali americké firmy ako Apple, Amazon, Google a Facebook. Clá neboli nikdy reálne zavedené, Washington však ich hrozbu na polročné obdobie stiahol. Počas neho chce hľadať medzinárodnú dohodu v otázke digitálnych daní.
V prvom štvrťroku 2021 bol HDP eurozóny o 0,3 percenta nižší než v poslednom kvartáli 2020, pre celú EÚ klesol o 0,1 percenta. Pokles ekonomiky, ktorý začal minulú jeseň s nástupom druhej vlny pandémie, sa však spomalil. V Spojených štátoch pokračovalo hospodárske oživenie, HDP narástlo asi o dve percentá.
Vývoj HDP, porovnanie s predchádzajúcim kvartálom (v %)
(červená: eurozóna, modrá: EÚ, čierna: USA)
Zdroj – Eurostat
Horšia ekonomická situácia sa už prejavila aj na poklese zamestnanosti. V porovnaní s posledným štvrťrokom 2020 bola na začiatku tohto roka v eurozóne nižšia o 0,3 percenta a v EÚ o 0,2 percenta. Slovensko zaznamenalo tretí najväčší prepad zamestnanosti v EÚ, o 1,1 percenta.
Zmena v miere zamestnanosti v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, prvý štvrťrok 2021
Zdroj – Eurostat
Rusko dostavalo kľúčovú časť plynovodu Nord Stream 2, dokončenie prvej z dvoch rúr oznámil prezident Vladimír Putin. Práce na druhej pokračujú. Hovorca nemeckej vlády povedal, že Ukrajina musí ostať tranzitnou krajinou pre ruský plyn. Podľa ruského prezidenta to však bude závisieť od toho, či Kyjev ukáže „dobrú vôľu“.
Google musí zaplatiť vo Francúzsku pokutu 220 miliónov eur za narúšanie hospodárskej súťaže, rozhodol francúzsky protimonopolný úrad. Reklamná platforma Google Ad Manager totiž zvýhodňovala svoju vlastnú službu Google AdX pred konkurentmi. Firma sa rozhodnutiu podriadi a zároveň vyhlásila, že zmení svoje globálne pravidlá onlinovej reklamy tak, aby nezneužívala svoje dominantné trhové postavenie.
Európske krajiny rátajú pri internetovom pokrývaní vidieka aj so satelitmi spoločnosti SpaceX. Kým krajiny ako Nemecko začínajú s dotovaním pripojenia na ich satelitný internet, experti varujú pred nedostatkom regulácie. Pre Slovensko tento spôsob pokrývania „bielych miest“ bez internetu zatiaľ nie je zaujímavý.
Nemecká vláda podporila plán Európskej komisie rozšíriť systém obchodovania s emisiami na sektory dopravy a vykurovania budov. Fungovať by mal samostatne, popri súčasnom EU ETS, na ktorom nakupujú emisné povolenky veľké priemyselné podniky a výrobcovia energií. Podporuje aj ukončenie vydávania bezplatných emisných povoleniek pre letecké spoločnosti. Berlín už tento rok uvalil na dodávateľov tepla a palív v doprave poplatok 25 eur za tonu emisií. Najväčší svetový lodný prepravca Maersk zas podporil zavedenie emisnej dane v lodnej doprave. Sektor je zodpovedný za asi 2,5 percenta globálnych emisií, väčšina lodí stále využíva ťažké motorové oleje.
Európska únia zvažuje stanovenie limitov na minimálne množstvá recyklovaného plastu v nových automobiloch. Používanie recyklovaných plastov pri výrobe áut je v súčasnosti minimálne, väčšina plastových komponentov je z kompozitných materiálov, čo sťažuje recykláciu. Plastový odpad zo starých automobilov tak končí na skládkach alebo v spaľovniach. Limity minimálneho množstva recyklovaného plastu by mohli byť súčasťou revízie Smernice o vyradených vozidlách (End-of-Life Vehicles Directive), o ktorej EÚ v súčasnosti diskutuje. Automobilky však nie sú návrhom nadšené, argumentujú nedostatkom kvalitných plastov z recyklovaných materiálov.
Štatistika: Pandémia zasiahla investície do fosílnych palív, peak oil môže prísť skôr
Napriek šesťpercentnému poklesu globálneho dopytu po energiách zvýšili najväčšie ropné a plynárenské spoločnosti investície do čistej energie o 34 percent, konštatuje výskumná správa Capital Economics.
Zmena globálnych investícií do sektorov ekonomiky medzi 2019 a 2020 (v %)
Zdroj – Capital Economics a Medzinárodná agentúra pre energetiku
Investície do obnoviteľných zdrojov boli v porovnaní s inými energetickými projektami najmenej zasiahnuté pandemickou krízou. Ak bude súčasný trend pokračovať, peak oil – vrchol produkcie ropy, po ktorom už budú jej dodávky klesať – nastane okolo roku 2030.
Motorom nárastu využívania obnoviteľných zdrojov je aj pokles cien technológií. Vďaka nemu sú OZE omnoho konkurencieschopnejšie než pred desaťročím. Najvýraznejšie to vidno na technológiách solárnych článkov a lítiovo-iónových batérií.
Nesubvencovaná levelizovaná cena energie (USD/MWh)
Zdroj – Capital Economics
Tento projekt je financovaný Európskou úniou..
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dnes na DennikE.sk
