Predať by ho vedel každý, hovorí starostka. Mošovce hľadajú cestu, ako podnikať s upadajúcim kúpaliskom Drienok

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

Spomienky na kúpalisko Plutva v Sučanoch sú stále živé. Napriek chladnejšej vode sem jazdili ľudia nielen z Martina, ale aj zo susedného Poľska. Po novembri 1989 však prišiel úpadok.

Obec nedokázala areál s bazénom, reštauráciou a rekreačnými chatkami pozdvihnúť, zariadenie chátralo, až ho napokon kúpili súkromníci. Pred pár rokmi nastúpili buldozéry a demolačné čaty. Bazén zasypali, budovy zbúrali a namiesto Plutvy začali stavať rodinné domy.

„Tak presne takto dopadnúť nechceme,“ rozpráva starostka obce Mošovce Elena Krajčová. Zánik kúpaliska zo susedného okresu jej slúži ako memento. „Predať objekt súkromníkovi či ho dokonca nechať zbúrať, to je to najjednoduchšie,“ dodáva.

Luxus nehľadajte

Mošovce sú obcou s 1 350 obyvateľmi. Známe sú kaštieľom Révayovcov, kde sa v 80. rokoch natáčal seriál Alžbetin dvor (toho času už v súkromných rukách), ale aj ako rodisko básnika Jána Kollára a takisto rekreačným areálom Drienok, ktorý obec prevádzkuje vo vlastnej réžii.

Prvý bazén v ňom postavili ešte za prvej republiky. Na jeho napájanie využili podzemný prameň s vodou, ktorý zásobuje aj kúpele v susedných Turčianskych Tepliciach.

„Je to veľký dar tohto strediska, že má vlastnú prírodnú vodu. Nikomu tu nehrozia kožné problémy, vo vode sa oveľa menej množia mikroorganizmy, vďaka čomu nemusíme toľko chlórovať,“ hovorí správca areálu Pavol Sklenár.

Drienok neláka návštevníkov na wellness, tobogany či iné moderné služby, ale na niečo, čo správca Sklenár označuje za „genius loci“. „Záujemcom vysvetľujem, že kamarátom nebudú hovoriť o tom, v akých perfektných podmienkach spali, ale o tom, čo u nás robili,“ rozpráva.

Rozľahlý areál ponúka ubytovanie v karavanoch, chatkách i penzióne. Okrem bazénov je k dispozícii aj osem tenisových či volejbalových kurtov. A hlavne: návštevníkov láka na možnosť výletov do priľahlej Veľkej Fatry či iných pohorí v okolí Turca.

„Keď k nám príde detský tábor, vedúcim odpadáva povinnosť objednávať si autobus, ak sa chcú ísť s deťmi vykúpať. Bazény majú hneď vedľa chatiek,“ hovorí Sklenár.

V čom je teda problém?

Zariadenie Drienok uviazlo v minulom režime. Za tridsať rokov od revolúcie dokázali zrekonštruovať len sociálne zariadenia pri chatkách, jedáleň v penzióne a čiastočne niektoré bazény.

Okrem jedného ihriska na beach volejbal prakticky nič nepribudlo, skôr naopak. Jeden zo štyroch bazénov je dlhodobo mimo prevádzky, pretože nie sú peniaze na jeho renováciu, jeho dno zarastá trávou. Upadajú chatky a aj drevená konštrukcia penziónu.

„Naozaj nám nerobí dobré meno, keď hosťovi v niektorých izbách musíme povedať, aby okno radšej neotváral,“ dodáva Sklenár.

Socialistické retro nestačí

Kúpaliská sú podľa starostky Krajčovej pre každú obec či mesto mínusová položka. „Jeho stratovú prevádzku zdôvodňujú verejným záujmom pre svojich obyvateľov,“ hovorí.

Samosprávy preto bývajú v pokušení kúpaliská predávať a utŕžené peniaze použiť na opravu chodníkov alebo iné projekty, na ktoré dnes nemajú.

„Nie každému sa s tým chce bavkať tak ako nám. Na obyčajnom kúpalisku nezarobíte, Drienok prežíva hlavne vďaka tržbám z ubytovania,“ rozpráva starostka.

Ubytovací komfort však zodpovedá prelomu 70. a 80. rokov, keď sa v tomto zariadení naposledy niečo nové postavilo.

Za minulého režimu to ešte stačilo, do Mošoviec bežne jazdili aj východní Nemci. S týmto štandardom si zariadenie vystačilo ešte aj v 90. rokoch, keď nastúpili Holanďania s karavanmi. „Vtedy bolo pre nich v móde objavovať postkomunistickú Európu, na komfort sa nehľadelo,“ spomína starostka.

Doba sa však zmenila. Lákať turistov na ubytovanie, ktoré ponúka len spoločné toalety a sprchy, je stále zložitejšie.

„Máme klientov, ktorí to zvládnu prvý rok, zvládnu to druhý rok, ale na tretí rok sa im už do takého štandardu nechce,“ priznáva starostka.

História zaväzuje

V súčasnosti sa Drienok dostáva na hranicu prežitia. Tento rok funguje, aj budúci rok možno bude fungovať. Pokiaľ sa však nenájdu peniaze na rozvoj, v ďalších rokoch ho asi zavrú.

A keď zostane Drienok zatvorený čo i len jednu sezónu, podľa správcu Sklenára sa už nemusí otvoriť vôbec. Prepadnú mu totiž všetky úradné povolenia, ktoré na svoju prevádzku má.

„Keby sme ho teraz zavreli a chceli znovu otvoriť, úrad verejného zdravotníctva na nás bude pozerať ako na nové zariadenie, ktoré musí spĺňať úplne iný štandard, než sa vyžadovalo pri jeho vzniku,“ hovorí Sklenár.

Čo sa s tým dá robiť?

Podľa starostky je aj v zastupiteľstve väčšinová zhoda na tom, že obec si kemping ponechá vo svojich rukách. Zaväzuje ich už jeho história.

Prvý bazén v tomto zariadení postavili v roku 1936, bol prvý v Turci. Spoznáte ho už podľa na dnešné pomery atypických šikmých brehov.

V Mošovciach pretrváva príbeh o tom, ako bazén stavali miestni robotníci za takzvané žobračenky, ktorými úrady vyplácali nezamestnaných na verejnoprospešných prácach.

„Budovali ho naši starí rodičia. Aj preto je pre nás dôležité, aby zariadenie zostalo zachované aj pre ďalšie generácie,“ hovorí miestna poslankyňa Katarína Sadloňová.

Okrem tradície vidia v kempingu aj komerčný potenciál. Po renovácii by podľa nich ľahko mohol prinášať obci aj zisk. „Pokiaľ by sme ho však predali súkromníkovi, tak už by sa s ním mohlo stať čokoľvek,“ dodáva Sadloňová.

Aspoň školiaca miestnosť

A na takýto rozvoj si miestni trúfajú. Starostka hovorí, že majú jasno v tom, čo obnáša podnikanie v cestovnom ruchu v 21. storočí. „Avšak podnikať so zariadením, ktoré je morálne aj technicky zastarané, je veľmi problematické,“ hovorí.

Radnica si dala vypracovať odhad, koľko by stála jeho rekonštrukcia. Prvá etapa by vyžadovala investíciu na úrovni 1,6 milióna eur. Zahŕňala by renováciu dvoch najväčších bazénov a zásadnú modernizáciu penziónu.

V ňom by podľa starostky mali pribudnúť napríklad apartmány s vlastnými sociálnymi zariadeniami, herňa, wellness a hlavne školiaca miestnosť s kapacitou päťdesiat miest. To by Mošovciam otvorilo možnosť lákať nový typ klientov, a to aj mimo letnej sezóny, ktorá obvykle Drienok živí.

„Hovoríme napríklad o školách v prírode alebo firemných teambuildingoch. Prvé, na čo sa nás dnes pýtajú, je školiaca miestnosť a vlastné sociálne zariadenie na každej izbe,“ hovorí starostka.

Slovakia Travel? Nepoznám

Peniaze na rekonštrukciu skúša obec zohnať, kde sa dá. Okrem bánk komunikuje aj s niektorými súkromnými investormi. Podmienkou však podľa starostky je, aby nepodmieňovali svoju pomoc majetkovým vstupom.

„Súkromnému investorovi môžeme areál prenajímať, napríklad na jeho firemné akcie, môže tu mať reklamu, môže to byť iný typ bartera. Podstatné je, aby zariadenie zostalo v majetku obce,“ hovorí starostka.

Pozerali sa aj po eurofondoch, ale podľa starostky nenašli vhodný program. Minulé eurofondové výzvy v cestovnom ruchu sa podľa nej na obec nevzťahovali, pretože boli určené pre súkromné podniky.

„A netýka sa nás ani dotačná podpora pre menej rozvinuté regióny či pre marginalizované rómske komunity, keďže nič z toho nie je náš prípad,“ dodáva.

A čo napríklad nová štátna agentúra pre cestovný ruch Slovakia Travel? Zriadil ju minister dopravy Andrej Doležal zo Sme rodina, šéfuje jej bývalý riaditeľ TV Markíza Václav Mika a mala by podporovať aj sľubné domáce projekty.

„Slovakia Travel? Mika? O tom som nič nepočula. Netuším, čo by sme od nich, možno okrem prezentácie, mohli čakať,“ odpovedá starostka.

„Škoda, že nie sme cyklotrasa“

Na jar mali v obci aj politikov zo Sme rodina. Na areál Drienok sa prišli pozrieť poslanec Sme rodina Ľudovít Goga a štátna tajomníčka ministerstva dopravy Katarína Bruncková. Podľa starostky ani od nich žiadny konkrétny prísľub nezaznel.

Bruncková k tomu Denníku N napísala, že počas návštevy „upriamila pozornosť na možnosť uchádzať sa o možné zdroje z budúceho operačného programu“. Najprv však treba zahrnúť projekt do takzvaných integrovaných územných stratégií, pričom to je už skôr vecou ministerstva, ktoré vedie Veronika Remišová (Za ľudí).

„Z pohľadu cestovného ruchu vidíme potenciál v tomto stredisku, ktoré dnes chátra, preto je potrebné nájsť mu vhodný projekt. Región ako taký má čo ponúknuť,“ dodala štátna tajomníčka.

Starostka Krajčová sa skôr zmieruje s tým, že priamu štátnu pomoc obec nedostane. „Rozumiem, že dotácie plynú napríklad na výstavbu cyklotrás. Škoda len, že už neplynú aj na rekonštrukciu zariadení v ich okolí, kde by cyklisti mohli zastaviť a prespávať,“ hovorí starostka.

Existujú aj iné možnosti?

Jeden z reálnych variantov je podľa starostky prevádzkovanie kempingu ako sociálneho podniku. Obec už jeden taký založila: pracuje v ňom 10 ľudí s väčším či menším zdravotným znevýhodnením.

„Zatiaľ cezeň poskytujeme čistiace, technické a administratívne služby pre našu obec či obce v regióne. Sociálne podniky sú nová cesta, ako možno šetriť a zároveň zamestnať ľudí,“ vysvetľuje starostka.

Známym sociálnym podnikom je napríklad práčovňa v Brezne, ktorá zamestnáva 30 ľudí. Vlani ho navštívila aj prezidentka Zuzana Čaputová, keďže tunajší pracovníci perú aj uniformy pre čestnú stráž.

„Sociálne podniky dávajú ľuďom zamestnanie a cenné skúsenosti pre trh práce. Takéto sociálne projekty sú jednou z odpovedí na ekonomickú situáciu ľudí, ktorých ekonomické dosahy pandémie koronavírusu zasiahli najvážnejšie,“ napísala vtedy prezidentka.

Sociálny podnik v cestovnom ruchu

Podľa starostky Mošoviec je sociálny podnik vhodná forma aj pre podnikanie v cestovnom ruchu. „Podľa zákona štát uhrádza 75 percent superhrubej mzdy pri zamestnaní zdravotne znevýhodneného zamestnanca. Vďaka tomu je možné významne šetriť na personálnych nákladoch,“ hovorí Krajčová.

V registrovanom sociálnom podniku nemusia pracovať len ľudia s telesným či mentálnym hendikepom. Medzi zdravotne znevýhodnených sa počítajú napríklad aj ľudia trpiaci cukrovkou, celiakiou, astmou či niektorými alergiami.

„Tieto civilizačné ochorenia má dnes množstvo ľudí nad 40 rokov, dokonca aj mladších. A medzi nimi viete získať napríklad aj ľudí, ktorí dokážu pracovať ako chyžné, kuchárky, ekonómovia či údržbári,“ hovorí starostka.

O tom, akou cestou sa Mošovce pri záchrane Drienku vydajú, nie je zatiaľ jasné. Podľa starostky vedia len to, že sa musia definitívne rozhodnúť už tento rok. „Ak to nedáme tento rok dokopy, môže byť neskoro,“ dodáva starostka.