Rys má zábrany prejsť cez ekodukt, medvede sú ostrieľanejšie, vysvetľuje ekológ, prečo je lepšia diaľnica tunelom

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

Na trase D1 medzi Bratislavou a Košicami je už iba jeden úsek, ktorý sa ani nezačal stavať. Dlhé roky sa totiž viedli spory o to, či povedie diaľnica medzi Turanmi a Hubovou viac alebo menej v tuneloch.

Plán štátu stavať menej tunelov narazil na odpor ochranárov a neskôr aj na Brusel, a tak sa aktuálne pracuje na verzii s viac kilometrami tunelov (konkrétne Korbeľka a Havran), ale spor o trasu stále nie je definitívne ukončený.

Výber víťazného variantu spochybnili niektorí starostovia na krajskom súde a štát sa spolieha, že pochybnosti okolo toho, či tunelový variant nadmieru neohrozí miestnu vodu, rozptýli špeciálny vodný posudok.

Ekológ Ján Topercer z Univerzity Komenského v Bratislave vysvetľuje:

• ako sa pri diaľniciach posudzujú zásahy do zdrojov vody a riek,
• prečo sú dlhšie tunely lepšou možnosťou nielen pre spodné vody, ale aj pre živočíchy, rastliny či unikátne rašelinisko,
• prečo si myslí, že variant s tunelom Korbeľka je oproti povrchovej diaľnici lepší pre šoférov a aj pre miestnych,
• či bude Korbeľka viac podobná Višňovému alebo tunelu Čebrať.

Už je isté, že úsek Turany – Hubová povedie tunelom Korbeľka, alebo sa ešte na niečo čaká?

Čaká sa ešte na posúdenie vplyvov tohto riešenia na stav podzemných a povrchových vôd.

Do akej miery to ešte môže skomplikovať projekt a oddialiť výstavbu?

Ide o uplatnenie rámcovej smernice o vode, ktorá pri významnejších zásahoch žiada posúdiť špeciálne ich vplyvy na vodné útvary. Podľa dostupných správ z takéhoto posudzovania v minulosti to bola skôr rutinná záležitosť, vychádzajúca zväčša z už publikovaných podkladov. Ale v tomto prípade sa zrejme pôjde aj za aktuálnymi dátami z terénu, aby to nestálo iba na prieskumoch z minulosti.

Kedy by sa podľa vašich odhadov mohlo začať stavať?

Podľa toho, čo sa píše vo vládnom harmonograme prípravy a výstavby cestnej infraštruktúry, by to malo byť v roku 2024. No na tomto úseku už nastalo toľko komplikácií, že aj tento termín považujem za mierny optimizmus. Treba ešte pripraviť relatívne veľké množstvo dokumentácie, napríklad pre stavebné povolenie.

Skôr ako okolo roku 2030 by sa asi nemalo rátať s tým, že bude táto diaľnica hotová?

Asi tak.

V diaľničnom harmonograme sa pracuje s nákladmi 1,2 miliardy, čo je viac ako odhady z minulosti. Ako to podľa vás môže dopadnúť?

Na tomto úseku sa bude raziť viac kilometrov tunelov (okrem Korbeľky aj kratší tunel Havran, ktorý by bol aj v povrchovom variante, ale v kombinácii s kratším tunelom Rojkov – pozn. red.) a do tej sumy už zrejme rátajú aj hydrotechnické zabezpečenie tunela Korbeľka. Treba rátať aj so sanáciou zosuvov, pretože sú tam územia, ktoré sú aktívne a hýbu sa. Videli sme to, keď sa začal pripravovať údolný variant s tunelmi Havran a Rojkov a v úseku pri Kraľovanoch sa ukázali zosuvy. Pri variante s tunelom Korbeľka však bude tento problém oveľa menší.

Vodné zdroje budú pod tunelom alebo aj nad tunelom Korbeľka?

Niveleta (úroveň dna tunela) by mala ísť nad hladinou podzemnej vody minimálne v útvare krasovo-puklinových podzemných vôd Veľkej Fatry. Pokiaľ ide o ich výdatnosť, podľa viacerých autorov zdokumentovaný odtok podzemnej vody z celého masívu Kopy dosahuje asi 40 litrov za sekundu.

Starostovia, ktorí sa pre variant s tunelom Korbeľka sporia so štátom už aj na krajskom súde, tvrdia, že vodné zdroje sú nad úrovňou tunela a že sú výdatnejšie.

Vyzerá to, že buď nemajú správne informácie, alebo ich nezaujímajú, či ich zámerne obchádzajú. Vo viacerých prípadoch narábajú s inými údajmi, ako ukazujú výskumy, o ktoré sa opierame my. Pri vodnom zdroji Teplička, ktorý je jadrom sporu, udávajú výdatnosť v širokom rozpätí od 16,3 do 53,5 litrov za sekundu s odvolaním sa na odhady Turčianskej vodárenskej spoločnosti, ktoré nevedno kto – a či vôbec niekto – overil.

My vychádzame z publikovaných a vedecky overených faktov zhromaždených za mnoho rokov. Nemôžete si napríklad vybrať iba jeden prieskum za obdobie iba päť rokov, pretože hladiny podzemných vôd kolíšu, niektoré roky sú suchšie, iné vlhkejšie a treba dlhší časový rad dát. A potom, sú tu aj iné vodné zdroje. Napríklad vodný zdroj Kraľovany s piatimi prameňmi a výdatnosťou spolu asi 17 litrov za sekundu. Tento zdroj by bol vážne ohrozený údolným variantom diaľnice, no to už pánov starostov nezaujíma.

Ale 17 litrov za sekundu nie je 40 litrov za sekundu, ktoré ste spomínali pri tunelovom variante.

Tých 40 sekundových litrov z masívu vrchu Kopa je v hre dokopy. To nie je len Teplička, sú tam okrem nej a Kraľovian zarátané aj vodné zdroje Rojkov, Korbeľka a Fatra. Podľa starších prieskumov môže mať samotná Teplička dlhodobú výdatnosť do 10 litrov za sekundu.

Nezhodnete sa s protestujúcimi starostami vo faktoch.

Oni nafukujú Tepličku pri variante s tunelom Korbeľka a podceňujú zdroje ohrozené údolným variantom. Aj pri ňom by sa však razili dva tunely. Západný portál kratšieho tunela Rojkov s veľkou stavebnou jamou by ústil len asi 80 metrov nad Rojkovským rašeliniskom. To je svetovo významný rašeliniskový unikát a s výzvou na jeho ochranu sa k nám pripojili svetoví vedci. Je preukázané, že na jeho ochranu by nestačil nejaký posun portálu o 30 metrov alebo zmenšenie stavebnej jamy.

V týchto miestach je navyše možno najkritickejšie riziko svahových deformácií. Keby nad rašeliniskom začali hĺbiť tunel, pohlo by sa to, museli by to opakovane stabilizovať a okrem ohrozenia rašeliniska a vôd by to stálo neskutočné peniaze. Obávam sa, že za tými obavami o Tepličku sú aj lobistické alebo iné nepriznané záujmy. Výstavba diaľnic totiž prináša aj veľmi dobré možnosti na realitný biznis a pri zmene trasy sa pozemkové „karty“ rozdajú nanovo.

Starostovia hovoria o ohrození vodných zdrojov.

Áno, ale ako som už povedal vyššie, nehovoria o všetkých vodných zdrojoch a všetkých ich ohrozeniach a nedržia sa spoľahlivých faktov. Okrem toho je tam viac – a väčších – problémov ako pri tunelovom variante.

V čom je rozpor okrem vody?

Hovorili sme o rozdieloch v riziku zosuvov a iných geodynamických javov. Prirátajte k tomu, že tunelový variant je o tri kilometre kratší ako údolný, že má menej sklonenú trasu menej vystavenú poveternostným vplyvom (namŕzanie vozovky, sneh, hmly), že menej zaťaží obce hlukom a výfukovými plynmi, menej obmedzí ich územný rozvoj, cestovný ruch, poľnohospodárstvo i lesné hospodárstvo, nehovoriac už o chránenej prírode.

Čo to znamená?

Keby diaľnica išla v údolnom variante, bolo by dotknutých šesť území Natura 2000 vrátane dvoch chránených vtáčích území. Ten veľký zosuv v lome Kraľovany by ohrozil dve významné jaskyne, z ktorých jedna tvorí 7 percent celého rozsahu biotopu nesprístupnených jaskynných útvarov v území európskeho významu Malá Fatra. A to nehovoríme o dosahoch na vydru, veľké šelmy, netopiere, vtáky, ryby, viaceré typy lužných, lesných i skalných biotopov európskeho významu i na rieku Orava – územie európskeho významu.

V trase na päte severných svahov Kopy je aj prioritný biotop európskeho významu lipovo-javorové sutinové lesy. Navyše údolný variant by viedol rovno nad hlavami ľudí zo Šútova alebo pár desiatok metrov od rekreačného areálu Kraľovianskeho jazera.

Tunelový variant je vzdialenejší od obydlí?

Ten vedie asi 300 až 400 metrov od Krpelian, takže to nie je až tak blízko a nespôsobuje to miestnym takú hlukovú záťaž alebo znečistenie vzduchu.

Zhodnete sa v tom, že v hre je aj vodný zdroj, len vy hovoríte, že to riziko a blízkosť tunela k vodnému zdroju sú oveľa menšie, ako ho vidia starostovia z oblasti Krpelian. Ako je chránená Teplička pre prípad, že by ste nemali pravdu?

Najväčšia časť podzemných vôd sem priteká od severu, kým tunel má ísť z juhu, vzdialený viac ako 300 metrov a v inom type hornín. Prameň vyviera na rozhraní vodonosných dolomitických vápencov masívu Kopy a nepriepustných slieňov, ktoré idú ďalej na juh. Tunel tak bude oddelený od vodného zdroja najmenej 300 metrov hrubou vrstvou slieňov, hlboko zarezanou dolinkou Repiská a aj výškovo, lebo výver leží nižšie ako niveleta tunela. Navyše sa do záverečného stanoviska z posudzovania dosahov diaľnice na prírodu dostali účinné zmierňujúce opatrenia.

Aké?

Napríklad to, že niveleta tunela povedie nad najvyššou hladinou podzemných vôd a tunelová rúra ich nebude tak drénovať, alebo aj celoplošná hydroizolácia tunelovej rúry.

Používa sa aj argument, že pri Korbeľke je sústava tunelov dlhšia, a teda drahšia a aj to predĺži práce. Sedí to?

Nie celkom, lebo pri údolnom variante sa neráta prinajmenej s nákladmi a časom na „kompenzačné“ opatrenia ochrany prírody a na sanáciu zosuvov. Tie druhé vypuklo vidieť na vedľajšom úseku Hubová – Ivachnová.

Tam sa ukázali zosuvy a celú trasu museli zmeniť a predĺžiť tunel. Namiesto leta 2017 je teraz termín dostavby rok 2023.

Keď si to spočítate, tak tunelový variant s Korbeľkou vychádza lacnejšie o 40 až 200 miliónov eur už len pre nižšie náklady na sanáciu zosuvov. Škody na prírode v prípade údolného variantu by takisto boli väčšie a spolu s nimi aj náklady na „kompenzačné“ opatrenia.

Hovoríte o tom, že keď niekde prírodu poškodíme, inde jej treba pridať?

Áno, aj tak to býva a vstupujú do toho aj ďalšie náklady. Napríklad sa tvrdí, že pre údolný variant sú pozemky už vykúpené, ale nie sú. Stále nevykúpili asi 3,6 kilometra v kritickom úseku medzi Šútovom a Riekou až k Rojkovu. Toto pri tuneloch odpadá.

Pretože nad tunelom sa pozemky skupovať nemusia?

Presne tak. Pri údolnom variante by vznikli aj väčšie bariérové efekty. Zvlášť tu, kde funguje viacúrovňová rušná „križovatka“ biogeografických i ekologických koridorov európskeho významu, ktoré udržiavajú spojitosť medzi priľahlými územiami Natura 2000. Diaľnica po povrchu by tu bola niekoľkokilometrová tvrdá bariéra, navyše oplotená. Toto územie je dnes pre živočíchy viac-menej priechodné a zvedením väčšiny dopravného prúdu do dlhšieho tunela by sa situácia ešte zlepšila. Naopak, údolný variant by hlavne pohyb väčších živočíchov významne obmedzil.

Postavili by im ekodukty.

Ale tie nefungujú dosť dobre.

Prečo?

Zvieratá majú behaviorálne zábrany, potrebujú viac otvoreného priestoru, pokoja, prirodzené vodidlá, tvary a materiály, čo v bežne dizajnovaných ekoduktoch veľmi nenachádzajú. Uprednostňujú práve úseky s tunelmi alebo viaduktmi, do menších zúžených nadchodov či podchodov nerady lezú. Aj sa to meralo, je to dosť špecifické pri rôznych druhoch živočíchov, účinnosť býva do 70 percent. Jednoducho, ekodukty podobne ako rybovody fungujú skôr ako opatrenia „píárové“, nie zmierňujúce.

Keď príde rys a uvidí ekodukt, tak doň nevlezie a nedostane sa, kam potrebuje?

Nie celkom, ale z veľkých šeliem sa dá na ekodukty „namotať“ asi najťažšie, hoci spoľahlivejšie a hlavne dlhodobejšie dáta k tomu chýbajú. Medvede vyzerajú v tomto o čosi ostrieľanejšie. Ešte sme však nehovorili o tom, že počnúc zosuvmi a končiac bariérami pre pohyb živočíchov tu riziko neznamená len samotná stavba, ale aj jej prístupová a stavebná „stopa“, teda odlesnenie, skrývky a navážky zeminy, stavba prístupových a obslužných komunikácií atď., ako sme to videli pri prípravných prácach na údolnom variante.

V Šútove sa zosunula pôda, keď začali bagre pripravovať terén. Šútovo, ale aj blízke Kraľovany patrili medzi obce, ktoré boli proti údolnému riešeniu. Teraz zasa protestujú iné obce proti Korbeľke?

Áno. Šútovo je s Korbeľkou spokojné, ale ozvali sa napríklad Krpeľany, ktoré boli predtým ticho, pretože ich ten údolný variant obchádzal. Nová trasa je tak na pol ceste medzi Krpeľanmi a Nolčovom, to treba uznať. Protestuje aj Turvod, teda Turčianska vodárenská spoločnosť, ktorá tam má vodné zdroje a pri údolnom variante ich nemá.

Ako ďaleko je od diaľnice s Korbeľkou posledný dom najbližšej obce?

Približne 300 až 400 metrov.

Takže miestni budú mať problém s hlukom?

Oproti údolnému riešeniu je to však veľký rozdiel. Tam by mali problém v Šútove, pretože krajné domy obce by diaľnica obišla len o 30 až 50 metrov a v Kraľovanoch asi o 100 až 150 metrov.

Keď to veľmi zjednoduším, v Krpeľanoch tvrdia, že ochranári chránia viac prírodu ako ľudí. Ak sa bude stavať Korbeľka, potom výsledkom dlhoročných sporov bude väčší počet spokojných ľudí?

Menšie alebo ľahšie riešiteľné budú nepriaznivé vplyvy na ľudí, prírodu aj krajinu vrátane vplyvov kumulatívnych. Keď sme pri ľuďoch, tak okrem vzdialenosti od obcí hrá v prospech tunelového riešenia napríklad aj to, že v údolnom variante by popod Kopu viedla diaľnica po povrchu. Pre časté hmly, mrazy a polohy bez priameho slnečného svitu v zime by tam bolo viac dní so zníženou dohľadnosťou, s námrazou a súvisiacim rizikom nehôd.

Hovoríte o tom, čo spomínal projektant tunelov Ján Snopko, že tam tri mesiace v roku nezasvieti slnko a že pre riziko námrazy by tam bolo potrebné znížiť rýchlosť v zime na 60 kilometrov za hodinu.

Od novembra až do marca by sa na týchto úsekoch mohla tvoriť námraza. V tuneli to nehrozí.

Relatívne blízko sa razí tunel Čebrať, ktorý pôsobí sucho a na opačnom konci je tunel Višňové, ktorý je plný vody. Čomu bude viac podobná Korbeľka?

Nie som síce geológ, ale podľa dostupných dát by mala mať bližšie k čebraťskému typu. Podobnosti vidno v zložení hornín, v ich zvrstvení, tektonike i zavodnení, ako aj v polohových vzťahoch k tiesňave Váhu a v náchylnosti na zosuvy.

Ak sa potvrdí trasa tunelom Korbeľka, ako dlho potrvá, kým zmiznú stopy po prípravných prácach z roku 2009 – 2010 na povrchovom variante?

To sa už nikdy nevráti do pôvodného stavu. Zásah vytvoril aj podmienky pre invázne rastliny, ktoré už na viacerých miestach pôvodnú flóru a faunu naspäť nepustia. Napríklad pohánkovec je troj- až štvormetrová bylina, ktorá popri rieke urobí taký porast, že v jeho tieni už ktoviečo nevyrastie. Vie si monopolizovať i niektoré zdroje živín a koreňovými výlučkami potlačí aj ďalšie pôvodné rastliny v blízkosti.

Ale zas napríklad na úpätí Kopy pri Kraľovanoch, kde to stavbári vyrúbali, sa prirodzene zmladilo až 35 druhov pôvodných drevín. Skoro tri štvrtiny sa obnovujú pňovými či koreňovými výmladkami, rozptylom zo susedných biotopov aj zo semennej banky. Invázne rastliny tam pritom prenikli len málo. Šancu na obnovu tak majú aspoň tunajšie sutinové lipovo-javorové lesy s dubohrabinami.

Veľká výzva ešte len prichádza. Má sa rozhodnúť, kadiaľ viesť severno-južné prepojenie. V hre je scenár potiahnuť R1 od Banskej Bystrice po Ružomberok alebo stavať R3 západnejšie a spojiť hlavné ťahy v Martine. Ktoré riešenie sa vám zdá ohľaduplnejšie voči prírode?

Ako lokálpatriot by som asi mal byť proti turčianskemu variantu. Menšie zásahy do prírody a krajiny však možno očakávať práve pri rýchlostnej ceste R3 cez Turčiansku kotlinu. Integrita a krajinný ráz Národného parku Nízke Tatry a Národného parku Veľká Fatra i území európskeho významu Revúca a Ďumbierske Nízke Tatry by stavbou z Bystrice do Ružomberka utrpeli. Cestu cez Martin preto vidím ako o čosi menšie zlo z pohľadu vážnosti zásahov do prírody.

Na trase do Ružomberka sú prioritné biotopy európskeho významu – podhorské a horské lužné lesy, lipovo-javorové sutinové lesy, kvetnaté bučiny, slatiny s vysokým obsahom báz, podhorské kvetnaté lúky a ďalšie cenné genofondové lokality Bukovinka, Vrch Moštenica, Vážna, Hradisko, Príkre, dôležité biokoridory, biotopy vzácnych a ohrozených druhov, ako sú lyžičník pyrenejský (jediný na Slovensku), vstavač ploštičný, lomikameň zrnitý a iné.

Aké sú riziká cesty cez Martin?

Aj v prípade R3 cez Turiec by boli zásahy nepríjemne silné, aj keď asi o čosi menej ničivé. Je na nás, či si úsporne a udržateľne vyberieme len jedno severno-južné prepojenie alebo budeme časom a inými obmedzenými zdrojmi aj ďalej plytvať na obe.