Denník N

Rys má zábrany prejsť cez ekodukt, medvede sú ostrieľanejšie, vysvetľuje ekológ, prečo je lepšia diaľnica tunelom

Ján Topercer na brehu Váhu, kde sa príroda spamätáva zo zásahu diaľničiarov. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ján Topercer na brehu Váhu, kde sa príroda spamätáva zo zásahu diaľničiarov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Diaľnica s tunelom Korbeľka je lepšia pre šoférov a je aj ďalej od rodinných domov, D1 by som s R1 spojil radšej cez Martin ako cez Ružomberok, hovorí ekológ o diaľnici na severe Slovenska.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

Na trase D1 medzi Bratislavou a Košicami je už iba jeden úsek, ktorý sa ani nezačal stavať. Dlhé roky sa totiž viedli spory o to, či povedie diaľnica medzi Turanmi a Hubovou viac alebo menej v tuneloch.

Plán štátu stavať menej tunelov narazil na odpor ochranárov a neskôr aj na Brusel, a tak sa aktuálne pracuje na verzii s viac kilometrami tunelov (konkrétne Korbeľka a Havran), ale spor o trasu stále nie je definitívne ukončený.

Výber víťazného variantu spochybnili niektorí starostovia na krajskom súde a štát sa spolieha, že pochybnosti okolo toho, či tunelový variant nadmieru neohrozí miestnu vodu, rozptýli špeciálny vodný posudok.

Ekológ Ján Topercer z Univerzity Komenského v Bratislave vysvetľuje:

  • ako sa pri diaľniciach posudzujú zásahy do zdrojov vody a riek,
  • prečo sú dlhšie tunely lepšou možnosťou nielen pre spodné vody, ale aj pre živočíchy, rastliny či unikátne rašelinisko,
  • prečo si myslí, že variant s tunelom Korbeľka je oproti povrchovej diaľnici lepší pre šoférov a aj pre miestnych,
  • či bude Korbeľka viac podobná Višňovému alebo tunelu Čebrať.

Už je isté, že úsek Turany – Hubová povedie tunelom Korbeľka, alebo sa ešte na niečo čaká?

Čaká sa ešte na posúdenie vplyvov tohto riešenia na stav podzemných a povrchových vôd.

Do akej miery to ešte môže skomplikovať projekt a oddialiť výstavbu?

Ide o uplatnenie rámcovej smernice o vode, ktorá pri významnejších zásahoch žiada posúdiť špeciálne ich vplyvy na vodné útvary. Podľa dostupných správ z takéhoto posudzovania v minulosti to bola skôr rutinná záležitosť, vychádzajúca zväčša z už publikovaných podkladov. Ale v tomto prípade sa zrejme pôjde aj za aktuálnymi dátami z terénu, aby to nestálo iba na prieskumoch z minulosti.

Kedy by sa podľa vašich odhadov mohlo začať stavať?

Podľa toho, čo sa píše vo vládnom harmonograme prípravy a výstavby cestnej infraštruktúry, by to malo byť v roku 2024. No na tomto úseku už nastalo toľko komplikácií, že aj tento termín považujem za mierny optimizmus. Treba ešte pripraviť relatívne veľké množstvo dokumentácie, napríklad pre stavebné povolenie.

Skôr ako okolo roku 2030 by sa asi nemalo rátať s tým, že bude táto diaľnica hotová?

Asi tak.

V diaľničnom harmonograme sa pracuje s nákladmi 1,2 miliardy, čo je viac ako odhady z minulosti. Ako to podľa vás môže dopadnúť?

Na tomto úseku sa

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Denník N v Martine

Diaľnice a cesty

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie