Mladí predpovedajú katastrofy, sucho a vojny, starí sa boja o vnúčatá. Štát im musí dať víziu krajšej budúcnosti
Pre krajinu je dôležité, aby otvárala aj diskusiu o tom, kam chceme smerovať. Ak ju nemáme, riešime len minulosť a súčasnosť, veľké rozhodnutia robíme len na základe toho, čo je v móde, vysvetľuje Lukáš Osvald z neziskovej organizácie Človek v ohrození.
Mimovládka v apríli zorganizovala celoslovenský online prieskum Predstavmesi2050, v ktorom ľudia priblížili svoje očakávania od budúcnosti, ktorá nastane o tridsať rokov. Podľa výsledkov prieskumu sa na ňu ľudia pozerajú s obavami, výrazne dominovali obavy z klimatickej krízy. „Očakávania zahŕňajú strach, katastrofy, neistotu, krízy, teplo a sucho či vojnu,“ vraví Osvald. Podľa neho nejde len o mladú generáciu, aj keď prieskum sa zameriaval na ňu.
Prieskum nebol reprezentatívny, do zbierania údajov sa zapojili aj kresťanské organizácie. Výsledky sa tak podľa Osvalda dajú použiť pre celé Slovensko.
Okrem prieskumu pripravil Človek v ohrození aj výstavu, na ktorej sú ukázané dva scenáre, akými sa môže Slovensko a svet uberať nielen do roku 2050, ale aj neskôr – do roku 2100. Jeden variant je optimistický a druhý apokalyptický, no pri dnešnom vývoji pravdepodobnejší. Scenáre sú dostupné aj v online verzii na webe volba2050.world.
V rozhovore hovorí aj o tom:
- prečo je dôležité pýtať sa ľudí, ako si predstavujú svet o 30 rokov,
- čo sú najviac ochotní urobiť pre boj s klimatickou krízou,
- prečo sa nevyhneme obmedzovaniu spotreby či zníženiu životnej úrovne u najbohatších,
- či v diskusii o klimatickej kríze pomáha strašenie katastrofami,
- akú rolu v boji s klimatickou krízou môže zohrať cirkev a prečo je to v jej záujme.
Ako by podľa vás vyzeralo toto naše stretnutie v roku 2050? Čo by bolo iné?
Dúfam, že o tridsať rokov by som prišiel na bicykli bez toho, aby ma skoro zrazilo auto. Zrejme by sme si k tomuto posedeniu kúpili vodu, ale už balenú a možno by nebola zo Slovenska. Je dosť možné, že z pitnej vody bude regulovaný tovar.
Predpokladám, že aj témy, o ktorých sa ideme rozprávať, by boli iné. Časť sveta bude o tridsať rokov bezpečnejšia v porovnaní s inými. Trápili by nás viac otázky bezpečnosti, spravodlivosti a migrácie.
V online ankete ste sa pýtali na to, ako si ľudia predstavujú svet v roku 2050. Dajú sa odpovede ľudí nejako zovšeobecniť?
Vyzbierali sme 2800 odpovedí, z nich 60 percent sú od žien. Zastúpení sú ľudia z celého Slovenska. Väčšina má do 35 rokov, čo bol aj náš cieľ, ale je tam aj 600 odpovedí od starších ľudí.
Rok 2050 vnímajú skôr negatívne ako pozitívne. Iba štvrtina ľudí sa na svet o tridsať rokov pozerá skôr pozitívne. Vypovedá to o tom, že najmä mladšia generácia sa budúcnosti obáva. Starší ľudia nám zase písali, že síce už nebudú na svete, ale obávajú sa o svoje deti a vnúčatá.
Pýtali ste sa ich aj na príčiny?
Áno, mohli si vyberať z asi desiatky odpovedí alebo uviesť svoje. Výrazne dominovali obavy z klimatickej zmeny. Ako jeden z dôvodov ju spomenulo dvetisíc ľudí. Často sa vyskytoval aj rozpad ekosystémov, ale aj strach z umelej inteligencie a medzinárodných konfliktov. Na konci boli migrácia, terorizmus, svetové náboženstvá a
