Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

Keby ste chceli v Martine provokovať, mohli by ste sa pokúsiť o vtip, že takúto prestavbu by možno ocenil aj Václav Havel. V areáli niekdajších Závodov ťažkého strojárstva (ZŤS), kde sa kedysi vyrábali tanky, sa budú vo veľkom skladovať knihy.

Nielen viacerí Martinčania dodnes veria, že zbrojársku výrobu ukončil československý prezident a humanista, hoci o jej útlme rozhodli ešte pred Havlom samotní komunisti, keď pochopili jej ekonomickú nezmyselnosť. Neslávny koniec výroby tankov, ale aj traktorov pripomínali niekoľko rokov opustené haly.

V súčasnosti sa do týchto priestorov znovu vracia život. V širšom centre Martina prebieha jeden z najväčších developerských projektov, ktorý je zameraný na niečo, čomu sa oficiálne hovorí „revitalizácia brownfieldu“.

„Postaviť novú halu na poli alebo zelenej lúke je jednoduché. Oveľa náročnejšie je prebudovať priemyselný areál tak, aby plnil úplne novú funkciu,“ hovorí šéf developerskej firmy Licitor Patrik Kurimský, ktorá areál revitalizuje.

V areáli niekdajších Závodov ťažkého strojárstva, kde sa vyrábali tanky, sa budú skladovať knihy (autorka: Michaela Barcíková)

„Džungľa s vecnými bremenami“

Z fabriky, ktorá pred Nežnou revolúciou v Martine zamestnávala 16-tisíc ľudí, nezriedka vo vysoko kvalifikovaných profesiách, zostali len omrvinky. Prežila napríklad výroba naftových motorov Lombardini, okrem nej sa v areáli usídlili ešte desiatky prevažne menších výrobných firiem.

Samotné ZŤS skončili v roku 2002 v konkurze, významná časť ich priestorov odvtedy chátrala. Zvlášť sa to týkalo takzvaného Závodu 01, kde sa vyrábali licenčné sovietske tanky T-72 a traktory Zetor.

V roku 2011 začal správca konkurznej podstaty tieto priestory rozpredávať. Výrobné haly kúpila developerská firma Licitor zo Žiliny.

Jej riaditeľ Kurimský hovorí, že mali naivné predstavy o tom, čo všetko bude ich oživenie zahŕňať. „Len právne usporiadanie pozemkov trvalo celé roky,“ hovorí.

ZŤS budovali na prelome 40. a 50. rokov s tým, že budú naveky fungovať ako celok. Po ich krachu sa však jednotlivé časti vyčleňovali a rozpredávali.

V praxi to znamenalo, že noví majitelia si museli medzi sebou vyriešiť právo na prejazd aj prístupy k inžinierskym sieťam. „Vznikla úplná džungľa s vecnými bremenami, právnici nad tým sedeli stovky hodín,“ dodáva Kurimský.

Recyklácia šatstva i fabriky

Developer pôvodne dúfal, že zrekonštruované haly začne odovzdávať už v roku 2016, napokon sa tento čas natiahol o niekoľko rokov. „Každý omeškaný rok znamenal ďalšie obrovské náklady predovšetkým v podobe daní z nehnuteľností,“ hovorí Kurimský.

Prvú z renovovaných hál, niekdajšiu traktoráreň, si napokon prenajala spoločnosť Humana, ktorá sa venuje obchodu s noseným šatstvom. Priestory využíva ako distribučné centrum, do ktorého zváža použitý textil zo Slovenska i z Európy. V Martine ho následne roztriedi a expeduje ďalej.

„Dezinfikované a vhodné oblečenie distribuujeme do našich predajní na Slovensku alebo v Európe. Letné oblečenie nižšej kvality predávame partnerom do Afriky alebo na recykláciu,“ opisuje fungovanie Humany finančná manažérka Jana Kavalierová.

Do areálu sa nasťahovali aj preto, že sa im páčila myšlienka „recyklácie“ priemyselnej zóny. „Vzdialene to pripomína naše podnikanie: tak ako my recyklujeme použité šatstvo, toto je svojím spôsobom recyklácia zaniknutej fabriky,“ hovorí Kavalierová.

V priestoroch niekdajších ZŤS sa Humana usídlila v roku 2019. Následne prišla pandémia covidu, ktorá záujem ľudí o nosené šatstvo ešte viac zvýšila, a to nielen z finančných dôvodov. Podľa Kavalierovej si čoraz viac ľudí všíma aj ekologický rozmer.

„Zisťujú, že nepotrebujú každý rok desať nových bavlnených tričiek. Stačí si uvedomiť, že len na zalievanie bavlny, ktorá je potrebná na výrobu každého trička, sa priemerne minie viac než 2500 litrov vody,“ dodáva Kavalierová.

Hub pre Martinus

Ešte väčším sústom bude prebudovaná hala, v ktorej sa pôvodne montovali tanky. V nej si zriaďuje svoj nový hub kníhkupectvo Martinus.

Aj šéfa tejto firmy Michala Meška (Michal Meško je členom redakčnej rady Denníka N – pozn. red.) baví symbolický rozmer. „Tiež to trochu berieme tak, že z haly, z ktorej vychádzali tanky, budú vychádzať knihy,“ glosuje.

Hlavnú úlohu v ich rozhodovaní však hrali praktické dôvody. Areál bývalých ZŤS má podľa Meška výhodu v tom, že je súčasťou Martina.

Pre ľudí je ľahko dostupný, dopraviť sa doň vedia aj pomocou MHD. „Je to oveľa praktickejšie ako mať priestory v nejakom priemyselnom parku za mestom,“ hovorí Meško.

Meško: Ako v startupe

Niekdajšiu tankovú halu chce Martinus využívať jednak ako centrálny sklad pre svoj e-shop, zároveň do nej sústreďuje aj svoju administratívu.

Počas predvianočnej špičky by tu mohlo naraz pracovať až 150 ľudí. „Tohtoročný vianočný trh by sme radi obsluhovali už odtiaľto,“ hovorí.

Architekti navrhli Martinusu na zákazku nový dizajn interiéru. Meško verí, že v konečnom dôsledku sa človek bude môcť v týchto priestoroch cítiť ako v nejakej startupovej firme.

„Počítame s veľkým schodiskom, kde sa budú môcť ľudia stretávať, dokonca aj so šmýkačkou. Zároveň zostane prítomný aj ten priemyselný duch,“ dodáva Meško.

Pôvodné stĺpy

Kúsok od budúceho skladu Martinusu aktuálne pracuje ťažká stavebná technika. Buldozér so špeciálnymi kliešťami „chrúme“ zvyšky ďalšej z pôvodných hál. Po zaklapnutí klieští odpadne murivo a zostanú v nich len železné výstuže.

„Zbúrať budovu nie je problém, to zvládnete za pár týždňov,“ hovorí projektový manažér developera Jozef Kabatier. Oveľa zdĺhavejšie je podľa neho oddeliť materiál, ktorý ešte budú môcť použiť, od materiálu, ktorý sa musí odviezť na likvidáciu.

„Asi najnáročnejšie je nakladanie so starým asfaltom, ktorým boli pokryté strechy. Ten musíte oddeliť a ekologicky zlikvidovať,“ hovorí Kabatier.

Zo starých hál využívajú jednak stavebnú suť, ktorú používajú na zvýšenie pôvodného podložia, a hlavne oceľový skelet. Developer ho označuje za veľmi kvalitný, skonštruovali ho aj na veľkú záťaž.

„Na pilieroch bol umiestnený aj mostový žeriav, ktorý prepravoval veže tankov. Základy majú teda veľmi pevné. Ak to zákazník potrebuje, takýto typ žeriavu mu môžeme znovu inštalovať,“ dodáva Kabatier.

Tradičné mačacie hlavy

Má areál niekdajšieho zbrojárskeho gigantu aj nejaké nevýhody?

Prvou je zlá kvalita ciest, ktoré sú medzi jednotlivými budovami. Do nich sa desiatky rokov neinvestovalo a sú v nich početné výmole. Ich rekonštrukcia sa síce plánuje, ale zatiaľ je v rovine sľubov.

Na druhej strane: cesty boli budované na to, aby zniesli aj ťažké tanky. Na viacerých miestach sú položené klasické čadičové kocky, takzvané mačacie hlavy. Uložené sú do oblúkov, aby predchádzali šmykom.

„Mne sa to veľmi páči. Cesty z čadičových kociek dnes už len tak nevidíte, možno niekde pri kostoloch,“ rozpráva Kabatier.

Ďalšou nevýhodou je chýbajúca vybavenosť pre zamestnancov. Na rozdiel od minulých čias blízko hál dnes nie sú žiadne jedálne ani reštaurácie. Manažéri Martinusu i Humany veria, že hendikep sa časom vyrieši, keď sa dokončia ďalšie haly.

„Čím viac firiem tu bude, tým bude väčší dopyt po službách. Počítame s tým, že časom pribudne aj jedáleň pre zamestnancov a ďalšia vybavenosť,“ dodáva Kavalierová.

Čakanie na Višňové

Azda najväčším limitom je dopravná situácia v celom regióne. Diaľnica smerom z Bratislavy sa končí v Žiline, ďalej už nasledujú chronické kolóny pod Strečnom.

Ako najnovší termín dokončenia tunela Višňové, ktorého základný kameň poklepával ešte premiér Vladimír Mečiar, sa dnes spomína december 2023.

„Na dokončenie tunela Višňové netrpezlivo čakáme. Kamióny, ktoré sa dnes brodia pod Strečnom, získajú kúsok od Martina výjazd na diaľnicu,“ hovorí developer Kurimský.

Tým sa ešte viac upriami pozornosť nadnárodných firiem na strategicky umiestnený areál niekdajších ZŤS. Kurimský očakáva, že s blížiacim sa dokončením tunela Višňové prídu ďalšie firmy, ktoré budú mať záujem o túto lokalitu pre svoje sklady a logistiku.

„V Žiline už na výstavbu logistických centier nie sú vhodné pozemky. Pozornosť veľkých firiem sa preto sústreďuje na Strečno, Martin a okolie,“ dodáva Kurimský.

Ich developerský projekt by po prebudovaní všetkých dostupných hál mal zahŕňať celkovo 73-tisíc metrov štvorcových, ktoré budú určené na logistiku, administratívu a skladovanie.

Martinu to prinesie na jednej strane množstvo nových kamiónov, ktoré by však mali do mesta prichádzať cez štvorprúdovku mimo hlavných obytných zón. Na druhej strane môžu nové logistické centrá podľa Kurimského vytvoriť viac než tisíc pracovných miest.

„Určite to neporovnávam s vysokokvalifikovanou strojárskou výrobou, ktorá v ZŤS desaťročia prebiehala. Aj tisíc pracovných miest v logistike však prinesie regiónu ďalšiu vzpruhu,“ dodáva.