Kde sa vzal a o čo vlastne ide Štefanovi Holému

V najbližších mesiacoch budú lídri koalície rozhodovať o osude troch veľkých iniciatív, ktoré má na starosti podpredseda vlády Štefan Holý. Výrazne by sa mal zmeniť zákon, ktorý riadi tendre, pravidlá povoľovania stavieb a podpora nájomného bývania.

Všetky tri veci sú dôležité, nikto nepochybuje, že s nimi treba pohnúť, a hoci detailne vieme, čo v nich nefunguje, žiadna z nich nemá jednoduché riešenie. Všetky tri sú mimoriadne zložité, nestačí v nich prijať pár politických rozhodnutí a investovať peniaze, ale treba mikroskopicky nanovo nastaviť desiatky detailov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú.

Štefan Holý však je človek, ktorý sa opakovane tvári, že má v každom jednom prípade zázračný plán. No ten je vo všetkých troch prípadoch v detailnom pohľade vždy len zmesou prázdnych slov, logických nezmyslov, naivity a evidentných klamstiev. Holý ich navyše kombinuje so snahou vybudovať pre úzku skupinu súkromných firiem systémy, v ktorých by mali dlhodobo isté zisky na úkor zvyšku verejnosti.

Pre zmenu v obstarávaní, povoľovaní stavieb a v nájomnom bývaní potrebujeme rešpektovaného lídra, ktorý je schopný zladiť prácu desiatok skúsených špecialistov na stovkách detailov. Namiesto toho tu máme sebavedomého solitéra s pochybnou minulosťou a narýchlo vybudovaným úradom. Tak to aj dopadne.

Hanba pred porotou ekonómov

Najprv pripomenutie, ako sme sa do tejto pasce dostali. Strana Sme rodina mala v programe rýchle a lacné nájomné byty, lacný lízing áut pre všetkých a obrovské verejné investície, ktoré krajine nevyrobia dlh, lebo sa na to použije model známy z rakúskej diaľničnej firmy Asfinag. A človek, ktorý to všade propagoval, bol vtedy nový objav Borisa Kollára právnik Štefan Holý.

V čase vzniku vlády preto strana Sme rodina logicky žiadala pre Holého ministerstvo dopravy a výstavby. V OĽaNO pri tejto myšlienke omdlievali, pretože ich ekonomické špičky (Matovič, Heger, Jančík) rozumeli, že ekonomické názory Štefana Holého sú pre verejné financie nebezpečné.

Zlého policajta však na seba zobral predseda SaS Richard Sulík, ktorý verejne tak ostro kritizoval Holého plány, že líder vznikajúcej koalície Igor Matovič dal zorganizovať stretnutie ekonómov so Štefanom Holým. To skončilo pre nominanta Sme rodina potupou, po ktorej už Boris Kollár chápal, že nemôže Holého zaparkovať na doprave a nechať ho riadiť výstavbu diaľnic a železníc.

Na investície najbohatšie ministerstvo si však Sme rodina nenechala vziať, poslali tam Andreja Doležala a pre Holého musela koalícia vyrobiť extra úrad. K nemu dostal Holý od koalície aj možnosť ukázať, čo vie – prijal úlohu napísať nový zákon o verejnom obstarávaní, stavebný zákon a aj plán na rýchle a veľké stavanie nájomných bytov bez zvýšenia verejného dlhu.

Autorské dielo

Holému teda vyrobili hračkárske ministerstvo, v ktorom nemal na čom v praxi testovať svoje vízie, a preto už nevyzeral taký nebezpečný. Navyše sa zdalo, že na výtlaku mu uberie postupné odhaľovanie detailov toho, ako počas vlády Smeru zarobil na štátnych železniciach.

Štefan Holý však túto kauzu zvládol bravúrne. Vo vzduchu vtedy viselo obvinenie, že za 360-tisíc eur dodával ŽSR analýzy nízkej kvality, teda firmu tuneloval. Obhájiť sa, samozrejme, mohol zverejnením samotnej analýzy, čo sa však nikdy nestalo.

Najprv ŽSR tvrdili, že analýzu získanú mimo verejnej súťaže zverejniť nemôžu, lebo je to predsa autorské dielo firmy Štefana Holého. Nato predseda vlády a predseda parlamentu povedali, že veď pán podpredseda vlády na to povolenie určite dá, že s tým určite nemôže byť problém.

Holý sa však názormi svojho straníckeho a vládneho šéfa nenechal vyrušiť a jednoducho nespravil nič. Keď sa novinári na analýzu ďalej pýtali, ŽSR a Holý buď mlčali, alebo len opakovali, že je to autorské dielo, ktoré zverejniť nemôžu. Pomohlo to – ak dokážete akúkoľvek absurdnú výhovorku opakovať suverénne a dosť dlho, tak verejnosť zabudne, novinári sa časom cítia trápne a napokon to vzdajú.

Prípad záhadnej železničnej analýzy však nie je pre príbeh Štefana Holého dôležitý len preto, že budí podozrenie, že vicepremiérom „protikorupčnej vlády“ je tunelár z čias Smeru. Za pozornosť stojí aj údajný obsah analýzy.

Podľa zmluvy ním mali byť „alternatívne modely financovania ŽSR“. Dokument mal teda obsahovať detailné vysvetlenie kľúčového Holého know-how o tom, ako si môžu štátne firmy požičiavať tak, aby to Eurostat nezahŕňal do verejného dlhu. To je to sporné tvrdenie, ktoré vytáča väčšinu odborníkov na verejné financie, ale na ktorom stál „odborný“ základ volebnej kampane Sme rodina.

No opakujeme, keďže to je „autorské dielo“ Holého firmy, nemôžeme si tú analýzu prečítať a posúdiť, s akými argumentmi pracuje.

Krátka kariéra odborníka na obstarávanie

Kauza podivného obstarania dvoch analýz od ŽSR v čase vlád Smeru nebránila koalícii, aby Holému zverila úlohu od základu prepísať zákon o verejnom obstarávaní. Zároveň sa mala zvýšiť aj kvalita, aj transparentnosť, aj rýchlosť tendrov.

V októbri premiér Igor Matovič ohlásil „revolúciu vo verejnom obstarávaní“, ktorej paragrafovú podobu ukázal Holý až v decembri. Pochopiteľne, keďže nemožno naraz výrazne zvýšiť aj transparentnosť, aj rýchlosť tendrov, Holý si musel vybrať iba jedno – vybral si rýchlosť.

Nasledovala masakrálna kritika od všetkých protikorupčných mimovládok, ktorú podporil svojou vážnosťou aj rešpektovaný predseda ÚVO Miroslav Hlivák. Ten ani neskúšal skrývať svoj hnev, keďže Holý chcel svojím zákonom urobiť z ÚVO viac-menej bezvýznamný úrad.

Našťastie Hlivák mal v šuplíku vlastný návrh zmeny zákona, ktorý už prešiel odbornou oponentúrou, a vicepremiéra Holého preto koalícia prinútila, aby sa s predsedom ÚVO dohodol. V máji potom nečakane Holý a Hlivák predložili spoločný návrh, v ktorom je väčšina textu od Hliváka, a preto má veľkú šancu prejsť aj pripomienkovým konaním, aj parlamentom.

Ak sa tak stane, Holý svoju úlohu čiastočne splní, hoci len vďaka tomu, že na poslednú chvíľu zahodil vlastný návrh a podpísal sa pod cudzí, ktorý dovtedy ignoroval. Stratili sme zbytočne zhruba rok, ale výsledok má šancu byť použiteľný.

Všetci majú platiť jednej IT firme

Dohodou s predsedom ÚVO Hlivákom prišiel vicepremiér Holý o možnosť riadiť objednávku nového informačného systému pre evidenciu obstarávaní. ÚVO totiž už základ takého systému, na ktorom sa dá stavať, má.

Holý si to však chce zjavne vynahradiť pri informačnom systéme pre stavebné zákony. Ten plánuje zveriť súkromnej firme, ktorá ho nielen dodá a bude spravovať, ale navyše ho bude i vlastniť a bude mať z neho aj isté a vysoké príjmy.

Holý do materiálov k návrhu zákonov napísal, že výnos z poplatkov v stavebnom konaní sa naleje do akciovky, ktorú vytvorí štát a 80 percent v nej odovzdá IT firme, ktorá do nej vloží svoj softvér.

Keďže by išlo o akciovku, ktorá by bola dcérou jeho úradu, a išlo by o vklad do akciovky, nemusel by na to Holý ani robiť súťaž.

V prvej verzii mal štát vyberať od stavebníkov poplatok 2,5 percenta hodnoty projektu. Do súkromnej IT firmy by tak došlo ročne okolo 80 miliónov eur, čo je minimálne desaťnásobok nákladov na prevádzku IT systému podobných rozmerov.

Keď začali kričať developeri, že nechcú platiť 2,5 percenta, Holého úrad zrazu oznámil, že by stačilo aj 1,25 percenta. To, pochopiteľne, seklo na polovicu aj predpokladané náklady na IT systém, čo vyriešili u Holého jednoducho tým, že prepísali nadol aj predpokladané čísla nákladov na výplatu súkromnej firmy. To podporuje podozrenie, že neuvažovali o tom, koľko taká služba naozaj stojí, ale koľko by sa maximálne dalo vyniesť z verejných poplatkov do zisku IT podniku.

Už na prvé počutie tá konštrukcia znie tak drzo, že je málo pravdepodobné, aby to zvyšok koalície Holému dovolil.

Okrem toho navrhované novely stavebných zákonov berú obciam právomoci pri stavebnom konaní tak masívne, že by mohli prejsť len proti vôli ZMOS-u a Únie miest. To sa však zrejme nestane, lebo na priamy mocenský stret so samosprávami by si netrúfli ani oveľa kompaktnejšie vládne koalície.

Štefan Holý tak zrejme bude musieť znova hľadať inšpiráciu inde. Ak bude musieť narýchlo predložiť menej revolučnú zmenu stavebných zákonov, mohol by si od ministerstva výstavby vypýtať to, čo už špecialisti nachystali za minulej vlády, ale politici to nechali v šuplíku.

Nájomné bývanie vyrieši poslanecký návrh

Pri nájomnom bývaní sa už Štefan Holý poučil z problémov, ktoré mu vznikajú pri riadnom pripomienkovom konaní, a preto sa s Borisom Kollárom rozhodli ísť na to poslaneckým návrhom. Aj k nemu však treba pred prerokovaním minimálne stanovisko ministerstva financií a čítať v návrhoch zákonov vedia aj koaliční kolegovia Sme rodina.

OĽaNO si zachovalo dekórum a verejne Holého návrh riešenia nájomného bývania dosiaľ nekritizovali, stačilo im, že nimi riadené ministerstvo financií dalo najavo svoje námietky. Od SaS a Za ľudí prišli výhrady už verejne, preto si Kollár vypýtal čas a sľúbil, že zákon o nájomnom bývaní v lete nebude tlačiť do parlamentu.

Situácia pri nájomnom bývaní je rovnaká ako pri všetkom, čo doteraz riešil Štefan Holý. Návrh je novátorský, ambiciózny, ale s množstvom neuskutočniteľných predpokladov a plný nedomyslených detailov, ktoré by v praxi vyrobili veľké škody.

Zjednodušene, Holý chce, aby štát vytvoril niečo ako investičný fond, ktorý by kupoval bytové projekty, ale potom by byty v nich nepredával, ale prenajímal za regulované nájomné.

Peniaze by na to prišli od súkromných investičných fondov. V poslaneckom návrhu zákona sa spomínajú dôchodkové fondy z II. a III. piliera, ktoré by však pritom museli riskovať oveľa viac, ako im doteraz povoľoval zákon. Holý na to myslel, v zákone aj navrhuje, aby sa uvoľnili limity toho, koľko peňazí môže mať dôchodkový fond v jednej investícii.

Zjavne to však nepomohlo a vicepremiér z reakcií správcov fondov a koaličných kolegov pochopil, že zvyšovanie rizika v dôchodkových fondoch je v parlamente nepriechodné. Preto už posledné dni hovorí radšej nekonkrétne – o zahraničných penzijných fondoch, ktoré bežne investujú do nájomného bývania.

Neistý je aj spôsob, akým chce nominant Sme rodina daných investorov prilákať. V zákone im núka zníženie sadzby DPH pri výstavbe nájomných bytov na 5 percent. Chýba však prepočet, či by to investorom stačilo ako náhrada za to, že budú musieť desiatky rokov prenajímať byty za nižšie ako komerčné nájomné.

Rozdielne úrovne DPH v koaličných politikoch navyše evokujú strach z daňových podvodov. Sme rodina bude mať aj preto veľký problém nájsť podporu pre Holého konštrukt.

Samozrejme, podporovať možno nájomné bývanie aj inak, nielen nižšou DPH – dotáciou na výstavbu, dotáciou na nájomné alebo napríklad štátnymi pozemkami. Štát však na to už má vlastnú organizáciu – Štátny fond rozvoja bývania, ktorý riadi ministerstvo dopravy a výstavby.

Holého návrh však vytvára úplne novú štruktúru – združenie verejných a súkromných fondov, v ktorých by mali investori zaručené výnosy. Čiže namiesto toho, aby každý developer alebo každá obec mohli za rovnakých podmienok štátnej podpory stavať nájomné byty, ponúka Holý fond, kde bude mať nejasne vybraná skupina finančných investorov zaručené výnosy.

Namiesto toho, aby sa ladili detaily, pre ktoré slabo funguje podpora nájomných bytov cez Štátny fond rozvoja bývania, tak sa cez obyčajný poslanecký návrh chce budovať nová štruktúra, v ktorej majú mať dôchodkové fondy peniaze desiatky rokov.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa to skončí rovnako ako všetko ostatné, čo mal doteraz Štefan Holý na starosti. Koaličná rada to potichu zatrhne a prinúti ho prevziať celý zákon alebo aspoň námety od odborníkov, ktorí v tomto prípade sedia na ministerstve výstavby.

Zázraky sa nedajú konať, len sľubovať.