Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Keď železnice zrýchľujú, všetko mešká a ceny idú hore (kde sa čo pokazilo)

Modernizácia železničnej trate. Foto - TASR
Modernizácia železničnej trate. Foto – TASR

Rekonštrukciu železničných tratí na západnom a už aj strednom Slovensku, ktoré majú zrýchliť cestovanie, pripomína cestujúcim už niekoľko rokov sústavné meškanie vlakov prechádzajúcich medzi Bratislavou a Žilinou. To však zďaleka nie sú všetky komplikácie spojené s touto prestavbou. Pozrite si ich stručný prehľad po jednotlivých úsekoch:

Bratislava – Zlatovce pri Trenčíne (vyšetrujú podvody so stavebným materiálom)

Postupná modernizácia úsekov z bratislavskej Rače do Zlatoviec pri Trenčíne stála 747 miliónov eur prevažne z eurofondov. Polícia teraz na úseku od Nového Mesta nad Váhom a Zlatovcami vyšetruje výstavbu takmer dvojkilometrového tunela Turecký vrch. Vyšetrovatelia majú podozrenie, že vyťažený materiál z tunela niekto vyfakturoval ako odpad, ktorý potom znova použil na stavbe a nechal si ho preplatiť od železníc ako nákup nového materiálu.

Na tomto úseku medzi Zlatovcami a Novým Mestom nad Váhom modernizovalo trate konzorcium pod vedením OHL, v ktorom boli aj Váhostav, Doprastav, Eltra a Skanska.

Zlatovce – Trenčianska Teplá (prišli sme o eurofondy)

Táto 12-kilometrová trať priniesla Slovensku viacero problémov. Európska komisia rozhodla, že keď pre ňu štátne železnice hľadali hlavných dodávateľov, poškodili jedného z uchádzačov a v tendri nechali vyhrať druhú najlacnejšiu ponuku.

Kontrakt za 244 miliónov eur tak pripadol združeniu, ktoré vedie firma TSS GRADE, ktorá pred časom odpísala väčšinu svojich dlhov voči obchodným partnerom v takzvanej reštrukturalizácii podobne ako Váhostav či Doprastav.
Brusel nás už vyzval, aby sme sa vzdali eurofondov na tento projekt, a trať tak platí Slovensko plne z vlastného rozpočtu.

To však ešte nemusí byť všetko. O ďalšie peniaze môžeme prísť, keďže Skanska, ktorá mala v tendri najlepšiu ponuku, si dláždi cestu za odškodným cez súdy. Výsledok je, že ŽSR majú celý sporný tender opätovne vyhodnotiť. Môže sa tak stať, že za koľajnice zaplatíme jednej firme, lebo ich postavila, a druhej, lebo sme ju poškodili v tendri.

Najnovšie sa na tomto úseku vedie spor o to, kto má komu čo zaplatiť. Začínajú sa ozývať firmy, ktoré tvrdia, že nedostali zaplatené. V celej veci je spor medzi TSS GRADE a jej dodávateľom, Euro Continental Building (ECB).
Rátať treba aj s meškaním dostavby. Oficiálne platí termín odovzdania vo februári budúceho roka, no stavbári sa už snažia termín posunúť s vysvetlením, že dostali napríklad chybné informácie o uložených inžinierskych sieťach.

Trenčianska Teplá – Beluša (vyšetrovaný OLAF-om, no napokon v poriadku)

Týchto vyše 20 kilometrov koľajníc odovzdávali v júli minulého roku. Konzorcium vedené Strabagom malo so železnicami kontrakt na 274 miliónov eur bez DPH. Výstavbu síce šetril Európsky úrad boja proti korupcii, no napokon problém nenašiel. Výstavba tejto často trate bude napokon jedna z najúspešnejších, štát pri jej odovzdávaní podľa portálu Teraz.sk predpokladal, že sme na nej ušetrili asi 20 miliónov eur.

Beluša – Púchov (meškanie a nezaplatené faktúry)

Tento takmer 9-kilometrový úsek modernizuje OHL s Váhostavom. V zmluve so štátom si dohodli cenu z tendra 91,8 milióna eur a tiež, že rýchle koľajnice budú hotové do troch rokov, odkedy stavbár dostane k dispozícii stavenisko.

Asi pred rokom odhadlo ministerstvo dopravy, že by tu 160-kou mohli ľudia jazdiť vlakom v apríli 2015. Napokon sa v zmluve spresnilo, že to bude najneskôr 30. september 2015. Termíny mali posunúť napríklad rozsiahle archeologické nálezy. Archeológovia našli osídlenia z neskorej doby bronzovej, a to pod púchovskou železničnou stanicou, a z vrcholného stredoveku.

Fragmenty trecej misky na drtenie obilia. Foto - ŽSR
Fragmenty trecej misky na drvenie obilia. Foto – ŽSR

Železnice tvrdia, že septembrový termín na odovzdanie stavby splnili. „Po tejto trati už jazdia vlaky,“ píšu železnice. Všetko však zrejme v poriadku nie je, páska sa zatiaľ nestrihala. Môže to súvisieť s tým, že aj na tomto úseku sa ozýva niekoľko firiem so sťažnosťou, že nedostali za prácu riadne zaplatené.

Považská Teplá – Žilina (našli zemné teleso, hýbe to s cenou)

Združenie pod vedením TSS GRADE tu začalo stavať na prelome rokov 2013 a 2014, keď zákazku vysúťažili s ponukou takmer 128 miliónov eur. Hotová môže byť najskôr v roku 2016. V cene je zahrnutá aj 10-percentná rezerva na neočakávané udalosti, tak to býva v každej zmluve. Zmluvná cena sa podľa železničiarov prekročiť nesmie, z rezervy sa čerpať môže.

Už sa z nej zrejme aj čerpá. Železničiari píšu, že počas stavby sa zistilo, že treba zlikvidovať viac odpadu, než sa čakalo.

„Nebolo možné predpokladať, že v minulosti bolo vybudované zemné teleso, ktoré pozostávalo z množstva odpadu prikrytého zeminou. Túto mimoriadne závažnú situáciu bolo nutné vyriešiť navýšením prác spojených s likvidáciou odpadu, s návozom množstva novej zeminy, s ktorou sa pôvodne nepočítalo,“ píšu železničiari. Hovoria, že najmä preto už uzatvorili so stavbármi takzvaný zmenový list, ktorý obsahuje zmeny v hodnote 5,2 milióna eur. Platí však, že zmluvná cena vrátane rezervy prekročená nebude.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Babiš si vybojoval experiment s DPH, Slovensko má dvakrát také úniky +

  • RegioJet opäť dráždi Danka, pokúša sa o zaujímavý segment biznisu
  • Dotácie na elektromobil možno rezervovať od 11. decembra
  • Štát je pri hľadaní zodpovedných za envirozáťaže nemohúcny
Zdieľať

Dlhová brzda neumožňuje Slovensku vydávať viac dlhopisov, pretože spomalenie ekonomického rastu tlačí pomer dlhu na HDP bližšie k jej sankčným úrovniam. „Pondelková aukcia bola posledná v tomto roku,“ povedal šéf Agentúry pre riadenie dlhu Daniel Bytčánek pre Bloomberg.

Šéf agentúry povedal, že boli spokojní s dopytom aj výnosmi dlhopisov splatných v roku 2031. Dopyt dosiahol 288 milióna eur, Slovensko si požičalo 118 miliónov, priemerný úrok bol 0,166 % ročne.

Dopyt po dlhopisoch splatných v roku 2047 bol „prekvapivo slabý“, čo môže súvisieť aj s opatrnosťou investorov pred blížiacim sa koncom roka. Dopyt dosiahol len 67,5 milióna eur, štát akceptoval 40,5 milióna eur, priemerný ročný výnos bol 0,788 %. (bloomberg)

Zdieľať

Coty preberá kontrolu v kozmetickej značke Kylie Jenner. Mladá miliardárka zbohatne o 600 miliónov dolárov

Coty sa dohodla s Kylie Jenner, že za 600 miliónov dolárov prevezme väčšinový podiel v jej kozmetickej značke. Obchod ohodnocuje biznis hviezdy sociálnych médií, ktorú sledujú stovky miliónov fanúšikov, na 1,2 miliardy dolárov.

Transakcia posilňuje majetkový status Jenner, ktorá patrí k najmladším miliardárom na svete, píše Bloomberg.

Dohoda prichádza v období, keď sa Coty snaží zvýšiť podiel produktov starostlivosti o pleť a parfumov a posilňuje výdavky na marketing. Snaží sa tak bojovať s poklesom predaja.

Akcie Coty reagovali na dohodu rastom o viac ako 5 percent.

Coty prevezme celkovú zodpovednosť za portfólio Kylie Cosmetics, Jenner bude mať na starosti kreatívu a komunikáciu značky.

Ako sa vypracovala Kylie Jenner:

  • Patrí k celebritnému klanu Kardashianovcov. V biznise ťaží z popularity rodiny, ktorú si získala vďaka reality šou Keeping Up With the Kardashians.
  • Značka Kylie Cosmetics začínala v roku 2015 s líniou rúžov na pery, ktorú vypredala za niekoľko minút, uvádza Reuters. Jenner ju rozbiehala ešte v tínedžerskom veku.
  • V súčasnosti ponúka širokú paletu kozmetiky od gélu na obočie až po produkty starostlivosti o pleť.
  • Kylie Cosmetics sa spočiatku predávala iba online, od roku 2018 je dostupná v sieti Ulta Beauty, ktorá má viac ako 1 100 kamenných predajní v Spojených štátoch.

Kylie Jenner má masívny výtlak na sociálnych médiách, kde ju sleduje viac ako 270 miliónov ľudí. Za uplynulých 12 mesiacov jej kozmetická značka dosiahla čisté tržby 177 miliónov dolárov, odhaduje Coty.

Najmladšia miliardárka:

Časopis Forbes tento rok zaradil Jenner do rebríčka dolárových miliardárov.

Jenner sa stala vo veku 21 rokov vôbec najmladšou miliardárkou a zároveň najmladšou miliardárkou, ktorá si majetok zarobila sama.

V oboch kritériách predbehla Marka Zuckerberga. Spoluzakladateľ Facebooku sa vypracoval na dolárového miliardára v roku 2008 vo veku 24 rokov.

Zdieľať

Česká vláda schválila zavedenie 7-percentnej digitálnej dane pre veľké internetové firmy ako Facebook alebo Google. Do štátneho rozpočtu by daň podľa odhadov ministerstva financií mohla priniesť v prepočte 200 miliónov eur ročne.

Zákon by mohol začať platiť v priebehu budúceho roka. Musí ho ešte schváliť parlament a podpísať prezident.

Dani by mali podliehať internetové firmy s globálnym obratom nad 750 miliónov eur, ktoré budú mať na území Česka ročný obrat za uskutočnené zdaniteľné služby minimálne 100 miliónov českých korún (zhruba 4 milióny eur). (čtk)

Zdieľať

Airbusu sa sypú miliardové objednávky z Dubaja. Ušlo sa aj Boeingu

Air Arabia kúpi od Airbusu 120 úzkotrupových lietadiel série A320neo, hodnota obchodu dosahuje 14 miliárd dolárov. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2024. Ide o ďalšiu veľkú objednávku pre Airbus, kúpu 50 kusov A350 dnes oznámili Emirates.

Zákazka od Air Arabia pozostáva zo 70 lietadiel A320neo, zvyšok sú stroje A321XLR (na diaľkové lety) a A321neo, píše Bloomberg.

Aerolínie sú najväčším nízkonákladovým leteckým dopravcom v oblasti Perzského zálivu a severnej Afriky.

Prírastky vo flotile od Airbusu im pomôžu pri plánovanej expanzii v juhovýchodnej Ázii a Afrike.

Air Arabia pripravuje spoločný podnik s Etihad Airways, ktorý by mohol začať fungovať v 2. štvrťroku 2020.

Plodná Dubai Airshow

Najnovšie veľké objednávky na lietadlá Airbusu sa zrodili na prebiehajúcej leteckej šou v Dubaji.

Bez objednávok nezostal ani konkurent Airbusu, americký Boeing, ktorý získal druhú zákazku na lietadlá 737 Max 8 od ich marcového núteného uzemnenia.

Turecký dopravca SunExpress si objednal ďalších 10 strojov tohto typu. Od roku 2014 čaká na dodanie 32 kusov 737 Max 8.

Zdieľať

Aerolinky SunExpress kúpia od Boeingu ďalších desať lietadiel typu 737 Max 8. Katalógová cena strojov dosahuje 1,2 miliardy dolárov. Ide o druhú objednávku 737 Max od ich núteného odstavenia po marcovom leteckom nešťastí.

Charterové turecké aerolínie SunExpress majú od roku 2014 objednaných 32 lietadiel Boeing 737 Max 8, ktoré zatiaľ neboli dodané, píše Reuters.

SunExpress sú spoločným podnikom Turkish Airlines a Lufthansy.

Záujem o kúpu lietadiel 737 Max prejavila v júni spoločnosť IAG, ktorá vlastní napríklad aerolinky British Airways, Iberia, Aer Lingus či Vueling.

Išlo o prvú objednávku od marcového uzemnenia strojov tohto typu. Prvé lietadlá má IAG prevziať v roku 2023.

Zdieľať

Ministerstvo hospodárstva zverejnilo podmienky poskytnutia dotácie na kúpu elektromobilov. Prvé žiadosti bude možné podať 17. decembra. Celkovo je na podporu nákupu určených 5 miliónov eur.

Na nákup nového vozidla s čisto elektrickým pohonom bude možné získať príspevok 8000 eur, v prípade plug-in hybridného vozidla to bude 5000 eur.

O dotáciu môžu požiadať fyzické osoby, podnikatelia aj verejná správa.

Maximálna obstarávacia cena vozidla, na ktoré bude možné získať dotáciu, je 50-tisíc eur s DPH.

Rezort hospodárstva zverejnil podmienky poskytnutia dotácie na svojom webe aj na internetovej stránke chcemelektromobil.sk, kde je zároveň možné nájsť všetky informácie. (tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať