Týždeň v európskej ekonomike: Transatlantická dohoda o klíme a postpandemickej obnove, nedohoda v transfere dát

Autori pracujú pre portál euractiv.sk

• Samit EÚ-USA sľubuje viac spolupráce v klíme a hospodárskej obnove, rozdiely ostávajú napríklad v transfere dát.
• Podpora plynárenských projektov sa predĺži len na Malte a Cypre.
• Dohodu o reforme poľnohospodárskej politiky blokuje aj problém zabezpečenia dobrých pracovných podmienok.

1. Samit EÚ a USA nevyriešil spor o prenose dát cez Atlantik

Zástupcovia Európskej únie Ursula von der Leyenová a Charles Michel sa s americkým prezidentom Joeom Bidenom stretli, aby „obnovili transatlantické partnerstvo“, píše sa v záveroch z utorňajšieho stretnutia v Bruseli. Už samit NATO, ktorý sa počas Bidenovej návštevy v Európe konal deň predtým, potvrdil, že sa na obnove pracuje na plné obrátky.

Prečo je to dôležité

Od dobrých vzťahov medzi Washingtonom a EÚ priamo závisí hospodárstvo produkujúce ročne vyše sedem biliónov dolárov a vytvárajúce 16 miliónov pracovných miest. Trh tvorí až 42 percent globálneho HDP a globálneho obchodu s tovarom a so službami.

Predchádzajúce štyri roky, keď stál na čele Spojených štátov Donald Trump, boli pre vzájomné vzťahy búrlivé. Obe strany sa zrazili v niekoľkých hospodárskych sporoch, obchod brzdili nové clá a prezident Tump dal niekoľkokrát jasne najavo, že za partnera považuje nie EÚ ako celok, ale radšej vybrané štáty.

O čom Únia a Spojené štáty rokovali

Náčrt budúcej spolupráce Únie a Washingtonu zarámcovali jej tvorcovia tromi oblasťami: udržateľnou obnovou po pandémii, ochranou planéty a podporou zeleného rastu, a posilnením obchodu, investícií a technologickej spolupráce.

V prvých dvoch témach bol prístup transatlantických partnerov pomerne jasný a kompromis v záverečnom komuniké preto nebolo nutné hľadať. Transatlantickú spoluprácu v klimatickej politike naznačil už predchádzajúci samit G7. Oblasť obchodu a hospodárstva – najmä toho inovatívneho – však bude súčasťou ďalších náročných diskusií. Medzi nimi najmä riešenia sporov o dovoze ocele a hliníka, spolupráci na reforme Svetovej obchodnej organizácie, ale aj o kontroverznom prenose osobných dát cez Atlantik.

Aj preto sa obe strany dohodli na vzniku fóra na koordináciu prístupov ku kľúčovým obchodným, hospodárskym a technologickým otázkam, takzvanej Rady pre obchod a technológie (TTC).

V čom je problém

Jeden z najväčších sporov medzi Úniou a Spojenými štátmi sa odohráva v oblasti digitálneho sektora, konkrétne prenosu dát. Súdny dvor EÚ pred rokom obmedzil presun európskych dát do Spojených štátov. Dôvodom boli americké zákony o ich možnom monitorovaní, ktoré sú podľa súdu v rozpore s nariadením Únie o ochrane osobných údajov (GDPR).

Tisíce spoločností, ktoré mali na prenose dát z Únie postavený svoj model podnikania, riešia, ako znefunkčnený európsko-americký Štít na ochranu súkromia nahradiť. Nateraz využívajú len zmluvné doložky, no problém rastie a okrem malých a stredných podnikov sa ozývajú aj techgiganty.

Komentátori očakávali, že medzi Bruselom a Washingtonom dôjde k prelomovej dohode. Aj preto si so sebou na európske turné prizval Biden aj ministerku obchodu Ginu Raimondovú a obchodnú zástupkyňu Spojených štátov Katherine Taiovú. Cieľom bolo dohodnúť sa s Úniou na politickom jazyku pre ďalšie kroky a nechať technické detaily na pracovné skupiny a vyjednávačov. No práve technikality trápia Brusel najviac.

Na čom sa (ne)dohodli

Podľa európskej strany sa bez výrazného zásahu do existujúcich amerických pravidiel, ktoré by obmedzili praktiky zberu dát bezpečnostnými agentúrami, veľa urobiť nedá. „Naozaj by sme chceli vidieť (americký) federálny zákon o ochrane údajov,“ uviedla prednedávnom podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová. Washington však o takýto zásadných zmenách zatiaľ neuvažuje.

V záveroch zo včerajšieho samitu sa napokon prenos údajov objavil spomenutý skôr vo všeobecnosti. Partneri sa „zaviazali spolupracovať na zaistení bezpečných a spoľahlivých cezhraničných tokov dát, ktoré chránia spotrebiteľov a zvyšujú ochranu súkromia, a zároveň umožňujú transatlantický obchod“. Aj preto chcú „pokračovať v spolupráci na posilňovaní právnej istoty (…), v oblasti ochrany spotrebiteľa a prístupu k elektronickým dôkazom v trestných veciach“.

2. Podpora plynárenských projektov sa predĺži len na Malte a Cypre

Štatút Projektu spoločného významu (PCI) by vo všeobecnosti nemali získať už žiadne nové ropné a plynárenské projekty, dohodli sa ministri energetiky členských krajín Únie. Výnimku dostali len cezhraničné projekty využívania zemného plynu na Malte a Cypre. A to do času, kým nebudú oba ostrovné štáty plne pripojené na európsku plynárenskú infraštruktúru.

Druhá výnimka sa týka konverzie plynovodov na prepravu vodíka.

Prečo je to dôležité

Štatút PCI je ekonomicky dôležitý. Takéto projekty majú jednoduchší prístup k podpore z európskych fondov a môžu rýchlejšie získať potrebné povolenia. Zoznam PCI projektov je súčasťou pravidiel európskeho programu na podporu rozvoja energetickej infraštruktúry TEN-E (Transeurópske energetické siete).

Revízia pravidiel je zápasom medzi podporovateľmi využívania zemného plynu a jeho odporcami. Jedenásť členských krajín sa vyslovilo jednoznačne proti tomu, aby sa plyn dostal na nový zoznam PCI projektov.

Ich názor nakoniec v Rade čiastočne prevážil, výnimku dostali len Cyprus a Malta. Nemusí to však byť konečná podoba revidovaných pravidiel, ešte s nimi bude musieť súhlasiť Európsky parlament.

Kto peniaze dostane

Druhou výnimkou je, že do roku 2028 budú môcť podporu dostávať aj projekty konverzie plynovodov na prepravu vodíka. A tieto budú môcť prepravovať zmes vodíka a zemného plynu do konca roka 2029. Slovensko bolo medzi krajinami, ktoré chceli povoliť primiešavanie zemného plynu až do roku 2035.

Dosiahnutý kompromis sa nepáčil Nemecku, Španielsku, Rakúsku a Luxembursku, ktoré za dohodu v Rade nehlasovali. Spoločná pozícia však bola prijímaná kvalifikovanou väčšinou.

Ďalší problém: dovoz vodíka

Rokovanie ministrov energetiky narazilo aj na ďalší problém: odkiaľ má pochádzať vodík, ktorý v budúcnosti nahradí fosílne palivá.

Ministri z Estónska, Francúzska, Maďarska a Poľska sa postavili proti závislosti Únie od dovozu vodíka. Cieľom má byť podľa nich rozvoj domácich kapacít. „Treba sa vyhnúť geopolitickým a technologickým závislostiam“, povedal estónsky minister hospodárstva Taavi Aas.

Nie je prekvapením, že takýto postoj podporujú aj zástupcovia európskej solárnej a veternej energetiky.

Nemecko vedie blok krajín, ktoré chcú dovážať vodík aj spoza hraníc Únie. Nemecko nedávno podpísalo s Austráliou deklaráciu o vytvorení vodíkovej aliancie. Spolupráca má zahŕňať výskum, aj neskorší vývoz vodíka z Austrálie do Nemecka. Podobný názor má Belgicko, Holandsko či Španielsko.

Na ich strane zas stojí európsky ťažký priemysel. Ten bude potrebovať na dekarbonizáciu veľkého množstva cenovo dostupného zeleného vodíka. Obáva sa však, že európske kapacity jeho výrobu nedokážu zabezpečiť.

Európska vodíková stratégia, predložená Komisiou minulý rok, nedáva jasnú odpoveď. Hovorí o potrebe rozvíjať domáce výrobné kapacity tak, aby bolo 100 percent vodíka v Európe vyrábaných vďaka obnoviteľným zdrojom energie.

Súčasne však podčiarkuje potrebu rozvoja medzinárodného obchodu. Susedné krajiny ako Ukrajina, Maroko či Alžírsko môžu byť v budúcnosti pre Európu dôležitými importérmi, aj vďaka dobrým podmienkam na výrobu slnečnej či veternej energie.

3. Dohodu o reforme agropolitiky blokuje aj problém zabezpečenia dobrých pracovných podmienok

Snahy Portugalského predsedníctva o sprostredkovanie dohody medzi Radou a Parlamentom o reforme pravidiel, ktorými by sa mala Spoločná poľnohospodárska politika riadiť po roku 2022, nateraz stroskotali.

Europoslanci ešte veria, že Portugalsko nájde prijateľný kompromis, no priestor je obmedzený. Do konca júna ostávajú necelé dva týždne. Je minimálna šanca, že sa do zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva 28. júna podarí premostiť rozdielne pozície. Neľahký problém tak zdedí Slovinské predsedníctvo.

V čom je problém

Prijatie dohody o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) pôvodne brzdili hlavne nové environmentálne a klimatické nároky na poľnohospodárov čerpajúcich európske agrodotácie.

Európsky parlament však v októbri jedným návrhom nekonečné rokovania zamotal ešte viac. Medzi množstvom pozmeňovacích návrhov k reforme poľnohospodárskej politiky totiž europoslanci požadujú do agrodotačných pravidiel zaradiť aj takzvanú sociálnu kondicionalitu.

Na základe tohto návrhu by čerpanie poľnohospodárskych dotácií bolo podmienené dodržiavaním pracovných a zamestnávateľských štandardov. Ak poľnohospodár nebude svojim zamestnancom vytvárať dobré pracovné podmienky, ktoré vyžaduje domáca alebo národná legislatíva, z agropolitiky EÚ finančnú podporu nedostane.

Ako môže sociálna kondicionalita fungovať

Mechanizmus podmieňovania čerpania nie je v pravidlách SPP ničím novým. Príjemcovia agrodotácií už dnes musia splniť viacero podmienok, ktoré sa však týkajú ochrany životného prostredia.

Európske inštitúcie rokujú o troch spôsoboch zavedenia sociálnej podmienenosti. Buď by fungovala ako sankčný systém, o ktorom by rozhodovali súdy, alebo by bola ako samostatná kapitola súčasťou národných strategických plánov. Treťou možnosťou je prijatie špeciálneho nariadenia, ktorého plnenie by kontrolovala Európska komisia.

Na stranu europoslancov sa postavila aj exekutíva EÚ, čo potvrdil aj eurokomisár zodpovedný za poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski. Pravidlá agropolitiky EÚ by sa nemali podľa neho zameriavať iba na environmentálne a klimatické faktory či dobré podmienky zvierat, ale mali by vytvárať aj podmienky na rešpektovanie práv zamestnancov zo strany príjemcov dotácií.

Prečo sú pravidlá potrebné

Podľa štatistík Eurostatu v poľnohospodárstve pracuje takmer 10 miliónov ľudí, čo je 4,2 percenta pracovnej sily. Z údajov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) vyplýva, že až vyše 61 percent z nich pracuje v čiernej alebo sivej ekonomike bez nároku na sociálne a zdravotné zabezpečenie. V ostatných sektoroch je toto číslo desaťnásobne nižšie.

Aj preto sociálnu kondicionalitu pri čerpaní agrodotácií podporili odborári. Až tristo európskych organizácii zaslalo inštitúciám EÚ otvorený list, v ktorom podporili návrh európskeho parlamentu.

Tvrdia, že zavedenie pracovnej kondicionality do pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky je „nevyhnutnosťou“, pretože veľa ľudí dnes v poľnohospodárstve ešte stále pracuje v „neľudských pracovných podmienkach“, za nízke mzdy  a často aj nelegálne.

Kto je proti

Proti novým podmienkam sú však členské štáty. Vidia v nich totiž ďalšiu nadbytočnú byrokraciu, ktorá farmárom opäť skomplikuje využívanie agrodotácií. Jedným z hlavných motívov reformy agrodotácií je pritom čo najväčšie zjednodušenie ich čerpania oproti dnešku. Nesúhlasili ani s kompromisným návrhom, ktorý europoslanci v apríli predstavili Portugalsku, podľa ktorého by kontroly dodržiavania sociálnych pravidiel vykonávali už existujúce kontrolné orgány.

Medzi najväčších odporcov novej kondicionality patria Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Česká republika či Litva. Spolu trinásť členských štátov vo februári odmietlo uplatnenie niektorého z existujúcich návrhov už od roku 2023. Namiesto toho chcú posilniť Poľnohospodársky poradenský systém, ktorý by farmárom pomáhal s dodržiavaním pravidiel v oblasti pracovných podmienok. Nepodporuje ho ani slovenský rezort poľnohospodárstva.

Návrh sa nepáči ani poľnohospodárskym zväzom. Najvplyvnejšie celoeurópske farmárske združenie COPA-COGECA tvrdí, že pracovné podmienky sú už ošetrené na národnej úrovni a EÚ nemá právomoc do nich zasahovať. Podobne argumentuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), podľa ktorej by sa sociálna kondicionalita nemala vôbec uplatňovať.

Ďalšie správy

Nariadenie, ktoré má zvýšiť udržateľnosť batérií predávaných v Európe, naráža na protichodné reakcie členských krajín. Pre niektoré je príliš zväzujúce, iné ho považujú za nedostatočne ambiciózne. Podľa návrhu Komisie by mali všetky batérie predávané na európskom trhu plniť určené zelené a sociálne kritériá. Od roku 2024 by producenti museli uvádzať na každej batérii uhlíkovú stopu. Separovaný zber a recyklácia batérií by museli stúpnuť zo súčasných 45 percent na 65 percent do roku 2025 a 70 percent do roku 2030. Veľké batérie, aké sú využívané napríklad v elektromobiloch, by museli byť recyklované všetky. Taliansko, Nemecko či Rakúsko žiadajú pre členské krajiny väčšiu voľnosť pri implementácii legislatívy do národných zákonov. Francúzsko, naopak, tlačí na čo najrýchlejšie prijatie a presadenie zelených kritérií.

Európska komisia začala postupne schvaľovať národné plány obnovy a odolnosti, na základe ktorých budú krajiny čerpať peniaze zo 750-miliardového protikrízového plánu. Po Európskej komisii sa k nim budú vyjadrovať ešte ostatné členské štáty, plány musia byť schválené v Rade EÚ. Europoslanci zo skupiny Zelených upozorňujú, že väčšina plánov nie je v súlade s európskymi cieľmi znižovania emisií. V slovenskom im prekáža podpora plynových kotlov.

Európska komisia upozornila Slovensko, že zaostáva v zosúlaďovaní legislatívy s európskymi environmentálnymi pravidlami, hrozia nám žaloby. Väčšina výhrad sa týka nakladania s odpadom. Slovensku však chýba aj akčný plán proti šíreniu inváznych druhov. V odpadovom hospodárstve máme národnú legislatívu zosúladiť s aktualizovanou smernicou z roku 2018 o vozidlách po lehote životnosti, použitých batériách a akumulátoroch a o odpade z elektrických a elektronických zariadení.

Európska únia vydala prvé dlhopisy, ktoré budú slúžiť na financovanie 750-miliardového postpandemického fondu obnovy Next Generation EU. Na trhu bol o ne silný záujem, dopyt po 20-miliardovej emisii bol viac ako sedemnásobný (142 miliárd eur). Na desaťročných dlhopisoch zaplatí Únia úrok menej ako 1 percento. Podľa analytických odhadov by mala EÚ do konca roku 2021 každé dva týždne vydať dlhopisy v hodnote asi 10 miliárd eur, teda na úrovni Španielska a Francúzska.

V apríli sa priemyselná produkcia dostala na predkrízovú úroveň. Medzimesačne narástla v eurozóne o 0,8 percenta, v EÚ o 0,5 percenta. Zotavovanie európskeho priemyslu z krízy ukazuje aj porovnanie s aprílom minulého roka, keď zažila ekonomika hlboký prepad spôsobený pandémiou. V apríli 2021 zaznamenal európsky priemysel medziročný nárast o takmer 40 percent, Slovensko bolo s takmer 70-percentným nárastom na druhej priečke v EÚ. Dobré čísla odzrkadľujú najmä hĺbku prepadu priemyslu na jar minulého roka.

Priemyselná produkcia v apríli 2021, medziročné porovnanie (v %)

Zdroj: Eurostat

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ rozšírilo právomoci národných úradov pre ochranu osobných údajov pri presadzovaní smernice GDPR pri cezhraničnom presune dát. Súd špecifikoval podmienky, za ktorých môže národný úrad využiť právomoc dať pred súd vo svojej krajine akékoľvek porušenie pravidiel GDPR, a to aj v prípadoch, keď nie je hlavným dozorným úradom. Hlavný dozorný úrad je ten, ktorý je v krajine sídla firmy. V praxi sa tak stávalo, že mnoho sťažností na porušenie ochrany údajov nadnárodnými digitálnymi formami končilo napríklad v Írsku, pretože tam mali sídlo ich európske pobočky. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora sa teraz nimi bude môcť za určitých podmienok zaoberať aj úrad v krajine, kde k porušeniu pravidiel došlo.

Európska komisia vytvorí fond na podporu chudobných domácností, ktoré pocítia dôsledky zaradenia sektora dopravy a vykurovania bývania do systému obchodovania s emisiami. Podľa podpredsedu Komisie Timmermansa by mal byť fond financovaný z časti výnosov z emisných povoleniek na dopravu a vykurovanie. Detaily fungovania fondu nie sú známe, návrh reformy systému obchodovania s emisiami zverejní eurokomisia na budúci mesiac.

Ministri energetiky podporili zdvojnásobenie tempa renovácie budov do roku 2030. Obnova budov a zvýšenie ich energetickej účinnosti pomôže naštartovať ekonomiku po pandémii, prispeje k riešeniu energetickej chudoby a zníženiu emisií skleníkových plynov. Budovy sú zodpovedné za 40 percent svojich emisií v EÚ. Do renovácie budov smeruje aj podstatná časť zo 750 miliárd eur zo špeciálneho protikrízového rozpočtu. Experti však varujú, že ambiciózne plány môžu zabrzdiť administratívne prekážky v realizácii národných plánov obnovy a odolnosti.

V prvom štvrťroku 2021 narástli náklady na pracovnú silu medziročne v eurozóne o 1,5 percenta, v EÚ o 1,7 percenta. Mzdové náklady najviac narástli v sektoroch služieb: umenie, zábava a voľný čas, v sektore ubytovacích a stravovacích služieb a sektore zdravotníctva a sociálnej práce. Z európskych krajín bol nárast nákladov na pracovnú silu najvýraznejší v Litve (+12 percent) a Slovinsku (+11,1 percenta). Na Slovensku bol nárast 3,2 percenta, najnižší spomedzi vyšehradských krajín. Štatistiky zároveň ukazujú, že druhá vlna pandémie výrazne spomalila nárast nákladov na pracovnú silu.

Nominálne hodinové náklady na pracovnú silu, celá ekonomika

(Medziročné porovnanie, modrá: EÚ, červená: eurozóna)

Zdroj: Eurostat

Slovinské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré odštartuje 1. júla, chce urýchliť prijímanie kľúčovej legislatívy pre digitálny trh. Prioritou je dosiahnuť všeobecnú dohodu členských krajín na Zákone o digitálnych službách a Zákone o digitálnych trhoch, posilniť spoločný európsky postup v rozvoji technológií umelej inteligencie a zlepšiť ochranu pred kybernetickými hrozbami.

Únia a Spojené štáty sa dohodli na urovnaní obchodného sporu o subvencie pre výrobcov lietadiel Airbus a Boeaing. Spor trval viac ako 16 rokov, obe strany teraz suspendovali na päť rokov clá, ktoré v súvislosti s ním na seba vzájomne uvalili. Teší to aj európskych farmárov a výrobcov potravín, ktorých produkty boli na zozname tovarov zaťažených clom. Definitívne riešenie problému budú hľadať v ďalších rokovaniach, dohodli však základné princípy. Medzi nimi je, že pomoc pre výrobcov veľkých civilných lietadiel bude poskytovaná na trhovom základe, verejné financovanie výskumu a vývoja bude prebiehať v otvorenom a transparentnom procese, zároveň nebudú domácom výrobcom poskytovať R&D financovanie a špecifickú podporu (ako sú daňové úľavy) spôsobom, ktorý by poškodzoval druhú stranu.

V EÚ pokračuje rast počtu neobsadených pracovných miest. V prvom štvrťroku bol ich podiel najvyšší v Česku (5 percent z celkového množstva pracovných miest), Belgicku (3,2 percenta) a Holandsku (3 percentá). Slovensko sa s 0,8-percentným podielom neobsadených pracovných miest nachádzalo na tretej priečke od konca.

Podiel neobsadených pracovných miest, prvý štvrťrok 2021

Zdroj: Eurostat

Česko-poľský spor pre ťažbu v poľskej uhoľnej bani Turów eskaluje. Česká republika zažalovala Poľsko pre rozširovanie ťažby na Súdnom dvore EÚ, k žalobe sa pridala aj Európska komisia. Súdny dvor nariadil predbežné zastavanie ťažby, Varšava však oznámila, že príkaz bude ignorovať a v ťažbe pokračovať. Súčasne prebiehajú bilaterálne česko-poľské rokovania o urovnaní sporu a stiahnutí žaloby. Praha žiada kompenzáciu 40 – 50 miliónov eur a revíziu procesu udelenia povolenia na pokračovanie ťažby. Chce aj to, aby Varšava zaplatila pokutu 5 miliónov eur za každý deň nerešpektovania príkazu Súdneho dvora.

Slovenské ministerstvá hodnotia pozitívne doterajšie využívanie eurofondov cez finančné nástroje a podporujú ich pokračovanie v novom eurofondovom cykle. Finančné nástroje financované z eurofondov sa najviac osvedčili pri investíciách do malých a stredných inovatívnych podnikov. Problematickejšie je ich využitie v sociálnej ekonomike a odpadovom hospodárstve.

Štatistika: Spojené štáty sú pre Úniu kľúčovým obchodným partnerom

V roku 2020 boli Spojené štáty najvýznamnejším odoberateľom európskych tovarov (export v hodnote 353,4 miliardy eur, 18 percent z celkového exportu) a druhým najväčším dovozcom do Únie po Číne (12 percent z celkového importu, 202,9 miliardy eur).

Obchod EÚ – USA v roku 2020

Zdroj: Eurostat

Pandémia vzájomný obchod výrazne zasiahla, znížil sa export (o 8 percent) aj import (o 14 percent). Európska únia si udržiava dlhodobo kladnú obchodnú bilanciu.

Obchod s tovarmi EÚ – USA, 2010 – 2020 (miliardy eur)

(červená: dovoz do EÚ, modrá: vývoz z EÚ, zelená: bilancia)

Zdroj: Eurostat

Najčastejšie obchodovanými skupinami tovarov sú stroje a vozidlá, po nich chemické látky.

Obchod EÚ – USA v roku 2020, hlavné produkty

Zdroj: Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku