Denník N

Slovensko už v IT utopilo miliardu, tlačivá však stále nosíme po úradoch

Ján Suchal na Facebooku i na svojich blogoch rád popisuje pochybné metódy zadávania IT zákaziek alebo nedostatky štátnych webov. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ján Suchal na Facebooku i na svojich blogoch rád popisuje pochybné metódy zadávania IT zákaziek alebo nedostatky štátnych webov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Programátor Ján Suchal skúšal vyplniť formuláre cez web. Zistil, že aj tak musí bežať na úrad. Za stovky miliónov vytvárame stránky, na ktorých do elektronickej podoby prevedieme papierovačky, ktoré tu máme od doby Márie Terézie.

Programátor JÁN SUCHAL si bol nedávno na estónskej ambasáde vyzdvihnúť modrú škatuľu. Bola v nej kartička vystavená na jeho meno. Vďaka nej si môže vyskúšať, čo všetko človek v Estónsku vybaví vďaka kúsku plastu so zabudovaným čipom. „Pomocou tejto rezidenčnej karty si napríklad môžete založiť firmu, na ktorú už večer môžete vystavovať faktúry,“ hovorí Suchal.

Suchal rád testuje, ako fungujú slovenské štátne weby v porovnaní s inými krajinami. Výsledok podľa neho vôbec nezodpovedá takmer miliarde eur, ktorú Slovensko do IT projektov doteraz investovalo. „Neviem, kde sa tie peniaze stratili. Vidím len to, že úradom musíme stále robiť poštára,“ hovorí. 

Je niečo, čo by ste na štátnych weboch pochválili?

Naše štátne weby určite nie sú úplnou katastrofou a určite predstavujú istý posun. Lenže v porovnaní so zahraničím alebo s tým, aký pokrok sa urobil v komerčnej sfére, je to veľmi slabé. Súčasný výsledok rozhodne nezodpovedá času a peniazom, ktoré štát investoval.

 Čo konkrétne by ste teda pochválili?

Je dobré, že sa zmenila filozofia vo vzťahu k elektronickému podpisu. Myslím, že na to máme aj vhodne nastavené zákony. Už od roku 2002 je teoreticky možné, aby ste nemuseli nikam chodiť osobne, pokiaľ máte vybavený zaručený elektronický podpis. Dokonca aj keď uzatvárate zmluvu so súkromnou firmou. Elektronický podpis má rovnakú váhu ako bežný podpis. Hlavný problém však spočíva v tom, že štát vás nijako nemotivuje, aby ste ho aj využívali.

Prečo?

Pretože štát dnes ľuďom neponúka také služby, aby si povedali „áno, ja chcem elektronický občiansky preukaz s tým podpisom“.

Štátny web Slovensko.sk dnes propagujú televízne reklamy

Čo také by mal štát ponúkať, aby ste nemuseli behať po úradoch?

Notoricky známy príklad je, keď sa vám narodí dieťa. Po faktickej stránke od vás štát potrebuje len dve veci: vymyslieť dieťaťu meno a vybrať mu zdravotnú poisťovňu. Lenže po praktickej stránke musíte úradníkom robiť poštára. Musíte dobehnúť na matriku, do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne, na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Beháte od dverí k dverám a všade oznamujete to, čo štát už o vás vie. Urobiť to však musíte, pretože štát nemá prepojené jednotlivé databázy.

Ale mnohé z týchto vecí predsa môžete vybavovať aj z domova pomocou elektronického podpisu.  

Teoreticky áno, lenže keď chcete riešiť niečo napríklad s úradom práce, nakoniec zistíte, že to z domova nejde. Ich formuláre sú také komplikované, že si bez úradníčky na okienku sami neporadíte. To je práve tá premrhaná šanca, ku ktorej na Slovensku došlo. Štát investuje obrovské peniaze do IT systémov cez takzvaný OPIS (Operačný program informatizácia spoločnosti – pozn. red.). A stalo sa len to, že sa do elektronickej podoby previedli papierovačky, ktoré tu máme od doby Márie Terézie. Lenže tieto papierovačky sa už nijako neprispôsobili 21. storočiu. Pokiaľ vám vybavenie nejakej veci z domu trvá rovnako dlho, ako dobehnúť si na úrad, tak to nikto robiť nebude.

IMG_5902
Ján Suchal (32) vyštudoval Fakultu informatiky a informačných technológii na STU v Bratislave. Stál napríklad za „sociálnou sieťou firiem“ Foaf.sk alebo za vznikom portálu otvorenezmluvy.sk. V súčasnosti vlastní firmu Minio, ktorá sa venuje vyhľadávaniu a spracúvaniu dát. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako by to teda malo v ideálnom prípade vyzerať?

Napríklad: narodí sa vám dieťa a do vašej schránky, ktorú mate povedzme na štátnom portáli Slovensko.sk, vám príde správa: narodilo sa vám dieťa, gratulujeme a posielame zoznam prídavkov, na ktoré máte nárok. Ja si už len vyplním meno dieťaťa, spomínanú zdravotnú poisťovňu, odkliknem a je to hotové. Štát mi začne automaticky posielať peniaze na účet.

Portál Slovensko.sk však nejaký posun prináša. Môžete si napríklad cezeň založiť firmu a mnohé ďalšie veci.

Dobre, zoberme si založenie firmy. Keď v Estónsku založíte firmu cez internet pomocou elektronického podpisu, tak fungujete o 15 minút. Na Slovensku vám ľudia, ktorí sa živia zakladaním firiem, povedia, že musíte počítať s tromi až štyrmi týždňami. Úrady totiž na elektronické žiadosti nie sú prispôsobené a prebieha v nich ten istý proces, ako keby ste si podali žiadosť fyzicky.

Spomínané Estónsko je však extrémny príklad, ktorému sa nevyrovnajú ani iné európske krajiny.

Áno, tie úspechy Estónska majú historické dôvody. Keď sa totiž Estónsko osamostatnilo, malo len málo zdrojov. Snažilo sa budovať úspornú štátnu správu, čo hnalo dopredu aj celú informatizáciu. Lenže môžeme sa pozrieť aj inde. Napríklad Veľká Británia každý rok ruší niekoľko štátnych internetových stránok, pretože všetko sústreďuje do jedného webu gov.uk. Podľa toho vyzerá aj komfort, ktorý tento web ponúka.

Slovensko.sk tiež na prvý pohľad nevyzerá zle.

Slovensko.sk je taká pekná maľovanka. Ale stačí si zobrať už len zdanlivú banalitu, akou je vyhľadávanie. Keď zadáte kľúčové slová „občiansky preukaz“, tak vám vyhodí všetky odkazy, ktoré toto slovné spojenie obsahujú, bez nejakého rozumného radenia. Hlavný problém však spočíva v tom, že tie informácie sú väčšinou podané v klasickom úradníckom jazyku, cez ktorý sa bežný človek prenesie len so značným množstvom energie. Pripomínajú skôr ministerskú vyhlášku než ľudsky sformulovaný návod, aký nájdete na stránkach bežných firiem.

obcianka
Vyhľadávanie podľa kľúčových slov na slovenskom a britskom štátnom portáli.
Vyhľadávanie podľa kľúčových slov na slovenskom a britskom štátnom portáli.

Operačný program informatizácia spoločnosti prebieha od roku 2007 a vyčlenili sa naň stovky miliónov eur. Aký výsledok by ste teda čakali?

To nie sú stovky miliónov, tie investície sa blížia k miliarde eur. Ja síce podnikám v oblasti IT, ale pre mňa je takáto suma absolútne nepredstaviteľná. Vôbec neviem, čo všetko by za takéto peniaze mohlo byť. Viem len, že Estónsko na svoje projekty čerpalo výrazne menej peňazí.

Čo by ste teda čakali z pohľadu občana?

To, že Slovensko.sk sa stane centrálnym miestom, kde vybavím so štátom všetko, čo potrebujem. Kde sa môžem pýtať na veci, ktorým nerozumiem, kde budem môcť vypĺňať rôzne formuláre alebo vybavovať platby. Miesto toho štát naďalej núti ľudí v produktívnom veku, aby tieto veci vybavovali v pracovnom čase na úradoch.

Prečo teda podľa vás ten výsledok takýto nie je?

Pre mňa je to nepochopiteľné. Štátne IT projekty sa robia bez toho, aby do seba zapadali, zadávanie zákaziek je pochybné a nezriedka sa dokonca robia projekty, ktoré nikto nepotrebuje. Funguje tu takzvaný rezortizmus, teda že každé ministerstvo sa hrá len na svojom vlastnom ihrisku. A najviac ma hnevá, že sa všetci tvária, ako je všetko v poriadku.

Hovorí sa, že viaceré ministerstvá majú svojich exkluzívnych IT dodávateľov. Môže toto byť dôvodom, prečo sa nechcú spájať?

Je to jedno z možných vysvetlení. Keď si nejaká firma vyboxuje, že bude dodávať nejakému ministerstvu IT systémy, bola by hlúpa, keby sa toho vzdala. Problém je však už na začiatku. Často je otázne, či je nejaká zákazka vôbec nutná. Napríklad aktuálne štát investuje peniaze do elektronických zdravotných kartičiek. Je pritom otázka, či sú nejaké elektronické zdravotné kartičky nutné (celý projekt má podľa dva roky starých informácií vyjsť na sto miliónov eur – pozn. red.).

V IT zakázkach rezortu sociálnych vecí sa podľa Centrálneho registru zmlúv darí napríklad firme Trexima.
V zákazkách rezortu sociálnych vecí sa podľa registru zmlúv darí napríklad firme Trexima.

Môže byť nejaké iné riešenie?

Po technickej stránke nie je problém, aby človek miesto preukazu zdravotného poistenia používal občiansky preukaz. Polícia už dnes vydáva občianske preukazy s čipom, ktorý dokáže komunikovať s rôznymi systémami. Štát by teda nemusel budovať žiadnu ďalšiu infraštruktúru. Stačilo by rozšíriť kapacity, ktoré má už dnes rezort vnútra.

Takže podľa vás nové preukazy zdravotného poistenia vôbec nie sú nutné?

Nie, ministerstvo zdravotníctva by vám síce vymenovalo celý rad dôvodov, prečo to nejde, ale to sú z môjho pohľadu len výhovorky. Jedinou faktickou prekážkou by bolo ošetrenie v zahraničí, pretože európsky preukaz potrebuje mať jednotnú podobu. Ale na účely ošetrenia v zahraničí môžu naďalej zostať plastové kartičky a nemusia sa pre celú populáciu zavádzať elektronické kartičky za desiatky miliónov.

Akvizičná agentúra ministerstva obrany aj rezort financií zase radi spolupracujú s firmou Sevitech.
Akvizičná agentúra ministerstva obrany aj rezort financií rady spolupracujú s firmou Sevitech.

Pri IT zákazkách sa traduje, že ponúkajú veľký priestor na korupciu, pretože len málokto do nich dokáže preniknúť. Súhlasíte s tým?

Súhlasím s tým, že IT je veľmi komplikovaná oblasť pre ľudí, ktorí sa ňou neživia.

Sú štátne IT zákazky predražené?

To pri niektorých projektoch vidno už na prvý pohľad. Zoberte si, že pri niektorých portáloch platí štát len za údržbu 200-tisíc eur mesačne. Každý človek z IT vám povie, že je to nezmyselná suma. Na porovnanie: v súkromnej sfére má takéto tržby firma Websupport.sk a tá má desiatky tisíc zákazníkov s porovnateľne veľkými portálmi.

Ďalšou úspešnou firmou pri štátnych nákupoch je
Ďalšou úspešnou firmou pri štátnych nákupoch je Bit-Studio – jej služby radi využívajú úradníci ministerstva spravodlivosti i manažéri štátneho správcu ropovodov.

Ako sa tieto zákazky dajú našiť na konkrétnu firmu?

Sú dva spôsoby. Jednak môže úrad nastaviť rôzne obmedzenia, ako je výška obratu, licencie a podobne. A jednak sú problémom vágne zadania, ktoré zvýhodňujú firmy, čo už sú na danom úrade zabehnuté.

Čo znamená vágne zadanie?

Predstavte si, že niekto vypíše súťaž na postavenie nového mosta. A vôbec vám nepovie, či tam bude štvorprúdová cesta, či ním povedie potrubie alebo či po ňom budú prechádzať aj vlaky. Pri IT zákazkách je to rovnaké. Úradníci napíšu „chceme analytiku“, „chceme elektronickú službu, ktorá umožní výpis z katastra“, ale vy neviete, čo sa tým presne myslí. Či sa tým myslí dvadsať krokov s piatimi schvaľovaniami alebo s koľkými.

Zadanie pre projekt ministerstva financií "Elektronická zbierka zákonov" za necelých desať miliónov eur.
Časť zadania pre projekt ministerstva financií „Elektronická zbierka zákonov“ za necelých desať miliónov eur.

Takže konkurencia do toho nemá šancu preniknúť?

Pokiaľ sa v tom prostredí nepohybujete, tak vôbec neviete, čo máte ponúkať. Vy totiž musíte už dopredu navrhnúť konkrétny hardvér, rozpočítať hodiny práce a podobne. Môžete do toho ísť, ale, pochopiteľne, to riziko si započítate do ceny. A potom až v praxi zistíte, koľko tam bude naozajstnej práce. To však platí aj pre druhú stranu. Ani samotní úradníci často nevedia, čo vlastne požadujú a za koľko.

Môžu úradníci vôbec IT systémom rozumieť?

Mnohokrát nie. Stávajú sa situácie, že za jedným stolom vám sedí asistentka vedúceho odboru a baví sa s IT analytikom, za ktorého si dodávateľ účtuje tisíc eur na deň. V takýchto situáciach dokáže úradník riešiť len to, či bude nejaké logo viac napravo alebo naľavo, ale už nie, ako správne má web fungovať.

Dá sa s tým niečo robiť?

Stačí sa inšpirovať v zahraničí. Vo Veľkej Británii je veľká kultúra „proof-of-concept“. To znamená, že sa najprv vyvinie prototyp nejakého systému, ten sa testuje, aby sa zistilo, či má vôbec zmysel. A až následne sa investujú peniaze do veľkého projektu. U nás by však na začiatok pomohlo aspoň to, keby sa ministerstvá otvorili. Dnes si totiž ministerstvá vymyslia projekt za desiatky miliónov eur, ku ktorému sa nikto zvonku nemá šancu vyjadriť. A potom už len podpisujú zákazky. Na Západe na to idú presne naopak. Keď úrady chystajú nejaký projekt, umožnia rôznym odborníkom i verejnosti, aby im posielali svoje pripomienky.

Boli by však aj na Slovensku ľudia ochotní štátu v tomto smere pomôcť?

Poviem vám len môj príklad. Jeden víkend sme sa zišli s niekoľkými nadšencami pracujúcimi v IT firmách. Rozmýšľali sme, čo robiť, aby štátne weby nefungovali tak hrozne. Oslovili sme Úrad geodézie, kartografie a katastra s ponukou, že im zadarmo prerobíme kataster nehnuteľností, aby bol vizuálne zaujímavý a jednoduchý pre občana. Úradníci boli najprv nadšení a ochotne s nami komunikovali. Neskôr sa odmlčali a potom už sme len zistili, že si sami urobili dva podobné projekty. Jeden si vyvinuli, druhý si potichu objednali u externej firmy. Stálo ich to najmenej 30-tisíc.

Čo robiť so spôsobom, akým štát zadáva samotné zákazky?

U nás je základný problém v tom, že väčšina softvéru sa nakupuje nevhodným spôsobom. Robí sa súťaž na najnižšiu cenu. Lenže softvér nie je kancelársky papier, takže pokiaľ by ste aj urobili férovú súťaž, riskujete, že vyhrá nekompetentná firma. O nejaký čas prídu problémy a ste tam, kde ste boli. V zahraničí sú bežné napríklad súťaže návrhov, keď vám záujemcovia ponúknu rôzne typy riešení a následne sa vyberie to najvhodnejšie. Okrem toho si viaceré vlády budujú vlastné IT centrá, ktoré združujú programátorov pre služby štátu.

Nebolo by príliš drahé, keby si štát išiel budovať nejaký vlastný IT úrad?

Určite si nemyslím, že by to vyšlo viac, než koľko dnes štát investuje do IT zákaziek. Dnes sme sa totiž dostali do situácie, že hocičo je lepšie než súčasný stav.

Slovníček pojmov

Čo je to zaručený elektronický podpis?

Termín môže evokovať, že si necháte svoj podpis naskenovať alebo že sa podpíšete elektronickou ceruzkou. Nič také. Na zaručený elektronický podpis (takzvaný ZEP) môže stačiť váš občiansky preukaz.

Potrebujete naň plastový občiansky preukaz, ktorý má na zadnej strane čip. Úradne sa mu hovorí elektronický občiansky preukaz (eID) a od konca roku 2013 už ho vydávajú automaticky.

Zaručený podpis získate tak, že si oň jednoducho požiadate na policajnom riaditeľstve. Polícia vám do preukazu nahrá potrebné funkcie a vydá k nemu oficiálny certifikát. Ďalej dostanete CD s programom, ktorý si nainštalujete do počítača, a nakoniec čítačku, do ktorej budete preukaz vkladať. Okrem toho si vymyslíte kód, ktorý budete zadávať pri využívaní podpisu.

ZEP

Doma pripojíte čítačku k počítaču, vložíte do nej preukaz, zadáte kód a nainštalujete si softvér. Samotné podpisovanie potom prebieha tak, že sa preklikáte k dokumentu, ktorý chcete podpísať, a následne kliknete na príslušné okienko.

Čo môžete s elektronickým podpisom vybaviť?

Môžete si napríklad založiť eseročku, podať daňové priznanie, priznanie k DPH, urobiť vklady do katastra nehnuteľností alebo do obchodného registra alebo môžete posielať dokumenty na súdy.

Časť týchto vecí sa dá robiť cez portál Slovensko.sk, kde si musíte založiť profil. Napríklad v prípade vkladu do katastra nehnuteľností týmto spôsobom ušetríte poplatok vo výške viac než sto eur.

Viac informácií nájdete na stránke Slovensko.sk, ak sa prenesiete cez suchý úradnícky jazyk.

Čo je to Slovensko.sk?

Je to web, ktorý v súčasnosti vláda vo veľkom propaguje v televízii. Má sa stať výkladnou skriňou slovenského e-Governmentu, teda preklopenia klasických papierovačiek do elektronickej podoby. Oficiálny názov webu znie Ústredný portál verejnej správy (ÚPSV).

Na pohľad pôsobí pestro, web sa prispôsobí podľa toho, či si ho otvoríte na mobile, na tablete alebo na počítači.

Je však nedotiahnutý. Poskytuje síce návody, ako riešiť rôzne byrokratické úkony, lenže vo viacerých prípadoch vás len odkáže na iné stránky alebo na osobnú návštevu úradov. Portál napríklad avizuje, že je cezeň možné založiť si s.r.o. Lenže napríklad počas víkendu príslušný odkaz nefungoval.

Desctop screenshot II

Samostatnou kapitolou je vyhľadávanie. Portál síce už na hlavnej stránke láka na svoj vyhľadávač. No keď doň zadáte napríklad slová „elektronický občiansky preukaz“, systém vyhodí viacero zbytočných odkazov, ktoré zjavne v tej chvíli nehľadáte – od súdnych poplatkov po vybavovanie víz.

Desctop screenshot III

Lepšie pochodíte, pokiaľ kľúčové slová zadáte v úvodzovkách. Na tento grif vás však správcovia portálu nikde neupozornia.

Desctop screenshot IV

Čo je OPIS?

Pod touto skratkou sa skrýva Operačný program informatizácia spoločnosti. Je to zastrešujúci projekt, ktorý zahŕňa desiatky zákaziek – od vytvorenia digitálneho archívu knižnice Univerzity Komenského cez zavádzanie elektronických občianskych preukazov až po informačné systémy pre daniarov. Súčasťou je aj portál Slovensko.sk.

OPIS sa rozbehol za prvej Ficovej vlády v roku 2007. Náklady bude hradiť Európska únia. Hotový má byť do konca tohto roku. Iniciátori projektu mali na začiatku ambiciózne vízie: na celom Slovensku dostupný rýchly internet, z úradov mala zmiznúť väčšina tlačív, na výpis z katastra malo stačiť pár kliknutí.

Koľko to bude stáť?

Podľa údajov na stránkach úradu vlády Slovensko na celý OPIS doteraz minulo 880 miliónov eur. Celkovo je zazmluvnených až 1,6 miliardy. Väčšinu by mala preplatiť Európska komisia.

Pre pochybné rozdeľovanie konkrétnych zákaziek hrozí, že Brusel takmer 100 miliónov nepreplatí.

Nedostatkov bolo veľa. V niektorých prípadoch úradníci požadovali, aby víťazná firma mala predpísaný obrat alebo skúsenosti so štátnymi zákazkami, inokedy zase nedostatočne vysvetlili, aký produkt vlastne požadujú.

Nad rámec OPIS-u si ďalšie IT zákazky v hodnote miliónov až desiatok miliónov korún zadávajú i jednotlivé ministerstvá či štátne firmy. Obvykle ich hradia z vlastného rozpočtu.

Ako to s OPIS-om vyzerá?

Nedobre. Jednotlivé databázy nie sú prepojené a väčšina ľudí naďalej vybavuje veci behaním po úradoch.

Samotný úrad vlády na jar priznal, že sa podarilo úspešne dotiahnuť len štyri projekty. Necelých osemdesiat ďalších malo sklz. „Za tie peniaze by sa dal zo Slovenska urobiť jeden z technologicky najvyspelejších štátov. To, že je to premárnená príležitosť, je na tom asi to najhoršie,“ poznamenal nedávno Michal Truban, zakladateľ a šéf najväčšej hostingovej spoločnosti na Slovensku WebSupport.

Kto za to zodpovedá?

Mužom, ktorý zodpovedal za rozbiehanie celého mnohomiliónového projektu, je Ján Počiatek. Súčasný minister dopravy viedol počas prvej Ficovej vlády ministerstvo financií – práve tento rezort OPIS koordinoval. Za Počiatkovej éry sa aj vysúťažilo najviac zákaziek, no niektoré dodatky sa podpisovali aj za Radičovej vlády.

Na projektoch sa inak podieľalo i veľa ďalších ľudí. Jeden z príslušných odborov úradu vlády napríklad v začiatkoch viedol Ivan Ištvánffy. Z funkcie odišiel v roku 2010, keď sa zverejnili nahrávky, na ktorých sa rozpráva s manažérom istej IT firmy o chystanom tendri.

Do roku 2012 mal štát aj splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti. Druhá Ficova vláda ho po nástupe k moci odvolala, nového nevymenovala a jeho úrad zrušila.

Kto na tom zarobí?

Predovšetkým firmy, ktoré vyhrali zákazky nezriedka v hodnote desiatok miliónov eur. Napríklad informačný systém pre daniarov vyšiel na 140 miliónov eur.

Systém dodáva nadnárodná spoločnosť IBM, ktorá však má podľa nedávnych informácií opozície troch slovenských subdodávateľov: DWC Slovakia, Sevitech a Anext. Niektoré z týchto firiem to však popreli.

V prvých dvoch firmách podniká rodina podnikateľa Jozefa Brhela, jedného z takzvaných mecenášov Smeru. Brhelov hovorca priznal iba toľko, že podnikateľova rodina má v Sevitechu a DWC len menšinový podiel.

Spoločnosti Sevitech sa však darí aj v iných oblastiach. V poslednej dobe jej služby vo veľkom využíva aj Akvizičná agentúra ministerstva obrany – od leta minulého roku rozdala Sevitechu zákazky za takmer päť miliónov eur.

Čo nás ešte čaká?

Jána Počiatka zaľúbenie v IT zákazkách neopustilo ani po tom, ako sa stal ministrom dopravy. Jeho úrad by do volieb rád podpísal napríklad kontrakt na „informačný systém výstavby“ za 44,7 milióna eur alebo na „atlas pasívnej infraštruktúry“ odhadom za 48 miliónov eur.

Nevyspytateľné je aj ministerstvo obrany Martina Glváča, ktoré rado podpisuje svoje zákazky v tichosti a bez predošlého informovania verejnosti.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Verejné IT zákazky

Ekonomika

Teraz najčítanejšie