Denník N

Poľovný hospodár z revíru Poľana: Od medveďa utekajte, až keď naozaj zaútočí

Foto – Archív Jána Nôžku
Foto – Archív Jána Nôžku

Ján Nôžka zo štátnych Lesov hovorí, že medveďov je na Slovensku príliš veľa a ich počet by sa mal kvôli bezpečnosti ľudí vrátiť pred rok 2000.

Ján Nôžka stretáva medvede pri svojej práci v lesoch pohoria Poľana bežne. Tvrdí, že v čase ruje aj desať za deň. Je poľovným referentom krivánskeho lesného závodu štátnych Lesov SR a zároveň poľovným hospodárom druhého najväčšieho revíru v krajine – revíru Poľana.

Len tento jeden revír má vyše 20-tisíc hektárov, no v krivánskom závode má na starosti aj všetky ostatné poľovné pozemky na celkovej ploche 50-tisíc hektárov.

Podľa Jána Nôžku sú medvede na Slovensku premnožené, prihovára sa za ich pravidelný ročný odstrel v takej miere, aby sa počet vrátil pred rok 2000. To by znamenalo zastreliť ročne aspoň dvesto medveďov.

Ako by sa mali správať turisti v prírode, aby sa nedostali do nebezpečných kolízií s medveďmi?

V prvom rade treba dať o sebe včas vedieť, aby mal medveď možnosť presunúť sa inam. Ľuďom tiež radím pohybovať sa po lesoch v skupinkách a byť hlučný, teda primerane hlučný. Netreba v lese hulákať, stačí sa medzi sebou rozprávať. Základ je nedostať sa k medveďovi na kritickú vzdialenosť, z ktorej už potom zaútočí a snaží sa človeka eliminovať. Najnebezpečnejšie je dostať sa do blízkosti medvedice s mláďatami. Tá zaútočí okamžite, lebo si úplne prirodzene chráni mladé. Nebezpečné je dostať sa aj k medveďovi pri koristi. Vtedy si zasa chráni potravu. Jednou z možností ochrany je mať pri sebe zbraň, ak ju človek vlastní. Samozrejme, strieľať treba, až keď ide niekomu o život. Prípadne treba mať aspoň sprej proti medveďom, ktorý sa dá kúpiť úplne bežne. Ten je tiež veľmi účinný. Ale zasa pozor na priveľký protivietor, lebo vtedy je sprej skôr kontraproduktívny, paralyzuje skôr človeka ako medveďa.

Keď už sa k medveďovi dostanem tak blízko, že sa na seba pozeráme, je lepšie okamžite utekať preč alebo radšej pomaly ustupovať?

Riešenie nie je okamžitý útek, ak ešte medveď neútočí. Keď sa niekto rozbehne, o to viac môže medveďa vyprovokovať k akcii. Radšej treba zostať stáť a iba postupne ustupovať. Treba zachovať chladnú hlavu. Mám priateľa, ktorý v bukovom lese vošiel medzi osem medveďov a už si myslel, že mu nič nepomôže. No mal šťastie, že vtedy hodovali na množstve popadaných bukvíc a jeho si nijako zvlášť nevšímali. Pomaly vycúval a nič sa mu nestalo. No keď medvede necítia istotu, môže to byť oveľa fatálnejšie.

Utekať treba až vtedy, keď medveď útočí. K jeho útoku sa pritom neschyľuje vtedy, keď sa medveď postaví na zadné nohy, to sa iba lepšie rozhliada a zisťuje situáciu okolo seba. Horšie je to vtedy, keď začne pobehovať do strán, sťahuje uši dozadu a pozerá sa na človeka bokom, a nie priamo. Vtedy sa už môže chystať na útok. Ani vtedy však nie je vhodné začať hneď utekať, radšej cúvať. Keď už sa medveď rozbehne, posledná možná záchrana je, samozrejme, útek.

Keď už medveď naozaj bezprostredne atakuje človeka, ako by sa mal napadnutý správať, aby mal čo najväčšiu šancu na prežitie? Platí, že v najhoršom prípade treba už len ležať a tváriť sa ako mŕtvy?

Je to zložité, pretože medveď je taký silný, že dokáže človeka zabiť jedným úderom laby. To, že mnohí ľudia skončili u nás po útoku medveďa donedávna iba potrhaní, je

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie