Veď na západe máte prácu, odhovárali ich rodičia od návratu na východ. Nepočúvli

Michalovce a ich okolie patria k desiatke slovenských okresov, do ktorých sa zo zahraničia vracalo medzi rokmi 2014 a 2018 najviac obyvateľov Slovenska. Robia tak akoby na truc tvrdeniu, že „na východe nič nie je”.
Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Michalovciach a na dolnom Zemplíne.
„Co ši šalená, ja by tam ostala,” vraveli Kataríne Štofírovej priateľky z detstva, keď im oznámila, že sa sťahuje do Sniny. Vyštudovaná architektka už mala titul z bratislavskej univerzity aj študijné skúsenosti z Drážďan.
V Bratislave by ju najskôr čakala kariéra architektky alebo pamiatkarky, čo je jej špecializácia. Mala by istú prácu aj istý plat. Podobne jej manžel, pôvodom zo Sniny, s ktorým sa spoznala na fakulte architektúry.
„Naši rodičia sa tešili, keď sme im z Bratislavy zavolali, že sedíme v kancelárii a máme prácu,” vysvetľuje Martin Štofira.
Keď sa ich známi dozvedeli, že sa z Bratislavy sťahujú na ďaleký východ, vraj im odporúčali im, nech si to rozmyslia a idú žiť radšej do Chorvátska. „Veď tam je to rovnako ďaleko, hovorili nám,” rozprávajú pobavene architekti.
Prečo sa šikovní ľudia vracajú na východ?
Architekti: Pretože naša práca tu má oveľa väčší dosah

„Keď postavíme park tu, tak to pre život ľudí a verejný priestor znamená oveľa viac, než keby sme ho urobili v Bratislave,” zamýšľa sa architekt Štofira nad jedným z dôvodov, prečo sa architektom oplatilo vrátiť na východ.