Týždeň v európskej ekonomike: Európske automobilky ohlasujú koniec výroby spaľovacích motorov

Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk

• Európske automobilky chcú v EÚ postupne predávať už len elektromobily.
• Delta variant koronavírusu kazí plány na hospodárske oživenie a otváranie hraníc.
• Komisia plánuje zelené pravidlá aj pre finančný sektor.

1. Zbohom autám (so spaľovacími motormi)

O štúdii organizácie Transport and Environment, ktorá predpovedá blížiaci sa koniec predaja nových áut so spaľovacími motormi, sme písali už minulý týždeň. Pripomeňme si, že podľa T&E je podmienkou sprísňovanie emisných regulácií.

Prísnejšie regulácie

Už o dva týždne by mala Európska komisia vydať novú sériu emisných limitov pre osobné autá, dodávky, nákladné automobily a autobusy – Euro 7. Na jar tohto roku sa proti prísnejším emisných štandardom ozvali automobilky a takmer zborovo ich kritizovali. Podľa nich sa snaží Komisia „zadnými dverami zaviesť zákaz“ spaľovacích motorov.

V súčasnosti sa diskutuje aj o možnosti zaradiť dopravu do systému obchodovania s emisnými povolenkami. Aj v tejto otázke bude jasnejšie už čoskoro.

Popri kritike – príprava

Hlas automobilového sektora má v Európe silnú váhu. Automobilky sú v mnohých krajinách veľkými zamestnávateľmi a patria medzi globálne najkonkurencieschopnejšie európske firmy.

Netreba takisto zabúdať na loby automobilistov: vlastníctvo osobného auta (prípadne niekoľkých) je v Európe súčasťou sociálneho (a kultúrneho) štandardu. Akékoľvek zmeny, ktoré môžu ovplyvniť cenu či dostupnosť automobilov, sa tak rýchlo stávajú politicky citlivou otázkou.

Napriek tomu sa zdá, že hoci automobilky sprísňovanie limitov kritizujú, na trend sa pripravujú. Najväčší európsky výrobca Volkswagen oznámil, že v období 2033 až 2035 úplne prestane predávať v Európe nové autá so spaľovacími motormi. O niečo neskôr prebehne táto zmena na ostatných trhoch: v USA, Číne, Južnej Amerike a Afrike. Najneskôr do roku 2050 chce mať celú flotilu automobilov uhlíkovo neutrálnu.

Podobné plány majú aj ďalšie automobilky. Audi, ktoré patrí pod VW, chce od roku 2026 spúšťať už len výrobu plne elektrických modelov. Výroba spaľovacích motorov má úplne skončiť do 2033. Švédske Volvo chce predávať len elektromobily už od roku 2030.

Problémy

Na dekarbonizáciu dopravy však nestačí podporovať elektromobilitu. Treba investovať aj do dekarbonizácie palív pre spaľovacie motory, tvrdia zástupcovia výrobcov palív. Samozrejme, takéto slová sa asi dajú očakávať od sektora, pre ktorý nahrádzanie čerpačiek nabíjacími stanicami znamená stratu biznisu. To však neznamená, že v niečom nemusia mať pravdu.

Po európskych cestách však bude stále jazdiť mnoho starších automobilov, budú sa predávať na bazárovom trhu. Ešte dlho tak môžu počtom prevyšovať elektromobily. Jedna zo štúdií Európskej komisie odhaduje, že v roku 2030 bude mať ešte stále 89 percent áut na európskych cestách spaľovací motor.

Dekarbonizáciu možno dosiahnuť nahrádzaním klasických palív vyrábaných z fosílnych zdrojov, biopalivami vyrábanými udržateľným spôsobom. Problémom však je, že ich produkcia má relatívne nízke kapacity. Európska komisia preto vidí ich rolu skôr v sektoroch, ktoré je ťažké dekarbonizovať iným spôsobom, napríklad v leteckej a lodnej doprave.

Zelené alternatívy paliva už hľadajú aj lodní dopravcovia. Dánsky Maersk, najväčšia lodná prepravná spoločnosť na svete, chce byť uhlíkovo neutrálny do roku 2050. Plánuje prejsť na zelený metanol a neskôr zelený amoniak.

Zelená elektrina

Častým argumentom kritikov elektromobility je, že je „zelená“ len do tej miery, do akej je zelená elektrická energia, ktorú spotrebováva. V krajine ako Poľsko, kde sa veľká časť elektriny stále vyrába z uhlia, môžu byť celkové emisie skleníkových plynov elektromobilu vyššie než pri spaľovacom aute.

Na druhej strane európske krajiny sa postupne odkláňajú od takejto špinavej formy výroby energie, posledné uhoľné elektrárne sa majú zatvárať v najbližších desiatich až pätnástich rokoch. Súčasne rastie podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, najmä vetra a slnka.

Podľa predbežných údajov bolo v roku 2020 viac elektrickej energie v EÚ vyrobenej z obnoviteľných zdrojov než z fosílnych palív. Okrem toho, na rozdiel od nich a energie z jadra, výroba z OZE rástla aj v krízovom minulom roku.

Elektrická energia vyrobená v EÚ (GWh)

(modrá: obnoviteľné zdroje, červená: jadro, čierna: fosílne palivá)

2. Delta variant a nízka zaočkovanosť nám pokazí leto alebo jeseň

V lete už Európska únia plánovala pomalý návrat k normálnemu životu. Krajiny skutočne postupne uvoľňujú protipandemické opatrenia a tie, ktoré sú závislé od cestovného ruchu, otvárajú hranice.

Máme však dva problémy: šírenie vysoko nákazlivého delta variantu koronavírusu a nízku mieru zaočkovanosti. V tejto situácii to vyzerá ako ťažká dilema: čím „normálnejšie“ leto si doprajeme, tým horšia bude jeseň.

Tretia vlna pandémie sa už vo viacerých krajinách začala, otázkou je tak len rýchlosť jej nástupu v Európe. V Portugalsku už tvorí delta 51 percent prípadov nákazy, v oblasti Lisabonu až 70 percent. Počty nakazených rastú najrýchlejšie od februára.

Pomôžu jej pravdepodobne prebiehajúce majstrovstvá Európy vo futbale. Viacero zápasov prebehlo v Rusku, ktoré sa borí s novými rekordmi nakazených (a mimoriadne nízkou zaočkovanosťou). Svojím dielom prispejú aj plné štadióny v Británii či Maďarsku.

Nové obmedzenia

S novou vlnou pandémie sa opäť sprísňujú opatrenia. Prísnejšie pravidlá zavádza Južná Afrika, Austrália či krajiny juhovýchodnej Ázie.

Podobný scenár sa môže zopakovať v Európe, najmä v krajinách s nízkym počtom očkovaných ľudí. To je odkaz aj pre nás, ktorí sme v zaočkovanosti na chvoste EÚ – nie, svet sa nezrúti, no očakávané hospodárske oživenie príde pomalšie. A opäť budú zbytočne umierať ľudia.

Problém pre turizmus

Problémy už teraz cítia krajiny závislé od turistického ruchu. Od 1. júla mali vnútorné hranice v Únii otvoriť európske covidové pasy. Ich implementáciu však skomplikujú nové cestovné obmedzenia.

Europoslanci žiadajú, aby boli pandemické reštrikcie v Európe štandardizované. Komisia vyzýva ku koordinácii. V praxi sa však členské krajiny Únie pod tlakom pandémie môžu opäť uchýliť k národným riešeniam.

Výsledkom bude chaos a komplikované cestovanie cez hranice. Európske združenia reprezentujúce aerolinky a letiská varovali, že bez koordinovaného zavádzania covid certifikátov hrozia hodinové čakania a narušenie leteckej dopravy.

Nemecko napríklad zaradilo Portugalsko na zoznam krajín s rozšíreným delta variantom. Všetci prichádzajúci sa musia podrobiť 14-dňovej karanténe. Berlín sa obáva aj šírenia delta variantu z Britských ostrovov. V tlači sa dokonca objavili správy, že nemecká vláda chce obmedziť príchod Britov do Únie bez ohľadu na to, či majú covid pas.

Grécko zas sprísňuje podmienky pre turistov prichádzajúcich z Ruska. Negatívnym PCR alebo antigénovým testom sa budú musieť preukázať bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní. Taliansky premiér Mario Draghi zas spochybnil čínsku vakcínu Sinovac. Vyslovil aj pochybnosti, či bude Sputnik V niekedy schválený v EÚ.

Podľa údajov Eurostatu počet nocí strávených v turistickom ubytovaní klesol v období apríl 2020 až marec 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím o rok skôr (apríl 2019 – marec 2020) o 61 percent. Najhoršie boli zasiahnuté stredomorské krajiny – Malta (-80 percent), Španielsko (-78 percent) a Grécko (-74 percent). Slovenskí poskytovatelia turistického ubytovania pocítili asi 60-percentný prepad.

Menej hostí neprichádzalo len z cudziny, ale aj domácich. Len dve európske krajiny (Malta a Slovinsko) zaznamenali nárast počtu nocí domácich hostí.

Počet nocí strávených turistami v ubytovaní (v %, 04/2020 – 03/2021 v. 04/2019 – 03/2020)

(čierna: celkový počet, červená: zahraniční, sivá: domáci)

3. Komisia pripravuje stratégiu pre zelenší finančný sektor

Európska komisia pripravuje stratégiu posilnenia úlohy finančného sektora v zelenej transformácii ekonomiky. Jej súčasťou je zelená taxonómia investícií, ale aj ďalšie nástroje, napríklad podpory investícií do zelenších blockchainových technológií. Dokument má byť zverejnený na budúci utorok 6. júla.

Prečo je to dôležité

Dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 si vyžiada veľké investície. Podľa pripravovaného dokumentu Komisie na dosiahnutie emisných cieľov pre rok 2030 (55-percentné zníženie emisií skleníkových plynov) budú len v tomto desaťročí potrebné investície 350 miliárd eur ročne. Ďalších 130 miliárd bude potrebných na ďalšie environmentálne ciele.

Európa teda musí do zelených oblastí presmerovať aj súkromné investície. Už v roku 2018 vydala Komisia akčný plán, z neho vychádzajú aj v súčasnosti postupne zverejňované pravidlá zelenej taxonómie investícií. V pripravovanej stratégii chce však ísť Komisia ďalej.

Čo budú pravidlá obsahovať

Uniknutý dokument opisuje tri piliere nového prístupu. Prvým je zelená taxonómia – klasifikačný systém, ktorý definuje, ktoré typy investícií možno považovať za udržateľné. Druhým pilierom je povinnosť firiem vo finančnom i nefinančných sektoroch zverejňovať informácie o tom, do akého typu projektov investovali. Tretím je séria štandardov a označení pre udržateľné finančné nástroje, vďaka ktorým bude trh transparentnejším a investori budú môcť svoje investičné stratégie ľahšie zladiť s klimatickými cieľmi EÚ.

Na konci roku 2023 by mala byť zverejnená konsolidovaná správa o doterajšom priebehu zelenej transformácie v európskom finančnom sektore. Komisia potom bude s Európskou centrálnou bankou a národnými dozornými orgánmi koordinovať ďalšie kroky.

V prvom štvrťroku 2023 je plánovaná „iniciatíva“ (bez špecifikovania povahy), vďaka ktorej by sa mal stať environmentálny, sociálny a governance (ESG) rating firiem spoľahlivejší a porovnateľný. Únia zváži aj možnosť rozšírenia taxonómie tak, aby výraznejšie zvýhodňovala investície do firiem, ktoré zvyšujú udržateľnosť svojich aktivít.

Do zelenej transformácie sektora majú byť zapojení aj retailoví investori a firmy, napríklad prostredníctvom zelených pôžičiek či hypoték alebo lepšou ponukou poradenstva pre udržateľné investície.

V roku 2023 má byť zverejnená cestovná mapa pre digitálne udržateľné financie. Cieľom je posilniť investície do nízkoemisných dátových centier či blockchainové technológie.

Ďalšie správy

Šestnásť členských krajín dostalo prvé peniaze z 800-miliardového plánu obnovy. Je medzi nimi aj Slovensko, náš národný plán schválila Komisia minulý týždeň. Začína sa tak obdobie implementácie fondu, peniaze musia byť použité do 31. decembra 2026. Slovensko bude čerpať približne 6,3 miliardy eur, presnú sumu však prepočíta Komisia až podľa tohtoročného vývoja európskych ekonomík.

As of today money under #NextGenerationEU is already used via #REACT–#EU to help our regions and cities recover from the pandemic and build a greener, more digital and more resilient #Europe.

For more info: https://t.co/2nX6Raw99U pic.twitter.com/swbUJnbncM

— Johannes Hahn (@JHahnEU) June 28, 2021

Členské krajiny a Európsky parlament dosiahli minulý piatok predbežnú dohodu o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Vyjednávania, ktoré sa začali ešte minulý rok v novembri a niekoľkokrát ich zablokovali rozdielne postoje, sa skončili úspešne. Kompromis musí ešte oficiálne potvrdiť hlasovanie v Rade EÚ aj europarlamente. Limit pre ekoschémy – podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby – bol nakoniec stanovený na 25 percent z celého rozpočtu. Počas prvých dvoch rokov bude bežať prechodné obdobie, v ktorom musia ekoschémy tvoriť aspoň 20 percent. Do kompromisu sa dostalo aj podmieňovanie agrodotácií splnením sociálnych štandardov pre ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve. Od roku 2023 budú krajiny aplikovať podmienky dobrovoľne, od 2025 povinne.

Európsky parlament schválil nový klimatický zákon. Zníženie emisií o minimálne 55 percent do roku 2030 sa tak stalo právne záväzným. Podporila ho väčšina slovenských europoslancov. Nehlasovali zaň len Milan Uhrík a Eugen Jurzyca. Novinkou bude nový emisný cieľ do roku 2040. Ten by mala Komisia navrhnúť do šiestich mesiacov po prvom globálnom hodnotení pokroku pri dosahovaní cieľov Parížskej klimatickej dohody, ktoré by sa malo uskutočniť v roku 2023.

Podľa odhadov Eurostatu sa inflácia v eurozóne v júni spomalila na 1,9 percenta. Slovensko patrí medzi krajiny s nadpriemernou infláciou (2,5 percenta). Na medziročnom raste cien sa stále najvýraznejšie podpisujú energie (+12,5 percenta)

Ročná miera inflácie v eurozóne a komponenty, jún 2021 (v %)

(červená: celková, modrá: potraviny, alkohol a tabak; energie; ne-energetické priemyselné tovary; služby)

Európska komisia formálne uznala britské pravidlá ochrany osobných údajov za adekvátne európskym. Vďaka tomuto rozhodnutiu bude možný voľný pohyb osobných údajov medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, čo je dôležité najmä pre firmy. Rozhodnutie bude v platnosti štyri roky. Ak by však Londýn zmenil národné pravidlá ochrany osobných údajov, Komisia môže rozhodnutie revidovať.

V roku 2019, poslednom pred pandémiou, strávili v krajinách EÚ hostia 554 miliónov nocí v ubytovaní objednanom cez platformy Airbnb, Booking, Expedia Group a Tripadvisor. To znamená, že každý deň si takto zabezpečilo ubytovanie 1,5 milióna ľudí. Štatistiky sú výsledkom dohody, ktorú uzavrela Komisia so štyrmi veľkými online platformami sprostredkovávajúcimi online ubytovanie. V lete zverejní Komisia aj dáta za rok 2020, získa ich aj pre rok 2021. Ubytovanie cez online platformy si ľudia najčastejšie bookovali v turistických regiónoch v okolí Stredozemného mora. Populárne sú však aj v európskych metropolách a na severe Európy.

Noci strávené v zariadeniach krátkodobého ubytovania bookovaného prostredníctvom online platforiem

(regionálne dáta NUTS 2, 2019)

Z plynárenskej infraštruktúry v Európe uniká metán, tvrdí organizácia Clean Air Task Force (CATF). Tá inštalovala infračervené kamery na 123 miestach spracovania a prepravy ropy a zemného plynu v Rakúsku, Česku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Poľsku a Rumunsku. Metán je asi osemdesiatkrát silnejším skleníkovým plynom než CO₂, jeho emisie však v súčasnosti Únia nijak nereguluje. Komisia pripravuje legislatívu, podľa ktorej by boli firmy povinné monitorovať úniky metánu, zlepšiť systém ich odhaľovania a opráv.

Na konci leta predloží Slovensko Komisii plán využitia Fondu na spravodlivú transformáciu. Vo fonde máme vyčlenených 459 miliónov eur, majú pomôcť ekonomickej a energetickej transformácii regiónov závislých od ťažby, spracovania a využívania fosílnych palív. Viac ako polovica z nich pôjde na hornú Nitru. Peniaze môžeme čerpať do roku 2026.

Slovensko pripravuje transponovanie smernice o kolektívnych žalobách, ktorú Európska únia prijala minulú jeseň. Ministerstvo spravodlivosti ich chce spustiť ešte tento rok. Slovenskí spotrebitelia tak od leta 2023 nebudú musieť čeliť firmám na súdoch samostatne, budú môcť podať hromadnú žalobu. K náhrade škody by sa tak mali dostať jednoduchšie, rýchlejšie a za rovnakých podmienok ako občania ostatných štátov EÚ.

Štatistika: Ekosystém nám poskytuje služby za 171,5 miliardy eur ročne

Voľná príroda nám poskytuje rôzne typy služieb: od potravín a materiálov cez ochranu pred povodňami, zachytávanie uhlíka po rekreáciu. Jej hodnotu nemôžeme redukovať na užitočnosť pre človeka (minimálne to je stále otvorená filozofická diskusia) a vyčíslenie „užitočnosti“ v peniazoch je metodologicky zložitou a nie nekontroverznou úlohou.

O vyčíslenie hodnoty služieb ekosystému v Európe sa pokúša nedávno zverejnená správa Eurostatu. Podľa nej nám v roku 2012 poskytol ekosystém služby v celkovej hodnote 171,5 miliardy eur. Najväčšiu hodnotu – až 55,5 miliardy – má čistenie vody, nasleduje rekreácia.

Služby ekosystému– ekonomická hodnota

(EU28, 2012)

Z hľadiska užívateľov sú najväčšími „zákazníkmi“ ekosystému domácnosti, sekundárny a terciárny sektor (48,3 percenta hodnoty služieb), nasleduje poľnohospodárstvo (37,7 percenta).

Využitie služieb ekosystému

(EU28, 2012)

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.