Aj v ekonómii sú dezinformácie
Správa o malom vplyve skokového zvýšenia minimálnej mzdy v Španielsku podáva vecne chybné a ideologicky pokrivené informácie o tom, čo ekonómovia v štúdii odhalili.
Autor je ekonóm, INESS
Denník N prebral tlačovú správu Thomson Reuters Foundation o štúdii španielskej centrálnej banky, ktorá analyzovala vplyv skokového zvýšenia minimálnej mzdy v Španielsku. Táto správa však podáva vecne chybné a ideologicky pokrivené informácie o tom, čo ekonómovia v štúdii odhalili. A prispieva tak k šíreniu dezinformácií o ekonomických dôsledkoch zvyšovania minimálnej mzdy.
Tlačová správa hneď v úvode vytvára dojem, že závery štúdie podporujú „častejšie názory ekonómov, že rast minimálnej mzdy automaticky neohrozuje pracovné miesta, na rozdiel od všeobecného presvedčenia v 90. rokoch 20. storočia“.
Toto je však v priamom rozpore s tým, čo uvádzajú samotní autori štúdie. Tá je síce v španielčine, ale vďaka AI prekladačom ako DeepL sa do nej môžete začítať. Autori v nej uvádzajú, že skokové zvýšenie minimálnej mzdy v Španielsku malo priamy negatívny vplyv na ohrozené skupiny obyvateľstva, čo je v súlade s tradičnými závermi o negatívnych dôsledkoch minimálnej mzdy. Autori píšu o tom, že mladým ľudom pribudli ťažkosti pri hľadaní si prvej práce, vzrástol podiel zmlúv na čiastočný úväzok na úkor plného úväzku, poklesol počet odpracovaných hodín a starší ľudia častejšie prišli o prácu.