Ako miznú daňové dlhy

Autor je hlavný analytik FinStatu

V júni súdy začali 51 konkurzných konaní, najviac od polovice roka 2018. Do konkurzu poslali 30 úpadcov (z toho osem v malých konkurzoch) a povolili tri reštrukturalizácie, čo je niekoľkoročný rekord v mesačnom počte insolvencií. Sudcovia zároveň poskytli alebo predĺžili dočasnú ochranu iba trom obchodným spoločnostiam.

Najväčším zamestnávateľom medzi júnovými úpadcami je nákladný letecký prepravca Air Cargo Global, ktorého konečný užívateľ výhod je profesor Igor Bondarenko (68). Bankrot navrhol súdu ukrajinský občan Kristián Baksha. Air Cargo Global je pritom predlžená roky. Záporný vlastný kapitál eviduje od roku 2013. Na konci roka 2018, keď o svojom hospodárení informovala verejnosť naposledy, mala prerobených už bezmála 21 miliónov eur. Záväzky voči dodávateľom prevyšovali 14 miliónov eur.

Najväčší obrat i aktíva má Tenza Slovakia, obchodník v oblasti technológií pre systémy centrálneho zásobovania teplom. Prostredníctvom rovnomennej českej akciovky ho ovládajú brnianski podnikatelia Dalibor Král a Karel Sázavský. České súdy poslali materskú firmu do konkurzu v máji. Slovenská dcéra oň po stratovom vlaňajšku a dramatickom prepade tržieb na štvrtinu sama požiadala o týždeň neskôr. Zostali po nej daňové nedoplatky za vyše pol milióna eur.

Júnoví dlžníci dlžia štátnemu rozpočtu a verejným poistným fondom bezmála sedem miliónov eur. Najviac eseročka Baravin. Tú do konkurzu poslala Slovenská konsolidačná, štátna agentúra zaoberajúca sa vymáhaním dubióznych verejných pohľadávok. Firma, ktorú ovláda Daniela Bodnárová a Mikuláš Vareha ml. (syn rovnomenného daňového podvodníka), dlhuje na daniach vyše 2,2 milióna eur. Ďalšie milióny však dlhuje Slovenskej konsolidačnej, na ktorú ich posunula finančná správa v uplynulom poldruha roku.

Porovnateľný daňový nedoplatok eviduje bratislavský daňový úrad pri eseročke Kaldera Grup, ktorá mala recyklovať triedené materiály a ktorú ovláda Košičan Martin Rusnák. O svojom hospodárení verejnosť nikdy neinformovala. Napriek tomu ju štátne orgány nenavrhli vymazať z obchodného registra a umožnili tak, aby jej daňový nedoplatok narástol do roku 2017 na bezmála šesť miliónov eur.

Podľa štatistík Finančného riaditeľstva SR, finančnej správe zanikli v rokoch 2018 až 2020 daňové nedoplatky za vyše 2,4 miliardy eur. Z toho 48 % odpísala jednoducho preto, že zanikol samotný daňový subjekt. Na Slovenskú konsolidačnú postúpila 51 %, resp. 1,2 miliardy eur, z ktorých dovedna trištvrte miliardy eur dlhuje len 185 spoločností s individuálnym záväzkom nad jeden milión eur.

FinStat sa spolu s Nadáciou Zastavme korupciu snažil od finančnej správy zistiť, koľko trestných oznámení za daňové podvody, prípadne za krátenie daní podala v súvislosti s odpísanými alebo aspoň významnými postúpenými daňovými nedoplatkami. Stručná odpoveď znela, že takú štatistiku daniari „nikdy neevidovali“. Pritom napríklad na prešetrovanie nepodstatnej daňovej kauzy bývalého prezidenta SR Andreja Kisku finančná správa aj orgány činné v trestnom konaní minuli nemálo času, energie i peňazí daňovníkov.

Treba zároveň zdôrazniť, že daňové pohľadávky sa postúpením na Slovenskú konsolidačnú strácajú z dohľadu verejnosti. V štatistikách finančnej správy totiž prestanú figurovať a Slovenská konsolidačná o nich neinformuje, hoci reálne ďalej existujú. Zostáva veriť, že agentúra s asistenciou svojho akcionára ministerstva financií čoskoro pripravia register, v ktorom by si podnikatelia mohli preverovať dosiaľ skrytých verejných dlžníkov.