Týždeň v európskej ekonomike: Od roku 2035 sa majú predávať už len bezemisné autá

Autor je vydavateľ portálu Euractiv.sk

• Podľa navrhnutých prísnejších štandardov sa po 2035 majú predávať len bezemisné autá
• Ďalšia vlna pandémie je tu, rastie tlak na vakcináciu
• Prehľad balíka klimatickej legislatívy predstavenej Európskou komisiou

1. Komisia zverejnila nové emisné štandardy pre osobné autá a dodávky

Európska komisia dnes zverejnila balík legislatívnych opatrení, ktoré majú dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030. Prehľad celého balíka ponúkame nižšie. Teraz sa zamerajme na oblasť, ktorá bola drámou do poslednej chvíle a ku ktorej sa cíti byť povolaný vyjadrovať sa takmer každý (popri futbale a vakcinácii): spaľovacie motory.

Súčasťou balíka sú aj nové emisné štandardy pre osobné autá a dodávky. Do roku 2030 majú priemerné emisie novo predaných áut klesnúť o 55 percent (oproti 2021), do roku 2035 o sto percent. Inak povedané, po roku 2035 sa už v Európskej únii nemajú predávať žiadne osobné autá a dodávky, ktorých motory produkujú emisie.

Čo návrhu predchádzalo

O sprísňovaní štandardov sa hovorí už dlhšie, písali sme o tom obšírnejšie pred časom. Komisia chcela pôvodne navrhnúť 65-percentné zníženie priemerných emisií do roku 2030 a nulové emisie do 2035.

Časť automobilového priemyslu sa sťažovala, že to bude znamenať de facto zákaz spaľovacích motorov, nesúhlasili ani niektoré vlády. Francúzsko chcelo odklad nulových emisií do 2040. Podľa informácií nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung mali rovnaký postoj niektorí členovia Komisie: viceprezident Valdis Dombrovskis, komisár pre vnútorný trh Thierry Breton a komisárka pre dopravu Adina Valeanová.

Nakoniec neuspeli. Znížil sa však cieľ pre rok 2030, namiesto 65 percent len 55. To ale znamená, že na takmer polovicu redukcie ostane len päť rokov.

Čo mohlo ovplyvniť výsledok

Automobilový sektor je jedným z najdôležitejších v Európe a automobilová loby má veľký vplyv na prijímanú legislatívu. Aj environmentálnu. Ako však upozorňuje portál Politico, v tomto prípade nebola jednotná. Líniu narušil nemecký Volkswagen.

Volkswagen, Volvo, Stellantis a Renault investujú do vývoja a výroby elektrických motorov. Ako sme písali už pred časom, Volkswagen oznámil postupné ukončenie predaja áut so spaľovacím motorom na európskom trhu do roku 2035. Audi, ktoré je súčasťou koncernu, chce produkovať iba elektrické autá už od roku 2026.

Podľa zverejnených informácií odlišné pozície Volkswagenu oslabili lobovaciu pozíciu európskej asociácie automobilových výrobcov ACEA. Tá nezdružuje len automobilky, ale aj výrobcov komponentov. Najmä druhá skupina firiem chcela chrániť pozície motorov s vnútorným spaľovaním. Alternatívu nevidia v elektromobilite, ale v syntetických palivách či vo vodíku.

Problém infraštruktúry

Častým argumentom odporcov alternatívnych pohonov je nedostupnosť infraštruktúry. K tomu smeruje ďalší návrh Komisie: revízia Nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá. Členské krajiny majú zabezpečiť, aby boli na hlavných diaľničných ťahoch nabíjacie stanice každých 60 kilometrov a každých 150 kilometrov zariadenia na doplnenie vodíka.

Čo bude nasledovať

Návrhy Komisie teraz dostávajú do rúk členské krajiny a europoslanci. Začína sa ďalšie kolo vyjednávaní, výsledkom môže byť ďalšie oslabenie navrhnutých štandardov. Legislatíva bude potrebovať súhlas Rady EÚ aj Európskeho parlamentu.

2. Ďalšia vlna pandémie je tu, rastie tlak na vakcináciu

Ministri financií členských krajín odsúhlasili prvých dvanásť národných plánov obnovy (medzi nimi aj slovenský), ostatné budú postupne nasledovať. Definitívne sa tým spúšťa prítok peňazí zo špeciálneho európskeho protikrízového rozpočtu do členských krajín.

V utorok získala Komisia na finančných trhoch ďalších 10 miliárd eur. Spolu s predchádzajúcimi predajmi dlhopisov v júni a júli tak má k dispozícii na prvé platby už 45 miliárd eur.

Optimizmus však kalí ďalšia vlna pandémie. Infekčnejšia delta verzia sa šíri aj v Európe a hoci je na Slovensku prípadov zatiaľ relatívne málo, otázkou nie je, či prídu, ale kedy to bude. Niektoré krajiny opäť sprísňujú opatrenia. Medzi nimi aj Izrael, jeden zo svetových lídrov v miere zaočkovanosti.

V čom je problém

Ak sa zameriame len na ekonomický aspekt, viac nakazených znamená väčšie riziko sprísnených opatrení, väčšie hospodárske škody, vyšší tlak na verejné financie.

Ešte minulý rok po lete sa očakávalo, že v 2021 sa bude ekonomika postupne zotavovať. V prvom štvrťroku však slovenské hospodárstvo kleslo o dve percentá. Podľa letnej prognózy Európskej komisie by sme už mali iba rásť: o 2 percentá v druhom a 3,3 percenta treťom štvrťroku. V roku 2021 by tak mohol slovenský HDP narásť o 4,9 percenta, v nasledujúcom roku o 5,3 percenta.

Samozrejme, za predpokladu, že vývoj nezhatí externý šok v podobe ďalšej silnej vlny pandémie. V krajine, ktorá je v európskom porovnaní na chvoste zaočkovanosti, je to veľké riziko.

Čo možno očakávať

Výsledok nebude závisieť len od ďalšieho návratu pandémie, ale aj od reakcie vlád. A tie nemajú v tejto chvíli chuť na ďalšie lockdowny. Spomínaný Izrael i Spojené kráľovstvo skúšajú iný postup: cielené obmedzenia (prísnejšie pre nezaočkovaných) a zrýchlené očkovanie, a to aj v nižších vekových skupinách. Britský minister Sajid Javid vyhlásil, že počty zaočkovaných sa vyvíjajú správnym smerom a Spojené kráľovstvo sa musí naučiť „žiť s covidom“.

Podobný naratív sa objavuje aj v krajinách EÚ – rovnaké slová o živote s pandémiou použil francúzsky minister pre európske záležitosti Clement Beaune. Problémom je výrazne nižšia miera zaočkovanosti.

Je pritom jedno, či je dôvodom nedostupnosť vakcín a očkovacích kapacít (stále menej), alebo neochota ľudí dať sa zaočkovať (stále viac). Pacienti s ťažkým priebehom skončia v nemocniciach a patrí im zdravotná starostlivosť. Bez ohľadu na to, či sú za tým objektívne príčiny alebo hlúposť / tvrdohlavosť / neinformovanosť.

Bude ich síce pravdepodobne menej než na prelome rokov 2020/21 (vďaka nižšiemu veku nakazených a výrazne ľahšiemu priebehu u zaočkovaných), no tlak na zdravotníctvo (a zdravotníkov) sa bude zvyšovať a náklady pandémie porastú.

Ako reagujú krajiny

V takejto situácii je rozhodujúcim faktorom rýchlosť očkovania. Žiadna z európskych krajín zatiaľ nezvažuje všeobecnú povinnosť zaočkovať sa. Viaceré (Francúzsko, Grécko a pod.) však zavádzajú povinné očkovanie pre určité skupiny, najmä zdravotníkov a pracovníkov sociálnych služieb.

Mení sa tiež naratív diskusií o očkovaní. Doteraz to boli apely na „zodpovednosť“ verzus právo na „slobodnú voľbu“. Silnie však iná interpretácia: právo na návrat k „normálu“ verzus sebecká nezodpovednosť. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis napríklad pred pár dňami vyhlásil, že krajinu opäť neuzavrie len preto, aby ochránil „pár nezaočkovaných ľudí“ na úkor väčšiny populácie.

Povinné všeobecné očkovanie pravdepodobne nezavedie žiadna európska krajina. Zvyšuje sa však pravdepodobnosť dvojakých opatrení pre ľudí s vakcínou a bez nej. Nie ako trest pre nezaočkovaných, ale ako ochrana normálu pre ostatných, zodpovedných (čo samozrejme neznamená, že účelom nemá byť aj presviedčanie váhajúcich).

Bude to politicky citlivá téma, čakajú nás spory na ústavných súdoch, politické hádky a protesty, ktoré sa môžu radikalizovať. Väčšina krajín si však ďalšiu vlnu lockdownov nemôže ekonomicky dovoliť.

3. Čo obsahuje európsky balík klimatickej legislatívy

Komisia zverejnila balík návrhov, ktoré majú pomôcť znížiť emisie o 55 percent do roku 2030 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. O viacerých oblastiach sme písali už v predchádzajúcich týždňoch a budeme sa im ďalej venovať v nasledujúcich. Teraz ponúkame prehľad najdôležitejších zmien.

Čo balík obsahuje

Tvorí ho trinásť legislatívnych návrhov – osem revízií existujúcich smerníc a nariadení, päť návrhov nových:

Revízie existujúcej legislatívy:

• Revízia Európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS)
• Revízia Nariadenia o využívaní pôdy, zmenách využívania pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF)
• Revízia Nariadenia o spoločnom úsilí (ESR)
• Dodatok k Smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (RED)
• Dodatok k Smernici o energetickej účinnosti (EED)
• Revízia Smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFID)
• Dodatok k Nariadeniu stanovujúcemu emisné štandardy CO2 pre osobné autá a dodávky (tejto téme sa venujeme podrobnejšie v prvom texte)
• Revízia Smernice o zdaňovaní energií

Nová legislatíva:

• Nová stratégia EÚ pre lesy
• Mechanizmus uhlíkového cla (CBAM)
• Sociálny nástroj pre klimatickú akciu (fond na tlmenie sociálnych dosahov klimatických opatrení)
• ReFuelEU – udržateľné letecké palivá
• FuelEU Maritime – udržateľná námorná doprava

Systém obchodovania s emisiami

Súčasný systém pokrýva veľkých výrobcov energií a priemyselné zariadenia, teda asi 40 percent zdrojov skleníkových plynov. Je nastavený na dosiahnutie 40-percentnej redukcie emisií CO2 do roku 2030.

Revízia ho má prekalibrovať v zhode s ambicióznejším 55-percentným limitom: upraviť celkové množstvo povoleniek, aj bezplatných. Komisia tiež chce zahrnúť námornú dopravu a vytvoriť samostatný systém emisných povoleniek pre budovy a dopravu.

Sociálny nástroj pre klimatickú akciu

Rozšírenie obchodovania s emisiami na dopravu a budovy zvýši ich cenu, čo môže mať sociálne následky najmä pre chudobnejších spotrebiteľov. Komisia chce preto 50 percent z príjmov generovaných rozšírením EU ETS vložiť do nového fondu, ktorý by tlmil sociálne následky klimatických politík.

Emisie v sektoroch mimo EU ETS

Aj po rozšírení systému obchodovania s emisiami ostanú mimo neho dôležité sektory, najmä poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo. V ich prípadoch reguluje emisie Nariadenie o spoločnom úsilí. Legislatíva stanovuje pre každý zo sektorov špecifické národné ciele znižovania emisií, ich výška sa odvíja od HDP krajiny.

Pri stanovení národných cieľov sa bude brať do úvahy aj faktor efektívnosti: aké zníženie emisií prinesie daná investícia. V mnohých prípadoch by to malo znamenať, že väčšia redukcia bude vyžadovaná od krajín, ktoré majú v súčasnosti vyššie emisie.

Prírodné úložiská emisií

Lesy či mokrade sú prirodzenými „zachytávačmi“ uhlíka: rastliny pohlcujú CO2 z atmosféry a ukladajú uhlík v biomase alebo v pôde. 55-percentný cieľ pre rok 2030 sa počíta ako „čistá bilancia“, teda vypustené emisie mínus uložené.

Množstvo zachytených a uložených emisií závisí od spôsobu využívania pôdy (zastavaná plocha, poľnohospodárske plodiny, prírodný les a pod.) a stavu týchto prírodných zachytávačov. Túto oblasť reguluje Nariadenie o využití pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve (LULUCF).

Podľa Komisie by mali prírodné zachytávače v 2030 dosiahnuť kapacitu 310 miliónov ton emisií CO2 (zvýšenie oproti pôvodným 225 miliónom). Zvýšia sa tak aj národné ciele pre členské krajiny. Okrem toho, do 2035 by mala EÚ v celom sektore dosiahnuť klimatickú neutralitu, vrátane emisií skleníkových plynov mimo CO2 (napríklad metán zo živočíšnej výroby, z hnojív).

Podľa Stratégie pre lesné hospodárstvo majú byť v EÚ do 2030 vysadené tri miliardy stromov.

Uhlíkové clo

Importéri výrobkov vo vybraných sektoroch – cement, hnojivá, oceľ a železo, hliník, elektrická energia – budú musieť platiť poplatok. Nepôjde o clo v pravom slova zmysle, ale fiktívnu emisnú povolenku, ako keby bol dovezený produkt vyrábaný v EÚ.

Výroba a využitie energie

Cieľ pre podiel energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov sa zvýšil na 40 percent do 2030. Špecifické ciele boli určené pre podiel OZE v doprave, teplárenstve, sektore budov a priemysle. Komisia tiež navrhuje prísnejšie pravidlá udržateľnosti pre biomasu.

Komisia navrhuje ambicióznejšie zvyšovanie energetickej účinnosti. Členské krajiny budú musieť takmer zdvojnásobiť množstvo každoročne ušetrenej energie. Okrem toho, verejný sektor by mal každý rok renovovať minimálne 3 percentá budov.

Revízia Smernice o zdaňovaní energií má zlúčiť daňové pravidlá s klimatickou politikou Únie. Doteraz bola ropa a zemný plyn zdaňovaná menej než elektrická energia.

Čo bude nasledovať

Každá zo spomínaných zmien bude musieť prejsť riadnym legislatívnym procesom, bude potrebný súhlas Európskeho parlamentu a členských krajín. Ako pripomína portál Politico, bude to tvrdý boj na viacerých frontoch a konečné znenie legislatívy sa môže od návrhov líšiť. Vo väčšine prípadov to bude pravdepodobne znamenať oslabenie environmentálnych záväzkov.

Ďalšie správy

Európska komisia oznámila, že zatiaľ nepredloží návrh na zavedenie digitálnej dane. Predložený mal byť 20. júla, Komisia sa k návrhu môže vrátiť na jeseň. Proti zavedeniu dane namierenej na globálne digitálne spoločnosti vystupovali Spojené štáty, výhrady mali aj niektoré členské krajiny Únie. Oficiálnym dôvodom odkladu je snaha vytvoriť priestor na dokončenie globálnej dohody o minimálnej firemnej dani. Pätnásťpercentnú sadzbu pre najziskovejšie nadnárodné spoločnosti odsúhlasilo viac ako sto krajín na pôde OECD, podporili ju aj skupiny G7 a G20. K dohode sa však nepripojili tri členské krajiny Únie: Estónsko, Írsko a Maďarsko.

Vyjednávači Európskeho parlamentu a zástupcovia členských krajín dosiahli dohoduv súvislosti s uplatňovaním Aarhuskej konvencie v Európskej únii. Ide o potenciálne dôležitý krok a ak sa politická dohoda potvrdí, budeme sa ním ešte zaoberať. Občania Únie by ním dostali možnosť spochybniť na súde akýkoľvek zákon, ktorý porušuje environmentálne pravidlá.

Európska únia a Ukrajina sa stali strategickými partnermi v oblasti kritických surovín. Chcú prehlbovať integráciu hodnotových reťazcov surovín a novej generácie batérií. EÚ pomôže Ukrajine financovaním spoločných projektov prostredníctvom programu Horizont Európa a podporí aj väčšie zapojenie Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj pre rozvoj projektov na Ukrajine. Partnerstvo má aj geopolitický rozmer. Ukrajina, ktorá už čoskoro príde výstavbou plynovodu Nord Stream 2 o časť príjmov za tranzit plynu, môže nové príjmy získať rozvojom trhu s kritickými surovinami a batériami.

Priemyselná výroba v EÚ sa po nástupe pandémie prudko prepadla. Napriek postupnému zotavovaniu v nasledujúcich mesiacoch klesol jej objem v roku 2020 medziročne o 8,5 percenta. Podľa údajov Eurostatu za posledné dve desaťročia najvýraznejšie narástla produkcia vo farmaceutickom sektore a výroba počítačov, elektronických a optických produktov. Naopak, najsilnejšie klesla výroba tabakových produktov.

Priemyselná výroba v EÚ, najrýchlejšie rastúce a klesajúce sektory, 2000-2020

(mesačné dáta, porovnanie s úrovňou na začiatku roku 2000)

(hnedá: tabakové; svetlá modrá: farmaceutické; oranžová: počítače, elektronické a optické výrobky, tmavomodrá: priemysel celkom)

Zdroj: Eurostat

Uplatňovanie princípu „znečisťovateľ platí“ je nedôsledné a environmentálne škody ostávajú často na pleciach daňových poplatníkov, tvrdí Európsky dvor audítorov. Situácia sa líši v rozličných sektoroch, no podľa audítorov sa zodpovednosti často vyhnú priemyselné podniky, problém je aj v spracovaní odpadu a so znečistením vody. Princíp sa v súčasnosti takmer vôbec neuplatňuje v poľnohospodárstve, ktoré výrazne prispieva k znečisťovaniu pitnej vody, no na nákladoch sa nepodieľa. Komisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski zavedenie princípu podporuje.

Spotrebiteľské organizácie v Európe podali sťažnosť na WhatsApp pre aktualizované pravidlá ochrany súkromia. Firma ich zaviedla a núti ich spotrebiteľov akceptovať bez toho, aby vysvetlila následky, ktoré budú mať pravidlá pre ochranu osobných dát. Kritickým bodom je najmä možnosť transferu dát z aplikácie pre Facebook alebo iné tretie strany. Podobné sťažnosti už prebiehajú na národnej úrovni vo viacerých krajinách.

Cena prenájmov a nehnuteľností na bývanie v EÚ stúpa napriek kríze. Podľa Eurostatu zdraželi prenájmy v prvom štvrťroku v porovnaní s koncom roka 2020 o 0,4 percenta, ceny bytov a obytných domov sa zvýšili o 2,2 percenta. Za posledných desať rokov narástla cena najvýraznejšie v Estónsku: byty a obytné domy o 126,8 percenta, nájomné o 140,4 percenta. Na Slovensku bol rast kúpnej ceny bývania asi 50-percentný (nad priemerom EÚ), nárast nájomného len asi 5-percentný (pod priemerom EÚ).

Ceny nehnuteľností a nájomného, zmena medzi 2010 a prvým štvrťrokom 2021 (%)

Zdroj: Eurostat

Európska únia plánuje navrhnúť vytvorenie agentúry proti praniu špinavých peňazí. Jej úlohou bude koordinovať integrovaný systém dohľadu, realizovaného národnými úradmi. Únia navrhne aj pravidlá transparentnosti pre kryptomeny. Poskytovatelia služieb budú povinní zbierať a sprístupniť údaje o pôvodcoch a beneficientoch transferov kryptomien.

Európska komisia udelila nemeckým automobilkám Volkswagen a BMW pokutu 875 miliónov eur za kartelovú dohodu. Podľa vyšetrovania Komisie firmy nevytvorili formálny kartel, neformálne však uzavreli ilegálnu dohodu v oblasti znižovania emisií naftových motorov.

Štatistika: Export mimo EÚ produkuje pätinu pridanej hodnoty

V roku 2019 bola na vývoz do krajín mimo Európskej únie naviazaná asi pätina (20,7 percenta) pridanej hodnoty vyrobenej v Európskej únii, čo predstavovalo 2,85 bilióna eur.

Export do nečlenských krajín je hospodársky najdôležitejší pre Írsko, kde predstavuje 50,7 percenta pridanej hodnoty. Na Slovensku je to 16,8 percenta, čo je pod celoeurópskym priemerom. Slovensko je síce otvorenou ekonomikou, väčšina exportu však smeruje do členských krajín Únie.

Podiel pridanej hodnoty v členských krajinách naviazanej na export všetkých členských krajín do nečlenských krajín (2019)

Zdroj: Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autora.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.