Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Chceli odvolať obvinenú šéfku piešťanskej nemocnice, no ostáva vo funkcii

Foto – TASR
Foto – TASR

V piešťanskej nemocnici dnes mimoriadne zasadala správna rada. Denníku N to potvrdil jej člen – lekár Alan Suchánek.

„Správna rada mala len jeden bod – odvolanie riaditeľky Márie Domčekovej a ustanovenie nového dočasného riaditeľa,“ povedal. Správnu radu zvolala predsedkyňa Jana Kováčová, ktorú nominovalo ministerstvo zdravotníctva.

Domčekovú obvinili v kauze nákupu predraženého CT prístroja. Napokon však aj po dnešku ostáva vo funkcii riaditeľky.

Na jej odvolanie chýbala potrebná kvalifikovaná väčšina hlasujúcich.  Na zasadnutie správnej rady prišli zo šiestich členov piati – traja, ktorých menovalo ministerstvo, a dvaja zástupcovia zamestnancov nemocnice. Jeden z ministerských nominantov teda chýbal. Na to, aby odvolali riaditeľku ale potrebovali z týchto šiestich aspoň štyri hlasy. Teda, ku ministerským by sa musel pridať aspoň jeden človek, ktorého zvolili do správnej rady zamestnanci.

Kauza CT

  • V roku 2012 chcela nemocnica v Piešťanoch kúpiť CT Somatom Definition AS od firmy Siemens za viac ako milión eur s DPH.
  • Súťaž zrušili a po tom, čo prišla nová dozorná a správna rada (kde už boli nominanti Smeru), začali novú súťaž.
  • V novej správnej rade bolo pôvodne päť členov, ministerstvo však dosadilo šiesteho člena a zvolili novú riaditeľku Máriu Domčekovú. Toto bolo podľa prokuratúry protizákonné a Domčeková bola vymenovaná protiprávne. Tento stav trvá.
  • Novú súťaž na CT v roku 2014 vyhrala spoločnosť Medical Group, v ktorej v minulosti sedel Pavol Paška.
  • Dodať mali prístroj Philips Ingenuity Core 128 za 1,6 milióna eur s DPH.
  • V novembri začali médiá informovať o predraženej kúpe. Pre tento tender musela odstúpiť ministerka Zuzana Zvolenská aj podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová, ktorá sedela v dozornej rade nemocnice.
  • Po protestoch v uliciach odstúpil aj predseda parlamentu Pavol Paška.

Nemali dosť hlasov

Zamestnanci zvolili Suchánka a Magdalénu Kovačovičovú. Tí upozornili na predražený nákup CT a za odvolanie riaditeľky by hlasovali. Ešte predtým však chceli, aby správna rada hlasovalo o zmene štatútu. Správna rada totiž už dva roky zasadá protiprávne, potvrdila to aj generálna prokuratúra. Ako sa to stalo? Podľa štatútu má byť v správnej rade 5 členov – dvaja za zamestnancov, traja za ministerstvo. Ak by malo ministerstvo tri hlasy z piatich, nemohlo by totiž odvolať či zvoliť riaditeľa.

Pred dvomi rokmi však ministerstvo do správnej rady dosadilo šiesteho člena, a tak mohlo odvolať riaditeľa a dosadili Máriu Domčekovú.  Tento stav trvá dva roky a aj generálna prokuratúra povedala, že je to v rozpore so zákonom.

Vráťme sa k hlasovaní o Domčekovej. Keďže zo zástupcov ministerstva neprišli štyria, ale traja, nemohli sami o riaditeľke rozhodnúť.

Zástupcovia z ministerstva však hlasovali proti Suchánkovmu návrhu, aby sa zmenil počet ľudí v správnej rade a tak sa neporušoval zákon. „Tak sme povedali, že sa nebudeme zúčastňovať protiprávneho konania rady a nebudeme hlasovať o odvolaní riaditeľky,“ hovorí Suchánek.

O odvolaní Domčekovej teda nakoniec nehlasovali. Ďalšia správna rada by mala byť až po 1. októbri.

Odísť nechcela

Ak by veľmi chceli riaditeľku odvolať, môžu zvolať opäť správnu radu a zástupcovia ministerstva ju môžu odvolať sami, dodáva. „My im tam nebudeme robiť cirkus,“ dodal.

Ak by chcela, riaditeľka môže aj sama odstúpiť.

V minulosti to odmietala. „Odstúpim, ak zistím, že som v niečom pochybila. Konanie súvisiace s protestom prokurátora posudzuje správnosť postupu a rozhodnutie registrového orgánu. Teda nie moje rozhodnutie,“ povedala v apríli po rozhodnutí prokuratúry. Dnes nedvíhala telefón.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

VW odložil rozhodnutie o fabrike v Turecku. Dôvodom je ofenzíva v Sýrii

Andreas Tostmann. Foto - TASR
Andreas Tostmann. Foto – TASR

Volkswagen odložil konečné rozhodnutie o výstavbe novej továrne na výrobu áut v Turecku. Dôvodom je politické napätie vyplývajúce z tureckej vojenskej ofenzívy na severe Sýrie.

„Pozorne sledujeme situáciu a sme znepokojení súčasným vývojom,“ cituje Bloomberg vyjadrenie Volkswagenu (VW).

Vo fabrike v Turecku (investícia 1,3 miliardy eur) sa má ročne vyrábať 300-tisíc vozidiel VW Passat a Škoda Superb. Automobilka ich chce exportovať do východnej Európy a na Blízky východ.

V poradí 123. závod VW má zlepšiť konkurencieschopnosť firmy na týchto trhoch, najmä vo vzťahu k ázijským značkám.

Ako ďaleko je VW v Turecku:

  • Člen predstavenstva Andreas Tostmann koncom septembra tvrdil, že firma je blízko rozhodnutiu o výstavbe továrne v Turecku. Rozhovory mali byť dokončené do dvoch týždňov;
  • Spoločnosť zaregistrovala svoju dcérsku spoločnosť v západnej provincii Manisa. Podľa zápisu v obchodnom registri sa sústredí na projektovanie, výrobu a montáž osobných a nákladných áut.

V tureckej fabrike by mohlo pracovať približne 4-tisíc ľudí. Podľa skorších informácií sa výroba mala rozbehnúť v roku 2022.

Kontroverzný plán

Investícia VW v Turecku by mohla byť kontroverzná aj vzhľadom na obavy EÚ, že v krajine je obmedzovaná sloboda prejavu a právo na demonštrácie.

VW odbíja kritiku tým, že Turecko je naďalej kandidátom na členstvo v Únii.

Zdieľať

Rozmeňte problém na drobné, odskúšajte riešenie, a až potom pomáhajte, radia noví nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu

Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr
Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr

Nobelovu cenu za ekonómiu získala len druhá žena v histórii. Esther Duflo z MIT je zároveň druhým najmladším laureátom tejto ceny. S dvoma kolegami ju získala za experimentálne výskumné metódy, ktoré už v praxi pomohli boju proti chudobe.

Minúta po minúte

Zdieľať

V parlamente zasadá koaličná rada, hovoriť by mali aj o reforme nemocníc. Premiér na koaličnej rade nie je, je v Košiciach.

Zdieľať

RegioJet chystá druhú emisiu dlhopisov. Chce si požičať 500 miliónov korún

RegioJet pripravuje na prvý polrok 2020 ďalšiu emisiu dlhopisov, tentoraz vo výške zhruba 19 miliónov eur. Zo získaných zdrojov plánuje financovať ďalšiu expanziu na železničnom trhu.

V poradí druhú emisiu dlhopisov avizuje RegioJet v tlačovej správe.

Prvý raz si týmto spôsobom požičal od investorov tento rok v júni 921 miliónov korún (v prepočte okolo 36 miliónov eur).

Splatnosť druhej emisie dlhopisov bude znovu päťročná. RegioJet ponúkne držiteľom výnos 4 percentá nad sadzbou PRIBOR, ktorú zverejňuje Česká národná banka.

Podľa Petra Kohoutka, finančného riaditeľa holdingu Student Agency, do ktorého RegioJet patrí, chcú osloviť najmä finančné inštitúcie.

Časť dlhopisov by firma rada ponúkla drobným investorom, napríklad klientom privátneho bankovníctva.

Aké plány má RegioJet:

  • chce byť najsilnejším súkromným dopravcom na železnici v strednej a východnej Európe. V súčasnosti podniká v Česku, Rakúsku, na Slovensku, chystá sa do Maďarska;
  • plánuje si posilniť pozíciu na nových aj existujúcich trasách;
  • za peniaze z predaja dlhopisov nakúpi lokomotívy a vagóny.

Tržby RegioJetu v 1. polroku dosiahli 905 miliónov korún (35 miliónov eur), zisk 102 miliónov korún (zhruba 4 milióny eur).

Zdieľať

Palubný personál Lufthansy plánuje na nedeľu päťhodinový štrajk, dôvodom je spor s vedením v súvislosti so mzdami. Aerolinky označili protest za nezákonný a uviedli, že sa budú snažiť zabezpečiť všetky plánované lety.

Štrajk vyhlásil odborový zväz UFO. Má sa konať v nedeľu od 6.00 do 11.00 h, píše Reuters.

Do protestnej akcie by sa mal zapojiť palubný personál vo Frankfurte a v Mníchove, čo sú dve najväčšie centrá Lufthansy.

Najväčšia nemecká letecká spoločnosť sa snaží znižovať náklady, pretože čelí ostrej konkurencii a vysokým cenám palív.

Lufthanse v 2. štvrťroku klesol zisk pred úrokmi a zdanením na 754 miliónov eur z 1 miliardy eur pred rokom. V lete predpokladala, že podmienky na európskom trhu leteckej prepravy zostanú náročné až do konca roka.

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať