Denník N

USA sú späť a chcú spolupracovať s Európou. Pomôže to oživiť TTIP?

Joe Biden počas návštevy Bruselu. Foto - TASR/AP
Joe Biden počas návštevy Bruselu. Foto – TASR/AP

Autor je odborný asistent na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB

Nástup Joea Bidena do funkcie prezidenta USA priniesol do Európy očakávania o reštarte transatlantických vzťahov, ktoré boli značne poškodené úradovaním Donalda Trumpa. Biden pri svojej poslednej návšteve Európy potvrdil, že USA sú späť a chcú byť spolupracujúcim partnerom EÚ.

V tomto kontexte sa objavili úvahy aj o vzkriesení rokovaní o spoločnej obchodnej a investičnej dohode, ktorá bola známa pod skratkou TTIP (Transatlantic Trade and Investment Partnership).

EÚ má zavedenú spoločnú obchodnú politiku, čiže vyjednáva obchodné dohody ako jeden celok. Doteraz uzavrela 44 obchodných dohôd so 76 štátmi, medzi ktorými sú napríklad Kanada, Vietnam alebo Ghana.

USA sú nielen najdôležitejším vojenským a ideovým spojencom EÚ, ale aj jej najväčším obchodným partnerom, avšak Spojené štáty by ste na zozname štátov, s ktorými má Únia uzatvorenú obchodnú dohodu, hľadali márne. Prečo je to tak? A môže sa situácia po nástupe Bidena zmeniť?

Ako sa uzatvárajú obchodné dohody

Pri uzatváraní dohôd o slobodnom obchode sa dva alebo viac štátov dohodne na liberalizácii obchodu. Znamená to, že medzi sebou zrušia takmer všetky clá, navzájom si otvoria verejné obstarávania a uvoľnia obmedzenia pri poskytovaní služieb. Okrem toho sa dohodnú na rešpektovaní dohodnutých pravidiel (napríklad v oblasti dotácií pre podniky) a systéme riešenia sporov.

Vďaka tomu, že sa uľahčí prístup na trh, sa v ekonomike zvýši počet podnikov, ktoré poskytujú vybraný tovar alebo službu. To by malo viesť k silnejšej konkurencii a tlačiť na znižovanie cien a zvyšovanie kvality, z čoho sa poteší spotrebiteľ.

Zároveň z dohody o slobodnom obchode profitujú aj podnikatelia, ktorým sa rozšíri trh, kde môžu predávať svoje produkty, čo vedie k vyšším tržbám a častokrát aj k zvyšovaniu zamestnanosti.

Negatívne dôsledky dohôd pocítia menej konkurencieschopní podnikatelia, pre ktorých tvrdšia konkurencia môže znamenať nižšie tržby a eventuálne aj prepúšťanie. Cieľom vyjednávačov každého štátu je zabezpečiť čo najotvorenejší prístup pre svojich podnikateľov na trh druhého štátu a zároveň ochrániť citlivé sektory v rámci svojej ekonomiky pred zvýšenou konkurenciou.

Ak sa podarí nájsť vyjednávačom z oboch strán zdravý a primeraný balans medzi svojimi ofenzívnymi a defenzívnymi záujmami, obchodná dohoda je na svete.

V konečnom dôsledku z týchto obchodných dohôd z makroekonomického hľadiska takmer vždy profitujú všetky zúčastnené ekonomiky a pozitívne dopady prevážia nad tými negatívnymi.

Kľúčové sú regulácie

V prípade dvoch najväčších ekonomík sveta sú vyjednávania o obchodnej dohode omnoho náročnejšie ako pri menších ekonomikách. Ak by ste dali podnikateľovi, ktorý exportuje tovary medzi EÚ a USA, otázku „Čo je najväčšou prekážkou rozvoja transatlantického obchodu?“, nebude menovať vysoké clá alebo kvóty, ako by to bolo v prípade niektorých iných štátov. Na otázku odpovie: Regulácie.

Úroveň ciel vo vzájomnom obchode EÚ a USA je skutočne nízka. Ich eliminácia by výrazne nezlepšila situáciu. Aby bol dosah viditeľnejší, je potrebné harmonizovať regulačné pravidlá. Tie sú dnes bežnou súčasťou výroby a používania všetkých tovarov a týkajú sa ochrany zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a mnohých iných oblastí. A v prípade EÚ a USA sa tieto pravidlá značne odlišujú.

Znamená to, že ak automobilka v priestore EÚ vyrobí auto podľa platných európskych regulačných pravidiel, tak dané auto nespĺňa americké pravidlá a nemôže vstúpiť na cestu v Spojených štátoch. Možnosť bezcolného exportu tohto automobilu situáciu žiadnym spôsobom nezachráni.

Na ilustráciu: Len v prípade automobilových svetiel sa pravidlá EÚ a USA odlišujú v 11 aspektoch (rozmery, umiestnenie, farba, svietivosť, viditeľnosť…) a vzhľadom na údaje o nehodovosti nie je badateľný žiaden argument, ktorý by z hľadiska bezpečnosti zvýhodňoval konkrétny regulačný systém.

Automobilky by preto privítali harmonizáciu práve takýchto regulácií, aby nemuseli vyrábať dva sety z každého modelu automobilu, čo je spojené so zvýšenými nákladmi nielen na výrobu, ale aj na výskum a vývoj.

Snaha dosiahnuť kompromis a zjednotiť regulačné pravidlá však môže viesť k tomu, že regulácie na ochranu zdravia budú menej prísne. To je jeden z hlavných argumentov odporcov TTIP, ktorí sa obávali, že sa povolí vstup geneticky modifikovaných potravín alebo chemicky a hormonálne upraveného mäsa na trh EÚ.

Tieto obavy v konečnom dôsledku ovplyvnili verejnú mienku v štátoch Únie v neprospech dohody TTIP aj napriek uisťovaniu Európskej komisie, že zdravotné regulácie sa v žiadnom prípade uvoľňovať nebudú.

Okrem toho by transatlantická obchodná dohoda mala obsahovať viacero oblastí, kde je mimoriadne náročné dosiahnuť konsenzus. Ide o otvorenie verejných obstarávaní (v USA platí Buy American Act, ktorý to neumožňuje), rozdielne chápanie ochrany osobných údajov, ochrana zemepisných označení (USA nechcú dovoliť etablovanie tohto konceptu vo svetovej ekonomike) alebo mechanizmus riešenia investičných sporov (EÚ presadzuje vytvorenie nového mechanizmu).

Demonštrácie proti TTIP a CETA v roku 2016. Foto – TASR/AP

Priority EÚ aj USA sú momentálne odlišné

Keďže hovoríme o prepojení dvoch najväčších ekonomík sveta a o upravení ich obchodných a investičných vzťahov, tak je tu prítomná aj silná politická dimenzia celého projektu. Barack Obama chcel projekt TTIP úspešne dokončiť počas svojho prezidentského mandátu, čo sa mu nepodarilo.

Donald Trump pravdepodobne ani nevedel, o čo ide, ale jeho postoj k TTIP sa dá vyčítať aj z toho, že uvalil rozsiahle množstvo ciel aj na EÚ a poškodil vzájomné hospodárske vzťahy.

Jeho nástupca Joe Biden nie je ideologicky proti transatlantickej obchodnej alebo investičnej dohode. Avšak pandémia covidu presunula priority obchodnej politiky USA smerom k rekonštrukcii vlastného hospodárstva a väčšej ochrane pracovníkov.

Už v decembri 2020 sa Joe Biden vyjadril, že USA nevstúpia do žiadnej novej obchodnej dohody s nikým, pokiaľ neuskutočnia potrebné investície u seba doma. Zároveň si treba uvedomiť, že USA po Trumpovi sa z pohľadu preferencií obyvateľstva líšia od krajiny z čias Obamu. V súčasnosti sú protekcionistickejšie názory v USA na vzostupe a pôsobenie Trumpa tento trend urýchlilo.

Ani v priestore EÚ dnes nie je vhodná politická klíma na to, aby sa začali obchodné rokovania. Európska komisia v rámci spolupráce s USA momentálne vyvíja diplomatické úsilie hlavne v rámci boja proti covidu (zvyšovanie počtu dostupných vakcín) a klimatickej zmene (zapojenie USA do iniciatív, ktoré budú mať reálny vplyv na zmiernenie klimatickej zmeny).

Na obchodnú dohodu v tomto prípade priestor nezostáva. A to nielen pre pandémiu, ale aj pre blížiace sa voľby v dôležitých členských štátoch EÚ (Nemecko – september 2021; Francúzsko – apríl 2022), kde politici nepotrebujú do predvolebnej kampane pridávať ďalšie kontroverzné témy.

Na druhej strane pozitívnejší vývoj transatlantických obchodných vzťahov potvrdzuje aj zmierenie medzi EÚ a USA v najdlhšie trvajúcom obchodnom spore v histórii Boeing verzus Airbus alebo nezavedenie ďalších ciel zo strany EÚ v odvete na clá na oceľ a hliník, ktoré bolo naplánované na začiatok júna 2021.

Aj napriek tomu ostávajú vo vzájomných obchodných vzťahoch mnohé problémy. Ich riešenie si bude vyžadovať mnoho času a diplomatického úsilia. Preto dosiahnutie dohody obdobnej projektu TTIP je počas mandátu Joea Bidena nereálne.

Pomohlo by vynechať problematické časti

Aj napriek tomu, že budúcnosť transatlantickej ekonomickej integrácie je v súčasnosti neperspektívna, v budúcnosti sa budú cyklicky objavovať obdobné projekty.

V záujme zlepšenia transatlantických vzťahov by bolo možné nadizajnovať prípadnú dohodu takým spôsobom, aby bola politicky priechodná. Stačilo by vynechať problematické časti a zahrnúť do nej iba menej kontroverzné oblasti, ako zrušenie ciel, obchod so službami alebo práva duševného vlastníctva.

Tento model by sa vymykal tradičnej podobe dohôd o slobodnom obchode, ale bol by uskutočniteľný. Takáto podoba dohody by však nepriniesla očakávané ekonomické ani politické benefity a v žiadnom prípade by sme nemohli hovoriť o vzniku ekonomického NATO.

Ekonomické NATO by mohlo vzniknúť iba v prípade širokej harmonizácie už spomínaných regulačných opatrení a zahrnutia aj iných kontroverzných oblastí. Takýto projekt by vďaka svojej veľkosti mal potenciál ovplyvniť aj iných aktérov svetovej ekonomiky a viacerí výrobcovia by sa museli daným pravidlám prispôsobiť, aby si zachovali svoju pozíciu na trhu, prípadne ju zlepšili.

To by EÚ a USA de facto umožnilo definovať pravidlá medzinárodného obchodu prostredníctvom prirodzenej gravitačnej sily tohto spoločného projektu. A to bolo v konečnom dôsledku aj cieľom Baracka Obamu pri štarte vyjednávaní o TTIP: určiť a stabilizovať pravidlá medzinárodného obchodu skôr, ako to urobí Čína, keď bude najdôležitejším hráčom vo svetovej ekonomike.


Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Joe Biden

Obchod

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie