Hora dlhov rastie. Vrchol je v nedohľadne

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Inštitút pre medzinárodné financie oznámil, že globálny dlh (vlád, podnikov a občanov) dosiahol 281-tisíc miliárd dolárov. Čo predstavuje 355 percent svetového hrubého domáceho produktu. Len v dôsledku pandémie narástol dlh o 24-tisíc miliárd dolárov. Na prvé počutie to znie strašne. Hrozí nám prvý globálny bankrot?

Bežný človek vníma dlh ako zmenu stavu financií. Najprv som žiadny dlh nemal. Nemal som však kde bývať, tak som si zobral hypotéku. Teraz mám dlh 50-tisíc eur. Keď hypotéku splatím, budem zas bez dlhu. Vo financiách štátov a veľkých firiem dlh nie je stav, ale proces. Niečo ako tečúca rieka, z ktorej berieme vodu na zavlažovanie polí. Raz je v koryte viac, inokedy menej vody. Problém nastane vtedy, keď rieka vyschne alebo sa vyleje z koryta.

Nie je veľký ani malý dlh. Je iba dlh, ktorý dokážem alebo nedokážem obsluhovať. Jednoduchý príklad: mám hypotéku úročenú jedným percentom. No plat mi každý rok zdvihnú o tri percentá. So splácaním dlhu som v pohode a ešte mi zostane aj niečo nazvyš. Ak sa však úrok zvýši na tri percentá a plat iba o jedno percento, začína mi rásť problém. Obidve situácie si môžeme ilustrovať na príklade zo života.

O rozdiele medzi dlhom USA a Ghany

Rozpočtový výbor amerického kongresu vydal v júli novú prognózu o deficite a dlhu federálnych financií. Je nezvyčajne optimistická. Áno, Spojené štáty sa budú aj v nasledujúcich rokoch zadlžovať. No ekonomika by mala rásť rýchlejšie, ako sa pôvodne myslelo. Pri vyššom ekonomickom raste sa jednak vyberie viac daní a odvodov, a jednak sa zníži relatívne zadlženie v pomere k objemu ekonomiky. Tohto roku napríklad dlh Spojených štátov stúpne na 23-tisíc miliárd dolárov a dosiahne rekordnú úroveň 101 percent HDP. V absolútnej hodnote bude rásť aj ďalej a v roku 2023 sa vyšplhá na 25-tisíc miliárd dolárov. No vďaka rýchlejšiemu rastu ekonomiky bude dlh predstavovať len 99 percent HDP.

Dlh nehromadili len vyspelé krajiny, ale aj rozvojové. Dlh Ghany je niekde na úrovni 80 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a dlh Srí Lanky dokonca 105 percent HDP. Na porovnanie: na Slovensku si robíme starosti, či je náš dlh na úrovni 60 percent HDP udržateľný. Ako je to možné? Rozvojové krajiny využili globálne nízke úrokové miery a hlad investorov po akomkoľvek výnose vyššom ako nula percent. Kým pri kúpe superbezpečného nemeckého vládneho dlhopisu si kupujete záporný výnos, ročné výnosy z dlhopisov Srí Lanky presiahli osem a z dlhopisov Ghany dokonca 12 až 22 percent. A stále rastú.

Prečo? Lebo obe krajiny sa zadlžili omnoho viac, ako ich ekonomiky dokážu vyprodukovať na splátky úrokov. Ghana je závislá od exportu malého počtu komodít (najmä kakaových bôbov), Srí Lanka zas od príjmov z cestovného ruchu. Obe ekonomiky ťažko poškodila pandémia.

A čo také Japonsko? Jeho dlh dosiahol 266 percent HDP a stále rastie. Prečo teda dávno nezbankrotovalo? Veľmi záleží na tom, od koho a za koľko si požičiavate. Keby Japonsko bolo chudobné, muselo by si požičiavať na medzinárodných trhoch tak ako Ghana, Srí Lanka či Argentína. Vzhľadom na svoj skutočne vysoký dlh by Japonsko muselo zahraničným investorom platiť vysoké úroky. A už dávno by zbankrotovalo.

Japonsko je však jedna z najbohatších krajín sveta. Jeho vláda si požičiava za prakticky nulové úroky od vlastných obyvateľov a firiem. V súčasnosti 90 percent japonského dlhu vlastnia samotní Japonci. Je to začarovaný kruh. Keby napríklad začali Japonci pýtať od svojej vlády vyššie úroky, tá by ich nedokázala zaplatiť. Musela by vyhlásiť štátny bankrot. Japonské firmy i občania by tak prišli o svoje peniaze. Celý systém funguje na dôvere, že dlh je udržateľný.

Nie z lásky, ale z kalkulácie

Naozaj teda neexistujú pre zadlženie žiadne hranice? Ako ukazujú príklady Ghany, Srí Lanky a Argentíny, hranice akceptácie dlhu trhmi existujú. Čím je ekonomika krajiny menšia a menej výkonná, tým menej si môže dovoliť požičať. Ghana ani Srí Lanka očividne nie sú USA a ich úrovne dlhu jednoducho nie sú udržateľné.

Prečo si niekto vôbec kúpi dlhopis z Ghany či Srí Lanky? Z normálnej chamtivosti a špekulácie na vysoký výnos. Zaujímavý je príbeh Argentíny. Svoje 200. výročie založenia v roku 2016 oslávila štýlovo: deviatym bankrotom v poradí. A vždy jej niekto znovu požičal. V týchto dňoch si Argentína s Medzinárodným menovým fondom (MMF) vyjednáva ďalšiu „reštrukturalizáciu“ dlhu. Aby neprišiel desiaty bankrot.

Mimochodom, riziko a veľkosť straty nie sú pri dlhopisoch rozvojových krajín väčšie ako riziká z investícií do bitcoinu či komodít. Ghanu a Srí Lanku nenechá len tak padnúť ani MMF, ani bohaté krajiny, ktoré v ňom majú rozhodujúce slovo. Začiatkom júla sa stretli ministri financií a centrálni bankári najvplyvnejších krajín sveta (G20). Okrem iných vecí diskutovali aj o pomoci zadlženým rozvojovým krajinám. Nie z lásky, ale z chladnej kalkulácie.

Keby skrachovalo niekoľko rozvojových krajín naraz, vlna bankrotov by sa mohla preniesť aj do vyspelej Európy a Ázie. To by bolo veľmi zlé. Voličom by sa to nepáčilo a mohli by spochybňovať kompetentnosť vládnych elít. Riešenie je poruke: vytlačíme nové peniaze a rozvojovým krajinám požičiame. Nejako už bude. Hlavne, aby sa rieka nevyliala z brehov.