Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Rozšírenie emisných limitov na dopravu a budovy naráža na odpor členských krajín

Kritici zavedenia obchodu s emisnými limitmi pri budovách a doprave sa obávajú podobných sociálnych nepokojov, aké zasiahli Francúzsko pri protestoch tzv. žltých viest. Foto - TASR/AP
Kritici zavedenia obchodu s emisnými limitmi pri budovách a doprave sa obávajú podobných sociálnych nepokojov, aké zasiahli Francúzsko pri protestoch tzv. žltých viest. Foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Komisia je v konflikte s členskými krajinami pri rozširovaní emisných limitov.
  • Európska regulácia kryptomien bude asi deravá.
  • Slovinci chcú dotiahnuť novú reguláciu roamingu a ochrany osobných údajov v online priestore.

1. Emisné limity na dopravu a budovy sa stretli s nevôľou členských krajín

Tento týždeň sa budeme venovať jednej z kľúčových oblasti balíka Fit for 55 – reforme trhu s emisnými limitmi. Klimatický legislatívny balík navrhnutý minulý týždeň má Európe pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent a naštartovať cestu k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Súčasný Európsky systém obchodovania s emisiami (ETS) je navrhnutý tak, aby sa celkové emisie do roku 2030 znížili o 40 percent. Únia sa však dohodla na ambicióznejšom 55-percentnom obmedzení. To znamená, že v sektoroch pokrytých ETS (výroba energie a veľké priemyselné firmy) bude treba dosiahnuť 61-percentnú redukciu emisií v porovnaní s rokom 2005 (oproti dnes platnej 43-percentnej redukcii).

Čo Komisia navrhuje

Reforma ETS by mala ročné redukcie emisií posunúť zo súčasných 2,2 percenta na 4,2 percenta. Postupne tak bude obmedzované množstvo emisných povoleniek pridelených bezplatne, do roku 2036 zaniknú úplne. Okrem toho plánuje Komisia jednorazové zníženie ich množstva o 117 miliónov ton.

Druhou časťou plánu je rozšírenie obchodovania s emisiami na nové sektory. Námorná preprava je dnes zodpovedná za asi tri percentá globálnych emisií. Od roku 2023 ju EÚ chce postupne zaraďovať do ETS. Majitelia lodí si budú musieť kupovať emisné povolenky, inak im hrozí zákaz vstupu do európskych prístavov. Povinnosť sa bude vzťahovať na zámorskú prepravu aj približne 50 percent emisií z medzinárodnej lodnej prepravy v rámci EÚ.

Ďalšími dvoma sektormi sú budovy a cestná doprava. Pre ne chce Komisia vytvoriť samostatný systém obchodovania s emisnými limitmi. V tejto otázke však narazila na najväčší odpor členských krajín.

Tretím pilierom je ochrana európskych firiem pred konkurenciou z krajín, ktoré nemajú systém oceňovania emisií či podobnú legislatívu. Ako sme už písali v minulosti, takzvané „uhlíkové clo“ nemá byť daňou v pravom slova zmysle. Technicky bude fungovať ako fiktívna emisná povolenka, ktorú si budú musieť importéri kúpiť pri dovoze niektorých druhov tovarov (oceľ a železo, hliník, elektrická energia, priemyselné hnojivá a cement).

Čo to spôsobí

Takáto reforma zdvihne cenu emisií v EÚ. Podľa analytika Floriana Rothenberga by tona CO₂ mohla v roku 2030 stáť až 90 eur. Vysokoemisné technológie – napríklad súčasná forma využívania fosílnych palív – nebudú konkurencieschopné. Tovary a služby produkované takýmito technológiami budú príliš drahé.

Ak nebude existovať dostupná čistejšia alternatíva, pre časť spotrebiteľov sa stanú cenovo nedostupnými. Práve na to poukazujú kritici zavedenia obchodu s emisnými limitmi pri budovách a doprave. Obávajú sa sociálnych nepokojov, podobných francúzskym žltým vestám z roku 2018.

Problém má pomôcť riešiť sociálny fond, financovaný z príjmov z rozšírenia predaja emisných povoleniek.

Čo sa bude diať

Viaceré členské krajiny sú napriek tomu skeptické. Ministri životného prostredia krajín EÚ mali „pomerne dosť výhrad“ k návrhu na vytvorenie samostatného trhu s emisiami pre dopravu a budovy. Podľa vyjadrení pre tlač bude táto časť plánu Komisie tvrdým orieškom.

Medzi tými, ktorí otvorene komunikujú výhrady, je aj francúzskanemecká vláda.

Návrhy na reformu ETS budú potrebovať súhlas Európskeho parlamentu aj členských krajín. Rokovania sa môžu ťahať dlho, Úniu však tlačí vlastný prísľub 55-percentného zníženia emisií do roku 2030. Bez výrazného sprísnenia pravidiel to nebude možné. Na ich dohodnutie a implementáciu má pritom už len necelé desaťročie.

Samozrejme, vždy existuje možnosť, že klimatická stratégia dopadne podobne ako iné stratégie v minulosti (pamätáte sa na Lisabonskú stratégiu a cieľ stať sa „najkonkurencieschopnejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta“?). V tomto prípade by však dôsledky boli tragickejšie.

2. Európska regulácia kryptomien bude asi deravá

Ilustračné foto – Fotolia

Európska komisia navrhla prísnejšiu reguláciu kryptomien. Pri hodnotách nad tisíc eur už nemajú byť transakcie anonymné. Návrh musia schváliť členské krajiny aj Európsky parlament. Už teraz v ňom však vidno diery.

Problém efektívnejšej regulácie kryptomien trápi vlády a centrálne banky v mnohých krajinách. Niektoré reagovali plánmi na spustenie vlastných digitálnych mien. Digitálne euro je v experimentálnej fáze, okolo jeho reálneho spustenia je však stále veľa otáznikov.

Čo chce Komisia dosiahnuť

Hlavným dôvodom plánovanej prísnejšej regulácie je boj proti praniu špinavých peňazí – transakcie s kryptomenami a ich držanie by mali podliehať rovnakým pravidlám ako „klasické“ bezhotovostné platby. Dôvod je to relevantný: anonymita robí z kryptomien ideálny prostriedok na presuny peňazí pre organizovaný zločin.

Pre poriadok však treba povedať, že anonymita transakcie nemusí byť spojená len so zlými cieľmi: umožňuje napríklad financovanie občianskych či opozičných aktivít v represívnych režimoch, ktoré majú pod kontrolou domáci bankový sektor. V Rusku bola napríklad bitcoinmi financovaná kampaň Alexeja Navaľného (aj z toho dôvodu Putinov režim používanie a držbu bitcoinu kriminalizuje).

Čo navrhuje

Po novom by mali firmy narábajúce s kryptomenami povinnosť evidovať meno, adresu, dátum narodenia a číslo účtu odosielateľa aj prijímateľa kryptomeny. Informácie bude musieť skontrolovať aj poskytovateľ služby u prijímateľa.

Okrem toho by nové pravidlá zakázali poskytovanie anonymných kryptopeňaženiek.

V čom je problém

Anonymita je pre mnoho používateľov jednou z hlavných predností kryptomien ako bitcoin – či už ju využívajú na dobré, alebo zlé účely. Nové pravidlá by mohli ľahko obísť.

Jednou z možností je presunutie účtov mimo EÚ. V online svete nepredstavujú hranice taký vážny problém. K svojim peniazom tak budú mať rovnako dobrý prístup, na kryptopeňaženky a transakcie spracovávané firmami mimo Únie sa európske pravidlá vzťahovať nebudú.

Časť trhu sa zároveň môže presunúť do ilegálnej zóny. Toto riziko si uvedomuje aj Európska komisia, preto požaduje transparentnosť len pri transakciách nad tisíc eur.

Čo bude nasledovať

Nové pravidlá musia schváliť členské krajiny aj Európsky parlament. Diskusia sa môže ťahať aj niekoľko rokov. Používanie kryptomien medzitým narastá a blockchainová technológia, na ktorej sú postavené, sa rýchlo rozvíja.

Možný výsledok pokusu o reguláciu zhŕňa Eurointelligence: „(Návrh regulácie) nám pripomína diskusiu v nemeckom bundestagu začiatkom 90. rokov, keď si poslanci mysleli, že dokážu obmedziť email, aby zachránili to, čo považovali za dobre fungujúcu telegrafnú sieť. Európskej komisii prajeme veľa šťastia.“

3. Slovinci chcú dotiahnuť novú reguláciu roamingu a ochrany osobných údajov v online priestore

Ilustračné foto – JumpStory

Slovinské predsedníctvo nastúpilo 1. júla a v digitálnej oblasti má pomerne ambiciózne plány. Aj preto, že európska diskusia sa v tejto oblasti za posledné mesiace veľmi nepohla. Príkladom je návrh na zásadnú reformu digitálnych trhov a služieb (DSA/DMA legislatíva). Členské krajiny stále neformulovali spoločnú pozíciu, nezačalo sa tak poriadne ani rokovanie s Európskym parlamentom. Ľubľana chce dosiahnuť dohodu v Rade najneskôr do novembra.

Zamerajme sa na dve ďalšie sporné oblasti, v ktorých je dohoda viac ako potrebná: reguláciu roamingu a ochranu súkromia.

Roaming

V júli 2022 vyprší súčasná regulácia roamingu. Obmedzenie roamingových cien prezentuje Európska únia často ako viditeľnú a konkrétnu výhodu európskej integrácie pre občanov. Ponechajme bokom skutočnú schopnosť tejto témy zastaviť vlnu euroskepticizmu: ak by sa roamingové ceny v polovici budúceho roka zrazu zdvihli, mnohým to skomplikuje život a pre Úniu to bude PR katastrofa.

V súčasnosti však v téme panuje nezhoda medzi Európskym parlamentom a Radou. Inštitúcie sa nevedia dohodnúť na maximálnych cenách roamingu. Problémom je, že členské štáty v Rade dosiahli minulý mesiac dohodu o nových cenách za roaming, ktoré sú vyššie ako tie súčasné, s čím nesúhlasí Európsky parlament. Očakáva sa, že ďalšie rokovania, na ktorých sa zúčastní aj Európska komisia, odštartujú v septembri.

Slovinci dúfajú v dohodu ešte počas svojho mandátu, teda do konca decembra. Ak neuspejú, horúci zemiak zdedí francúzske predsedníctvo.

Elektronické súkromie

Slovinské predsedníctvo rovnako plánuje adresovať problém pretrvávajúcich sporov o reguláciách elektronického súkromia. Revidovať chce súčasné nariadenia o elektronickom súkromí a nanovo plánuje zadefinovať aj rámec súkromia. Ten stojí na princípe, že online komunikácia by mala získať rovnakú mieru ochrany, ako majú tradičné telekomunikácie.

Európska komisia zverejnila prvý návrh regulácie už v roku 2017. V septembri 2017 našiel spoločnú pozíciu aj Európsky parlament. Ten však narazil na odpor v Rade EÚ, v ktorej sa doteraz členské štáty nedohodli na novom znení. Dôvodom je nezhoda na tom, ako skĺbiť právo na súkromie s technickými požiadavkami tak, aby nebrzdili inovácie.

Rada sa nakoniec dohodla na pokračovaní rokovaní, ktoré opätovne odštartovali vo februári 2021. Najproblematickejším bodom sa však stali podmienky na spracovávanie metadát, ktoré doteraz nie sú vyriešené. Metadáta predstavujú všetky informácie, ktoré súvisia s elektronickými komunikáciami, ako napríklad čas ich používania, miesto a používatelia.

Rovnaké nezhody panujú okolo podmienok používania tzv. cookies. Ich podstata spočíva v tom, že umožňujú prístup poskytovateľov k údajom, ktoré sú uložené na spotrebiteľských zariadeniach.

Najzásadnejší problém má Nemecko a Rakúsko, ktoré sú na ochranu súkromia veľmi citlivé. Rada sa na spoločnej pozícii v téme napokon dohodla len vďaka tomu, že sa Viedeň aj Berlín hlasovania zdržali. Obávajú sa totiž, že povolenie spracovávať údaje zo spotrebiteľských zariadení by mohlo viesť k obchádzaniu Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR).

Proti nim vystupujú súkromní poskytovatelia služieb. Tí považujú metadáta a ostatné údaje o konečných užívateľoch produktov za kľúčové pre fungovanie a rozvoj digitálnej ekonomiky.

Ďalšie správy

Ako sme písali už minulý týždeň, prvé peniaze z mimoriadneho protikrízového balíka dorazia čoskoro do členských krajín. Ministri financií EÚ odsúhlasili prvé národné programy obnovy a odolnosti, je medzi nimi aj slovenský. Súhlas od Európskej komisie, ktorý predchádza hodnoteniu v Rade, už dostala aj Česká republika. Do polovice budúceho roka však musí prijať opatrenia, ktoré zabránia možnému konfliktu záujmov premiéra Andreja Babiša. V opačnom prípade sa tok peňazí zastaví. Ešte väčší problém má Maďarsko. Komisár pre spravodlivosť Didier Reynders v rozhovore vyhlásil, že Komisia neschváli maďarský plán, pokiaľ krajina neuskutoční reformu súdnictva a nebude garantovať vyšetrovanie prípadov korupcie.

Nemecko prehralo s Poľskom dôležitý súdny spor týkajúci sa plynu. Podľa Súdneho dvora EÚ je pri využívaní plynárenskej infraštruktúry potrebné brať do úvahy aj princíp solidarity. Nemecko tak bude musieť obmedziť v plynovode Opal, prepájajúcom severné Nemecko s Českom, množstvo plynu z plynovodu Nord Stream 1 tak, aby zabezpečilo dostatočnú prepravnú kapacitu aj pre poľské plynárenské firmy. Rozhodnutie môže ovplyvniť aj využívanie plynovodu Nord Stream 2, ktorý je tesne pred dokončením.

Inflácia v eurozóne klesla v júni na 1,9 percenta, v EÚ je na dvoch percentách. Vyšší rast cien zaznamenávajú všeobecne krajiny na východe kontinentu: v Maďarsku bola v júni ročná miera inflácie 5,3 percenta, v rámci eurozóny bola najvyššia v Estónsku (3,7 percenta). Slovensko s 2,5-percentnou mierou sa ďalej drží nad priemerom eurozóny. K rastu cien stále najvýraznejšie prispievajú energie, oproti minulému roku zdraželi o 12,6 percenta.

Ročná miera inflácie v júni 2021 (%)

Zdroj – Eurostat

Írsko nepodporí globálnu dohodu o minimálnom zdaňovaní nadnárodných firiem, povedal minister financií Paschal Donohoe. Dohodu o zavedení minimálnej 15-percentnej dane pre veľké a ziskové nadnárodné firmy podporilo na pôde OECD 130 krajín, minulý víkend sa za ňu postavila aj skupiny dvadsiatich najväčších ekonomík G20. Írsko patrí spolu s Maďarskom a Estónskom medzi tri členské krajiny Únie, ktoré s ňou nesúhlasia.

Komisia chce obmedziť používanie biopalív vyrobených z poľnohospodárskych surovín v leteckej doprave. Návrh legislatívy je súčasťou balíčka Fit for 55, predstaveného minulý týždeň. Ak bude prijatý, biopalivá vyrobené z plodín ako sója či repka už nebudú považované za „zelené“. Výrazne to obmedzí dopyt zo strany leteckých spoločností, budú sa musieť zamerať na biopalivá vyrábané z poľnohospodárskeho či lesníckeho odpadu alebo iné alternatívne zdroje, napríklad vodík. Od roku 2025 by mali letecké spoločnosti do paliva primiešavať minimálne dve percentá „udržateľných palív“, od 2030 minimálne 5 percent a v 2050 to má byť až 63 percent.

Ministri poľnohospodárstva podporili plán zvýšenia podielu organických potravín v jedlách podávaných v nemocniciach a školách. Varovali však, že sú potrebné opatrenia na to, aby sa ponuka vyrovnala dopytu. EÚ chce, aby bola do roku 2030 štvrtina poľnohospodárskej pôdy obhospodarovaná ekologicky citlivým spôsobom.

Vplyv minuloročnej prvej vlny pandémie na ekonomiku ukazujú aj štatistiky priemyselnej produkcie. V máji 2021 narástla v EÚ medziročne o viac ako 20 percent. V máji minulého roka mala väčšina krajín zavedený tvrdý lockdown, priemyselné podniky stáli. Viac ako 30-percentný medziročný nárast priemyselnej produkcie mali v máji stredoeurópske krajiny – v Maďarsku o 40,3 percenta, na Slovensku o 36,8 percenta, v Poľsku o 30,2 percenta.

Priemyselná produkcia v máji 2021, medziročné porovnanie (%)

Zdroj – Eurostat

Členské krajiny podporili plán Komisie na úplný zákaz klietkového chovu hospodárskych zvierat v EÚ. Požadujú však dlhší čas na implementáciu a intenzívnejšiu pomoc pre farmárov. Komisia reagovala na úspešnú Európsku občiansku iniciatívu, ktorá zozbierala 1,4 milióna podpisov. Konkrétnu legislatívu chce predložiť v roku 2023.

Koalícia niekoľkých európskych energetických spoločností a výrobcov elektriny žiada Európsku komisiu, aby zaviedla uhlíkové clo na dodávky vodíka z tretích krajín. Cieľom má byť zabrániť dovozu vodíka z fosílnych palív zo zahraničia. Vodík sa do Európskej únie momentálne nedováža. Prvou krajinou, ktorá by s touto praxou mala začať, je Nemecko. Berlín v júni podpísal bilaterálnu dohodu s Austráliou o dodávkach zeleného vodíka. Holandsko, Belgicko a Španielsko tiež naznačili, že chcú podporiť dovoz zeleného vodíka z krajín, ktoré majú kapacitu vyrábať ho vo veľkých množstvách. Proti dovozu sa na stretnutí Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (TTE) postavili ministri z Estónska, Francúzska, Maďarska a Poľska. Hovoria, že prioritou by mala byť výroba vodíka v Európe.

Európska únia napadla ruské pravidlá verejného obstarávania vo Svetovej obchodnej organizácii. Rusko podľa nej diskriminuje zahraničné firmy pri zákazkách štátom vlastnených firiem, systém reštrikcií sa od roku 2015 postupne rozširuje. Únia napadla tri konkrétne ustanovenia: pri hodnotení ponúk v niektorých oblastiach je z ceny ponúknutej ruskými uchádzačmi automaticky odrátaných 15 percent; ruské firmy nakupujúce niektoré strojárenské výrobky v zahraničí potrebujú vopred súhlas štátu; pri obstarávaní asi 250 druhov výrobkov platia kvóty na ruské tovary až do výšky 90 percent.

Iniciatíva Európske ekoskóre spustila zber podpisov za to, aby obaly potravín obsahovali informácie o vplyve potravín na životné prostredie a klímu. Podobné hodnotenie potravín už zaviedli niektoré francúzske platformy pracujúce s potravinami. Európska komisia iniciatívu oficiálne zaregistrovala 30 júna. Jej autori teraz môžu začať zbierať pod svoju žiadosť podpisy občanov EÚ. Aby sa exekutíva EÚ začala ich podnetom zaoberať, musia vyzbierať podpisy najmenej jedného milióna signatárov aspoň zo siedmich krajín EÚ. Ak sa im to podarí, Európska komisia sa musí ich podnetom zaoberať a prípadne predstaviť k nemu aj konkrétny legislatívny návrh.

Štatistika: Počty elektromobilov aj infraštruktúra v EÚ rastú

Minulý týždeň sme písali o pláne Európskej komisie, aby sa po roku 2035 v EÚ predávali len bezemisné autá. V procese prijímania legislatívy sa plány môžu zmeniť a časť automobilového sektora, ale aj hlasy zvnútra Komisie a členských krajín žiadajú menej radikálny prístup (voľne preložené: dovoľme automobilkám prispievať ku klimatickým zmenám o niečo dlhšie). Najčastejším argumentom je, že producenti, spotrebitelia ani infraštruktúra nie sú na takú rýchlu zmenu pripravení.

Agentúra AFP zhrnula niekoľko štatistík súvisiacich s rastom elektromobility v Európe. Prvou je počet registrovaných elektromobilov: vo väčšine európskych krajín v 2020 medziročne narástol.

Registrácie elektromobilov v Európe

Porovnanie prvých troch štvrťrokov 2019 a 2020:

Zdroj – European Data News Hub

Európska únia chce mať do 2025 vybudovaných milión nabíjacích staníc pre elektromobily, do 2030 tri a pol milióna a do 2050 až 16,3 milióna. Bude však musieť výrazne pridať. Hoci v posledných rokoch počet nabíjacích staníc narastá, zaostáva za rastom počtu elektromobilov. Okrem toho väčšinu z 250 000 verejných nabíjacích staníc fungujúcich v septembri 2020 tvorili pomalé nabíjačky.

Nabíjacie stanice pre elektromobily v Európe

(Celkový počet a množstvo elektromobilov na jednu stanicu)

Zdroj – European Data News Hub

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autora.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Ekonomika

Teraz najčítanejšie