Tomáš Grečko
Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.
Ťažiť uhlie na hornej Nitre sa nikdy neoplatilo. Tunajší lignit má veľmi nízku kvalitu. To sa prejavuje na slabšom zdraví ľudí v regióne a nepriaznivo to vplýva na životné prostredie. Aby sa dalo hnedé uhlie používať ako palivo, treba ho odsírovať, čo je v kombinácii s hlbinnou ťažbou veľmi nákladné. Navyše pritom vzniká odpad, ktorý treba uskladňovať na odkaliskách.
Nízka kvalita je jedným z hlavných dôvodov, prečo má spaľovanie slovenského uhlia stopku skôr než v Českej republike a v Poľsku. „Hlavne preto, že u nás sa spaľuje a dotuje nekvalitný lignit s veľkými negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Ak by to bolo kvalitnejšie uhlie, ktoré by nemuselo byť dotované, tak ťažba by možno vydržala dlhšie,” hovorí Peter Balík zo sekcie inovácií, strategických investícií a analýz na úrade vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí).
Práve Peter Balík z ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) koordinuje rozdelenie 459 miliónov eur, ktoré majú dostať vybrané slovenské regióny na vyrovnanie sa s následkami odstavenia ťažkého priemyslu, ktorý vypúšťa najviac emisií skleníkových plynov.
Okrem hornej Nitry bude mať na čerpanie nárok aj Košický samosprávny kraj. V hre je aj banskobystrický región. Horná Nitra by z peňazí mala vidieť najviac. Dôvod je ten, že len samotná uhoľná elektráreň Nováky produkuje polovicu emisií skleníkových plynov v slovenskej energetike a päť percent celkových emisií Slovenska.
Viac by sa dalo usporiť iba odstavením košických oceliarní U. S. Steel, no na rozdiel od uhlia sa oceľ stále nedá stopercentne nahradiť.
Útlm ťažby a spaľovania uhlia schválila vláda v decembri 2018. Vypnutie tepelných reaktorov a nadväzujúcej ťažby hnedého uhlia bude mať za následok stratu práce pre približne tritisíc ľudí.
Vďaka peniazom z Fondu na spravodlivú transformáciu môže horná Nitra celej Európskej únii ukázať, že reči o zelenej ekonomike nie sú bájkami pre deti, ale reálnym spôsobom, ako znižovaním emisií skleníkových plynov zvýšiť životnú úroveň.
V tomto texte sa dozviete:
- ako sa zastavenie ťažby uhlia prejaví na dodávkach elektriny a či budú mať prepustení baníci prácu;
- ako sa dohodli Prievidza a okolité mestá na zabezpečení vykurovania;
- ktoré projekty majú šancu získať peniaze z polmiliardového balíka;
- či sa bude stavať zábavný park v Bojniciach alebo sa budú chemicky recyklovať pneumatiky;
- kto sa postará o uzatvorenie baní a o sanáciu environmentálnych záťaží.
Ťažba uhlia sa mala skončiť už dávno, dopláca na ňu celé Slovensko
Dotovanie elektriny z domáceho uhlia zvyšuje cenu elektriny pre firmy a domácnosti, ktoré sa naň musia skladať sumou sto miliónov eur ročne.
„Keď to začneme prepočítavať, zistíme, že každé pracovné miesto baníka dotujeme asi päťtisíc eurami mesačne. Ten baník pritom dostane plat asi tisíc eur, takže vlastne dotujeme majiteľov baní,” vysvetľoval v rozhovore pre Denník N ekonóm Viliam Páleník pred dvomi rokmi. Z čisto ekonomického pohľadu by podľa neho dávalo väčší zmysel poslať baníkov domov a platiť im peniaze na ruku.
Pritom s utlmovaním ťažby uhlia sa na Slovensku začalo už v 90. rokoch. Po odstavení baní vo Veľkom Krtíši mala nasledovať aj horná Nitra, no za tridsať rokov sa do toho žiadna vláda poriadne nepustila. Spočiatku bola dôvodom energetická bezpečnosť, no neskôr už iba politika.
Na prelome milénií sa Slovensko začalo pripravovať na odstavovanie dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach aj nemoderných tepelných blokov vo Vojanoch. Z vývozcu elektriny sme sa stali jej dovozcom.
Vznikol aj problém s dostatkom elektriny na regulovanie elektrizačnej sústavy, čo je podmienka bezpečných dodávok elektriny. „Pre nás znamená elektráreň Nováky komfort, lebo s jej blokmi vieme podstatne lepšie regulovať sústavu, ale v krajnom prípade by sa to dalo aj bez Novák,” povedal v roku 2005 Hospodárskym novinám Vladimír Rigász, vtedajší ekonomický riaditeľ Slovenskej prenosovej a elektrizačnej sústavy (SEPS).
Túto situáciu využili Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), ktoré boli v tom čase najväčším banským podnikom so 4 600 zamestnancami, a v roku 2005 presvedčili vládu Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS), aby rozhodla o uprednostnení spaľovania domáceho uhlia v elektrárňach Nováky a Vojany. Baníci tak na päť rokov získali garanciu, že Slovenské elektrárne budú kupovať uhlie prednostne od HBP.
Medzitým však vznikla na Slovensku moderná plynová elektráreň v Malženiciach, ktorá bola schopná časť výkonu uhoľných elektrární nahradiť. Okrem toho tu bola možnosť dovážať uhlie zo zahraničia, čo by bolo ekologickejšie.
Nová vláda na čele s Robertom Ficom (Smer-SD) sa však rozhodla štatút „všeobecného hospodárskeho záujmu” slovenskému hnedému uhliu ďalej predlžovať. „Pokiaľ budem predsedom vlády, moja vláda sa nebude nikdy otáčať baníkom chrbtom,“ opakoval Robert Fico. K vedeniu baní mal blízko, politické body sa snažil získať aj tým, že do baní ako premiér niekoľkokrát sfáral. Malženice však premiér obišiel a obišli ich aj dotácie, a tak ich museli na dlhé roky odstaviť a zakonzervovať.
Istoty pre baníkov sa začali rúcať až v roku 2018, keď Fica v premiérskom kresle nahradil Peter Pellegrini a na Slovensko pritlačil Brusel. Termín na ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na hornej Nitre sa posunul z rokov 2030 až 2033 na rok 2023.
Uhlie znížilo ľuďom kvalitu života, zamorilo vodu, vzduch aj pôdu
Len máloktorá hospodárska činnosť na Slovensku mala pritom na život ľudí v regióne taký negatívny vplyv ako ťažba a spaľovanie uhlia.
„Región hornej Nitry je vplyvom banskej činnosti, výroby elektriny z hnedého uhlia, ako aj vplyvom iných priemyselných výrob značne znečistený,” uvádza vládny akčný plán transformácie hornej Nitry. Podľa nej až 55 percent obyvateľov v regióne žije v oblasti so zhoršeným životným prostredím.
Región patrí medzi najväčších producentov znečistenia na Slovensku. Ide najmä o tuhé znečisťujúce látky (takzvané PM častice) a oxidy síry a dusíka.
Skoro polovica vôd v okrese Prievidza a až 83 percent vôd v Novákoch patrí až do tretej kvalitatívnej triedy z piatich.
V Prievidzi žije o polovicu viac invalidov v porovnaní s celoslovenským priemerom. Ľudia sa tu síce dožívajú podobného veku ako inde na Slovensku, ale sú chorľavejší, trpia vyšším výskytom rakoviny a pľúcnych ochorení.
To všetko prispieva k najnebezpečnejšiemu javu zo všetkých a tým je vyľudňovanie a starnutie obyvateľstva. Od roku 1998 sa počet ľudí v okresoch Prievidza a Partizánske znížil o štyri percentá. Do roku 2035 budú patriť oba okresy medzi desiatku s najstarším obyvateľstvom.
„Ťažba uhlia na hornej Nitre ťahá región nadol. Vyľudňuje sa, starne, je nezaujímavý, upadá,” povedal ekonóm Viliam Páleník.
Projekt transformácie sa má pokúsiť tento trend zvrátiť. Jeho oficiálne motto znie: „Horná Nitra ako atraktívny a sebestačný región s rozvojom ekonomických činností v symbióze s čistým životným prostredím, ktorý je prepojený s ostatnými ekonomickými centrami v rámci Slovenska a Európskej únie."
V praxi má región potiahnuť najmä zelená energetika, ekologické poľnohospodárstvo, rozvoj turistiky či naštartovanie špičkových zdravotníckych zariadení. Baníci, ktorí v dôsledku zatvorenia baní prídu o prácu, sa budúcnosti báť nemusia. Keď sa bane zatvoria, polovica z nich bude mať nárok na skorší odchod do dôchodku (baníci doň odchádzajú už ako 55-roční). Nájsť prácu pre zvyšných by nemal byť problém. Spolu v dôsledku ukončenia ťažby a spaľovania uhlia príde o prácu približne tritisíc ľudí.
Nová tepláreň vyrieši vykurovanie len na pár rokov
„Bane sa ešte snažia na poslednú chvíľu vyťažiť, čo sa dá,” hovorí Lenka Ilčíková, ktorá v Prievidzi pôsobí v pobočke organizácie Priatelia Zeme – CEPA. Tá s kolegami posledné štyri roky intenzívne pracuje na transformácii baníckeho regiónu.
Zámer skoncovať s uhlím víta, zároveň však kritizuje, že veľa vecí sa pripravuje na poslednú chvíľu a bez dát. „Pretože sa tento problém za minulých vlád odďaľoval, teraz sa musia robiť riešenia narýchlo a bez toho, aby sme mali istotu, že ide o tie najmodernejšie a najefektívnejšie,” hovorí Ilčíkovej kolega Juraj Melichár. Ako príklad spomína otázku, čo s vykurovaním po odstavení nováckej elektrárne. „Keby sa otázka tepla vyriešila skôr, už dávno sa mohlo prestať spaľovať uhlie.”
S odstavením nováckej elektrárne sa totiž skončí aj výroba tepla pre Prievidzu a susedné obce. Štát preto vyzval energetické spoločnosti, nech prídu s náhradnými riešeniami. V poslednom kole si nakoniec miestna samospráva vyberala medzi dvomi.
Slovenské elektrárne chceli prerobiť tepelnú elektráreň v Novákoch a na vykurovanie používať najmä biomasu a plyn.
Mesto Prievidza sa však nakoniec spojilo s baníkmi, s ktorými prebuduje areál baní - vykurovanie zabezpečia kotly na biomasu a plyn. Okrem toho sa počíta s využívaním banských vôd a v lete s „prihrievaním” vďaka solárnym panelom. Výhodou je, že dôjde k zníženiu strát na teplovode z elektrárne v Novákoch do Prievidze.
Biomasa a solárne panely sa v tomto prípade považujú za obnoviteľné zdroje, hoci spaľovanie štiepky môže byť takisto neekologické, ak sa využíva drevo z lesov.
Dobrou správou je, že výsledkom bude zníženie cien tepla pre domácnosti o päť až desať percent ročne.
Projekt však bol rozpracovaný iba pre mesto Prievidza a vykurovanie v Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch neriešil. Hrozilo teda, že tie si nestihnú vybudovať vlastný zdroj tepla a v zime v roku 2023 nebudú mať čím kúriť.
„Novinkou je, že nakoniec to bude projekt aj pre Nováky a Zemianske Kostoľany. Dohodli sa s mestom Prievidza o pripojení do projektu výstavby nového tepelného zdroja,” upokojuje Peter Balík z úradu vicepremiérky.
Doriešené však zatiaľ nie je financovanie. Z európskych peňazí malo ísť päť miliónov eur a celkovo by mala tepláreň stáť 18 miliónov. Celý projekt transformácie regiónu sa však bude v Bruseli schvaľovať až v druhej polovici roka, zatiaľ čo s výstavbou sa treba poponáhľať.
„Momentálne hľadáme zdroje na financovanie. Vyzerá to tak, že časť by sa mohla pokryť z fondov, ktoré má na starosti ministerstvo životného prostredia. Určite sa však netreba obávať, že by sa peniaze nenašli,” tvrdí Balík.
K otázke vykurovania na hornej Nitre sa však bude potrebné o trinásť rokov znovu vrátiť. Dôvodom je, že do roku 2034 treba nahradiť ďalšie fosílne palivo, ktorým je práve zemný plyn. Aj ten je totiž zodpovedný za významné množstvo skleníkových plynov, hoci tie vznikajú najmä pri jeho ťažbe a preprave. Počas nich dochádza k úniku skleníkového superplynu - metánu.
„V prvom rade sme sa mali sústrediť na znižovanie energetickej spotreby budov. To bol najdôležitejší krok, ktorý sme preskočili,” vysvetľuje Lenka Ilčíková z organizácie Priatelia Zeme - CEPA.
Potenciál na úspory pri obnove domov je na hornej Nitre obrovský - nezrekonštruovaných je mnoho budov a potenciál úspor energie má 60 percent bytoviek a 30 percent verejných budov. Komplexnou obnovou budov by sa v nich dala podľa odhadov usporiť tretina až polovica tepla. „Máme záujem tieto projekty podporiť aj z Fondu na spravodlivú transformáciu,“ potvrdil Balík.
Projekt novej teplárne počíta s tým, že v priemere bude fosílny plyn vyrábať zhruba tretinu potrebného tepla. Znamená to, že ak by sa podarilo obnoviť všetky budovy, stačilo by plynové kotly jednoducho vypnúť.
„Aj keby sa budovy obnovovali len trochu rýchlejším tempom ako dnes, podarí sa to, žiaľ, až približne v roku 2039, preto musíme výrazne uprednostniť kvalitnú obnovu budov,” varuje Juraj Melichár.
„Disneyland” v Bojniciach ani chemická recyklácia pneumatík nebudú
S postupným nábehom tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce a opätovným spustením paroplynových cyklov by Slovensku elektrina z uhoľných elektrární chýbať nemala. Naopak, opäť sa dostaneme do pozície, keď budeme elektrinu vyvážať.
Transformácia regiónu však počíta s využitím energetického know-how v regióne. Slovenské elektrárne by chceli na bývalých odkaliskách vybudovať solárne parky s výkonom 80 megawattov, čo je polovica dnešného výkonu uhoľnej elektrárne. V minulosti sa dokonca spomínala aj možnosť, že z elektriny sa bude vyrábať zelený vodík.
Podľa informácií Denníka E sú elektrárne medzi favoritmi na projekty, ktoré môžu získať podporu z Fondu na spravodlivú transformáciu.
Z veľkého, takmer polmiliardového balíka bude môcť horná Nitra čerpať zatiaľ nespresnenú výšku peňazí na tri oblasti:
- podporu ekonomiky, biznisu a inovácií,
- životné prostredie a dopravu,
- sociálne projekty a zvyšovanie životnej úrovne.
O tom, kto získa peniaze a koľko presne, sa má rozhodnúť v druhej polovici tohto roka. Hoci v minulosti schválené dokumenty už existovali v „zásobníku” projektov, podľa Petra Balíka z úradu vicepremiérky išlo iba o zámery bez potrebných detailov a čísel. Tento rok preto vyzvali na nové predkladanie projektov, kde si už pýtali aj podrobnosti.
Výsledkom je nanovo spracovaný plán spravodlivej transformácie, ktorého finálna podoba bude zverejnená v najbližších mesiacoch.
„Len na hornej Nitre sa uchádza približne 150 projektov za spolu jeden a pol miliardy eur, no k dispozícii máme len 459 miliónov, v čom sú aj ďalšie regióny,” hovorí šéf transformačného tímu. Vyberať najlepšie z nich budú spoločne s ľuďmi z viacerých rezortov, napríklad z ministerstva hospodárstva a životného prostredia, ako aj s expertmi Európskej komisie a Európskej investičnej banky. „Okrem toho máme objektívny hodnotiaci systém, ktorý berie do úvahy vplyv na zamestnanosť, znižovanie emisií v pomere k investičným nákladom a finančnú udržateľnosť.”
„Je tam veľmi veľa dobrých nápadov, no treba ich domyslieť a dopracovať. Na Slovensku je večný problém s tým, že oproti iným krajinám sú nepripravené a nedomyslené,” vysvetľuje Peter Balík, čo sa bude diať najbližší rok. Prvé peniaze na projekty tak budú uvoľnené zrejme až v druhej polovici budúceho roka.
Už teraz je zrejmé, že medzi vybranými projektmi nebude zábavný park za 300 miliónov eur, ktorý chcel v Bojniciach postaviť podnikateľ Ján Badžgoň s pomocou investorov z Ruska.
V problémoch sa ocitol aj nápad spoločnosti Hutira vybudovať v Handlovej zariadenie na chemickú recykláciu pneumatík. Mestské zastupiteľstvo sa totiž stotožnilo s petíciou občanov, ktorí sa obávali znečisteného ovzdušia a toxického odpadu.
Z peňazí vo Fonde spravodlivej transformácie nebude možné financovať výstavbu ciest alebo modernizáciu vlakovej infraštruktúry, čo je jedna z vecí, ktorá by podľa strategických dokumentov pomohla regiónu najviac. Mohli by však byť podporené zo zdrojov plánu obnovy a klasických eurofondov.
Podľa informácií Denníka E by nemusela Európska komisia uznať ani projekty na modernizáciu zdravotníckych zariadení. Tie by sa pritom hornej Nitre vzhľadom na biedny zdravotný stav obyvateľstva zišli.
Uvažovalo sa napríklad o centre komplexnej onkologickej rehabilitácie v bojnických kúpeľoch, obnove nemocnice v Bojniciach a novej poliklinike v Prievidzi.
„Za to, aby bolo zdravotníctvo súčasťou spravodlivej transformácie, budeme bojovať, pretože zdravotný stav ľudí na hornej Nitre je výrazne horší najmä pri respiračných ochoreniach,” reaguje Peter Balík.
Okrem toho počítajú s tým, že aj keď nie všetko bude mať nárok na peniaze z fondu, dobrým projektom pomôžu nájsť zdroje inde. „Sú tu možnosti z Modernizačného a Inovačného fondu alebo zo štandardných eurofondov.”
Pri inovačných a environmentálnych projektoch súkromného sektora bude možné z Fondu spravodlivej transformácie čerpať štátne peniaze až do výšky 60 percent pre súkromný sektor, no môže sa stať, že to bude ešte viac.
„Začali sme s Protimonopolným úradom SR a Európskou komisiou riešiť aj výnimku, aby nám pre hornú Nitru dovolili vyššiu mieru intenzity pomoci,” avizuje Peter Balík.
Okrem toho treba na súkromné projekty pripraviť aj schémy štátnej pomoci, čo proces skomplikuje a zdrží. Preto sa zrejme ako prvé rozbehnú projekty samospráv a mimovládneho sektora.
Bane chcú ďalej podnikať vďaka peniazom od štátu
Medzi žiadateľmi o podporu sú s viacerými projektmi opäť aj Hornonitrianske bane Prievidza. Chceli by z nich financovať projekty, ktorými postupne nahrádzajú fáranie v baniach - už dnes pestujú rajčiny, hlivu a chovajú sumčeka afrického.
V predbežnom zásobníku projektov bolo až 28 projektov s účasťou baní za viac ako pol miliardy eur. Najväčší z nových projektov by mal stáť 100 miliónov. Baníci plánujú v spolupráci s výrobcom nákladných vozňov Tatravagónka rozbehnúť inovatívnu výrobu podvozkov.
Okrem toho HBP žiadajú aj o peniaze na revitalizáciu podzemia a povrchu po ukončení banskej činnosti. Podľa dokumentu z decembra ide až o sumu 138 miliónov eur. V minulosti avizovali, že „našetrených” na upratovanie po ťažbe majú len 17 miliónov eur.
Štát teda dlhé roky doplácal baniam za to, že ťažia uhlie a teraz musí zaplatiť za škody, ktoré tým vznikli na životnom prostredí. Minulý rok už ministerstvo hospodárstva vyplatilo baniam tri a pol milióna eur priamo zo štátneho rozpočtu.
Nejde len o uzavretie samotných štôlní. V regióne sa nachádzajú úložiská ťažobného odpadu, haldy, odkaliská a skládky. Po baníkoch ostanú chátrajúce budovy a ťažobné areály.
Viaceré z nich by sa mohli premeniť aj na múzeá, skanzeny a turistické centrá. Môže sa teda stať, že to, čo v minulosti región najviac poznačilo, sa opäť stane ekonomickým ťahúňom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
