Denník N

Hrajú s prírodou ruskú ruletu. Keď ich trafí búrka, môže sa im zem pod domami prepadnúť ako v Nemecku

Hradec je časť Prievidze na úpätí pohoria Vtáčnik. Foto N - Tomáš Grečko
Hradec je časť Prievidze na úpätí pohoria Vtáčnik. Foto N – Tomáš Grečko

V okrese Prievidza sú tri z desiatich najrizikovejších miest, kde hrozí zosuv pôdy. Ľudia tam stavajú domy aj napriek tomu, že o nebezpečenstve počuli. Spoliehajú sa na to, že ak by sa malo niečo stať, príroda im vyšle varovanie. Mýlia sa.

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Pán Michal žije v prievidzskom Hradci len niekoľko desiatok metrov od ústia sanačného vrtu. Z okna svojho domu vidí aj na špeciálny stožiar, ktorý odráža signály vesmírnych družíc. Je to jeden z množstva spôsobov, ktorým geológovia monitorujú pohyb svahu v tejto časti Prievidze. Na niektorých miestach sa svah hýbe rýchlosťou viac ako dva centimetre za rok.

„Počuli sme, že to nie je veľa, aj inde na Slovensku sa zem hýbe takou rýchlosťou,” hovorí Michal. V dome býva s rodinou ôsmy rok a podľa vlastných slov zatiaľ žiadny problém nezaznamenali. Okolo vidieť množstvo ďalších domov nie starších ako ten Michalov a pribúdajú ďalšie.

„Práve v Prievidzi sa stáva, že typické prvky, ako trhliny, depresie ani bočné valy nie je vidieť, a v tom je to veľmi zradné,” upozorňuje Peter Ondrejka zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

Prievidza nie je jediným regiónom, kde sú lokality, ktorým hrozia nečakané zosuvy. Tých sú na Slovensku desiatky. Niekde sú si ľudia problémov vedomí, inde o ničom netušia.

Prečo? Nikde nie je napísané, že keď človek ide stavať dom, mal by si skontrolovať stabilitu pozemku alebo by ho mal úradník na hrozbu zosuvu upozorniť. Stavebný zákon to od nich nevyžaduje. Pripravovaná novela počíta s čiastočným sprísnením režimu, no pretože iné časti zákona narážajú na veľkú kritiku, je ohrozená aj táto užitočná zmena.

Medzitým však klimatická kríza a s ňou spojené prívalové dažde, odlesňovanie a necitlivé obhospodarovanie pôdy riziko zosuvov zvyšujú.

V článku sa dozviete:

  •     kde je desiatka najrizikovejších miest,
  •     prečo svahovú deformáciu vôbec nemusí byť vidno,
  •     ako to súvisí s klimatickou krízou,
  •     koľko stojí geologicko-inžiniersky prieskum pri stavbe domu
  •     a čo prežíval človek, ktorému aktívny zosuv takmer roztrhol dom.

Odvodňovacie vrty a stožiar na odrážanie družicového signálu

Foto N – Tomáš Grečko
Foto N – Tomáš Grečko
Foto N – Tomáš Grečko

Desať najrizikovejších oblastí na Slovensku

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Denník N v Prievidzi

Klimatická kríza

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie