Hrajú s prírodou ruskú ruletu. Keď ich trafí búrka, môže sa im zem pod domami prepadnúť ako v Nemecku

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Pán Michal žije v prievidzskom Hradci len niekoľko desiatok metrov od ústia sanačného vrtu. Z okna svojho domu vidí aj na špeciálny stožiar, ktorý odráža signály vesmírnych družíc. Je to jeden z množstva spôsobov, ktorým geológovia monitorujú pohyb svahu v tejto časti Prievidze. Na niektorých miestach sa svah hýbe rýchlosťou viac ako dva centimetre za rok.

„Počuli sme, že to nie je veľa, aj inde na Slovensku sa zem hýbe takou rýchlosťou,” hovorí Michal. V dome býva s rodinou ôsmy rok a podľa vlastných slov zatiaľ žiadny problém nezaznamenali. Okolo vidieť množstvo ďalších domov nie starších ako ten Michalov a pribúdajú ďalšie.

„Práve v Prievidzi sa stáva, že typické prvky, ako trhliny, depresie ani bočné valy nie je vidieť, a v tom je to veľmi zradné,” upozorňuje Peter Ondrejka zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

Prievidza nie je jediným regiónom, kde sú lokality, ktorým hrozia nečakané zosuvy. Tých sú na Slovensku desiatky. Niekde sú si ľudia problémov vedomí, inde o ničom netušia.

Prečo? Nikde nie je napísané, že keď človek ide stavať dom, mal by si skontrolovať stabilitu pozemku alebo by ho mal úradník na hrozbu zosuvu upozorniť. Stavebný zákon to od nich nevyžaduje. Pripravovaná novela počíta s čiastočným sprísnením režimu, no pretože iné časti zákona narážajú na veľkú kritiku, je ohrozená aj táto užitočná zmena.

Medzitým však klimatická kríza a s ňou spojené prívalové dažde, odlesňovanie a necitlivé obhospodarovanie pôdy riziko zosuvov zvyšujú.

V článku sa dozviete:

•     kde je desiatka najrizikovejších miest,
•     prečo svahovú deformáciu vôbec nemusí byť vidno,
•     ako to súvisí s klimatickou krízou,
•     koľko stojí geologicko-inžiniersky prieskum pri stavbe domu
•     a čo prežíval človek, ktorému aktívny zosuv takmer roztrhol dom.

Odvodňovacie vrty a stožiar na odrážanie družicového signálu

Desať najrizikovejších oblastí na Slovensku

Počet milimetrov, o ktoré sa podzemie hýbe, je len jeden z rizikových faktorov. Prievidzský región je na zosuvy predurčený skladbou hornín, ktoré tvoria pohorie Vtáčnik.

Zjednodušene sa to dá opísať asi takto – v horných častiach Vtáčnika sú pevné sopečné horniny. Pomedzi pukliny v nich sa dostáva voda do podložia, kde sú nepriepustné ílovité horniny. Táto spodná vrstva sa dokáže správať ako šmykľavka. Voda vytláča hornú vrstvu, ktorá sa o to ľahšie zosúva. Najväčšie riziko hrozí na jeseň, keď vodu nespotrebováva vegetácia a menej sa vyparuje.

K tomu treba pripočítať nestabilitu spôsobenú banskou činnosťou. Nikto nevie presne povedať, o koľko percent sa tým zvyšuje riziko svahových deformácií.

„Vplyv ťažby je obrovský, no do akej miery sú ňou jednotlivé zosuvy ovplyvnené, nevieme povedať,” vysvetľuje Peter Ondrejka z geologického ústavu, ktorý situáciu v prievidzskom okrese dlhodobo monitoruje priamo v teréne.

Najviac svahových deformácií sa nachádza v Žilinskom, Prešovskom a Trenčianskom kraji. Ministerstvo životného prostredia a samosprávy počítajú so sanáciou aspoň tých najakútnejších. Na prevenciu a manažment zosuvov by malo ísť 38 miliónov eur, no tieto opatrenia sú naplánované na osem rokov.

Zvlášť táto letná sezóna však ukazuje, že mohutné prívalové dažde v strednej Európe podporované klimatickou krízou sú už aktuálnou hrozbou. Môžu sa objaviť náhle a meteorológovia s istotou predpovedajú, že sa im nevyhne ani Slovensko.

Okrem najkritickejších lokalít zobrazených na mape existujú stovky ďalších, kde môžu svahové deformácie v kombinácii s mimoriadnymi zrážkami viesť k tragédii. Celkovo geológovia registrujú zosuvy na asi piatich percentách územia Slovenska.

„Pre nepriaznivé klimatické pomery v poslednom desaťročí došlo postupne v rôznych obdobiach vo viacerých častiach Slovenska k aktivizácii alebo reaktivácii viac ako 700 zosuvov, ktoré v mnohých prípadoch priamo ohrozili životy a majetok obyvateľov a vyžiadali si vyhlásenie mimoriadnej situácie,” varujú geológovia vo vládnom dokumente.

Geologický prieskum nie je povinnosť, aj keď môže zachrániť život

Súčasná vláda sa zaviazala stavebný zákon prepracovať. V navrhovanom texte je aj požiadavka na vykonanie inžiniersko-geologického prieskumu aspoň pre niektoré stavby, napríklad viacpodlažné budovy, diaľnice alebo verejné budovy so sálami. Podľa geológov by však bolo na mieste, aby sa robil inžiniersko-geologický prieskum pri každom povoľovaní stavby.

Podľa nich by sa totiž mohli obrie krátery, aké sa objavili po nedávnych prívalových dažďoch v Nemecku, pokojne objaviť aj na takých miestach na Slovensku, ktoré sa doteraz tvárili stabilne.

V správe, ktorú v máji tohto roka zobrala na vedomie vláda, geológovia píšu, že len minulý rok objavili 10 nových alebo znovu aktivovaných svahových deformácií. Inak povedané, nemôžeme sa spoliehať na staré údaje.

Praskajúce domy v častiach Prievidze - Hradec a Veľká Lehôtka

Napriek tomu v medzirezortnom pripomienkovom konaní žiadajú dve organizácie – Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov – zmierniť povinnosť vykonať inžiniersko-geologický prieskum iba na stavby, ktoré sú na už známych problémových územiach. Ako dôvod uvádzajú „zbytočné zvyšovanie nákladov na výstavbu”.

Cena za inžiniersko-geologický prieskum aj so skúšobným vrtom sa pri rodinných domoch pohybuje na úrovni okolo 2-tisíc eur. Ako ukázali záplavy v Nemecku, ušetriť by mohli oveľa viac než len majetok.

Peter Ondrejka z geologického ústavu si pritom spomína na paradoxnú situáciu. „Niektorí majitelia parciel nechcú, aby ich parcela bola označená ako zosuvná. Boja sa zníženia hodnoty ich pozemkov.”

Dom sa krútil a praskal

Slovensko už pritom zosuvy aj prepady pôdy v minulosti zažilo. Došlo k nim aj na viacerých miestach v okrese Prievidza. Igor Čičmanec býva v Hradci len o 200 metrov vyššie nad pánom Michalom. Na rozdiel od neho tu však býva v dome už tridsať rokov.

V roku 2013 sa stal „hviezdou” večerného televízneho spravodajstva. Jeho dom sa začal krútiť a praskať. Svah sa posúval o centimetre za mesiac. Z pivnice odčerpával kubíky vody, okolo pozemku vybudoval kanále a drenáže.

„Pol roka som nespával. Sedel som vnútri v obývačke, zatiaľ čo v dome pukalo a strieľalo. Celý dom sa posunul o dvanásť centimetrov, nevedel som, či o oň neprídeme,” spomína. Fasáda jeho domu je už opravená, vo vnútri sú však na stenách stále pukliny, ktoré ešte nestihol dať do poriadku. „To si ani nemusíte fotiť, vedľa je oveľa väčšia,” mávne rukou pri prehliadke domu.

Jeho príbeh si našťastie získal dostatočnú pozornosť. Spomína na to, ako sa dovolával ministrom a stretol sa s bývalým štátnym tajomník z ministerstva životného prostredia. Miestni hovoria, že to vďaka Igorovi Čičmancovi sa problém začal riešiť.

Aktivizovalo sa aj mesto a na pomoc prišli experti zo štátneho geologického ústavu, ktorí cez kritický svah urobili sanačné opatrenia. Tie pomáhajú odvádzať zo svahu vodu, čím mu „uľavujú” od vztlaku pri dažďoch.

V dome Igora Čičmanca

V Hradci, ale aj v ďalších častiach v okolí Prievidze je odvodňovacích vrtov niekoľko. Prisťahovalci o nich častokrát vôbec netušia. O ich prítomnosti svedčia iba nenápadné rúry trčiace nad zem alebo ústia potrubí končiace v jarkoch. Bez podkladov z geologického ústavu by ich človek tak ľahko nenašiel.

Dobrou správou je potvrdenie geológov, že odvodnenie pomáha. V Hradci, kde býva aj Igor Čičmanec, je však v pohybe väčšia časť obce. Sanácie sa zatiaľ dočkali iba najrizikovejšie oblasti. „Dobré by ešte bolo dobudovať na takýchto územiach kanalizáciu,” odporúča geológ Peter Ondrejka.

Igor Čičmanec vďaka odvodňovacím vrtom posledných osem rokov spáva pokojnejšie, na jeho tvári je však vidno obavy o to, čo by sa stalo, ak by prišli podobné dažde, ktoré dali v Prievidzi pred jedenástimi rokmi do pohybu nielen pôdu, ale spôsobili aj tisícročnú povodeň.

Napriek tomu rodenému Hradčanovi nikdy nenapadlo, že by sa stadiaľto odsťahoval. Čuduje sa však ľuďom, ktorí sa chcú nasťahovať na ulicu ešte vyššie na svahu. „Sami sme ostali s manželkou prekvapení, že v tom pásme by chcel niekto bývať. Ľudí akoby nezaujímalo, čo je pod nimi.”

Ľudia stavajú ďalej - novostavba vo Veľkej Lehôtke