Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Energetický plán Únie stavia na obnoviteľné zdroje a renovácie

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP
  • EÚ plánuje viac obnoviteľných zdrojov a vyššiu energetickú účinnosť.
  • Štát dofinancuje rozvoj vidieka 285 miliónmi, poľnohospodári dostanú z národného rozpočtu viac.
  • V Európe tento rok pribudlo najviac technologických jednorožcov na svete.

1. EÚ plánuje viac obnoviteľných zdrojov a vyššiu energetickú účinnosť

Dôležitou súčasťou balíka klimatickej legislatívy Fit for 55 je zelenšia výroba a spotreba energie: viac energie z obnoviteľných zdrojov a vyššia energetická účinnosť. V oboch oblastiach navrhla Komisia výrazne ambicióznejšie limity.

Čo navrhuje balík

Cieľom klimatického balíka je dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. To je o 15 percentuálnych bodov nad doterajším strednodobým cieľom (40-percentná redukcia).

Novému limitu sa musia prispôsobiť aj nadväzujúce ciele. Pre podiel energií z obnoviteľných zdrojov (OZE) na konečnej spotrebe platí v súčasnosti cieľ 32 percent do roku 2030. Európska komisia ho navrhuje zvýšiť na 40 percent. Keďže v roku 2019 tvorili OZE asi 20-percentný podiel na celkovej spotrebe, znamená to zdvojnásobenie podielu.

V oblasti energetickej účinnosti Komisia navrhuje, aby do roku 2030 krajiny kolektívne znížili spotrebu energií o 9 percent v porovnaní so stavom, ktorý by dosiahli podľa súčasných plánov. To znamená, že medzi rokmi 2024 až 2030 by museli znížiť konečnú spotrebu energie o 1,5 percenta ročne – o takmer dvojnásobok oproti 0,8 percenta vyplývajúcim z platných záväzkov.

Čo to znamená pre výrobu energie

Európska únia bude musieť masívne investovať do kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Podľa združenia SolarPower Europe 40-percentný cieľ znamená potrebu inštalovať do roku 2030 kapacity na výrobu 660 gigawattov energie zo slnka.

Združenie WindEurope zas odhaduje, že 40-percentný limit pre OZE znamená zvýšenie výroby veternej energie zo súčasných 180 GW na 451 GW. To si vyžaduje inštaláciu 30 GW nových veterných elektrární ročne.

Pr porovnanie, najväčšia veterná farma v Európe, Borssele pri pobreží Holandska, produkuje ročne asi 1,5 GW a má približne 170 turbín.

Podľa zástupcov sektora veterných a slnečných elektrární je tento cieľ dosiahnuteľný, podporovali dokonca vyšší 45-percentný limit. Upozorňujú však na potrebu zníženia administratívnych prekážok, napríklad pri budovaní veterných turbín.

V roku 2020 už bolo v EÚ vyrobenej viac elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov než z fosílnych palív.

Podiel zdrojov na výrobe elektrickej energie (v %, EÚ27)

čierna: fosílne, zelená: obnoviteľné zdroje, sivá: bioenergia, svetlomodrá: voda,
červená: iné obnoviteľné zdroje, žltá: slnko, modrá: vietor

Zdroj – Ember, Agora Energiewende

Problémovou je energia z biomasy, ktorá má v niektorých krajinách výrazný podiel v OZE. Ako sme však písali pred časom, Komisia navrhla prísnejšie pravidlá udržateľnosti využívania biomasy. Do OZE by sa nemala započítavať (a z verejných zdrojov podporovať) energia vyrobená zo zdravého dreva, využiteľného iným spôsobom.

Dôležitým zdrojom zelenej energie sú tradične vodné elektrárne. Ich využívanie je však na ústupe, prehradzovanie riek prináša mnohé negatívne environmentálne dôsledky. Niektoré krajiny začali postupne staršie hrádze odstraňovať.

Iné zdroje – prílivové elektrárne, energia morských vĺn či geotermálna energia – sú perspektívne zaujímavé, ich podiel je však v súčasnosti veľmi malý.

Čo to znamená pre spotrebu energie

Zníženie spotreby sa má dosiahnuť najmä renováciou budov: investíciami do zateplenia či efektívnejších systémov vykurovania a chladenia. V súčasnosti je v Európe renovované len asi jedno percento budov ročne. Tento podiel by sa mal výrazne zvýšiť, do oblasti smeruje značná časť prostriedkov z plánov obnovy.

Komisia navrhla, aby krajiny renovovali každoročne 3 percentá budov vlastnených verejným sektorom na triedu A0 – teda takmer energeticky nulové. Verejný sektor vlastní v Európe približne desatinu z celkového množstva budov.

Tlak na energetickú účinnosť má zvýšiť aj nový systém obchodovania s emisiami v sektore budov navrhnutý Komisiou. Viaceré krajiny s ním však nesúhlasia. Hoci by emisné limity museli nakupovať dodávatelia energií, panujú obavy, že by to ohrozilo dostupnosť bývania a poškodilo najmä chudobnejších. Komisia preto navrhuje kompenzačný mechanizmus financovaný z príjmov z predaja emisií (téme sme sa podrobnejšie venovali minulý týždeň).

Ďalším problematickým bodom je renovácia rodinných domov. Aj keď ich vlády finančne podporia, plán môže naraziť na obavy ľudí z nedostatku peňazí na ich spolufinancovanie. Naznačil to aj prieskum agentúry Focus, ktorý iniciovala Slovenská klimatická iniciatíva (SKI).

Na Slovensku štát poskytne podporu maximálne do 50 percent celkových nákladov, pričom druhú polovicu zaplatia majitelia rodinných domov. Až 39 percent opýtaných sa v prieskume vyjadrilo, že neistá finančná situácia je hlavnou bariérou, prečo sa o príspevok z Plánu obnovy a odolnosti SR nebudú uchádzať. Podľa SKI ani nemajú dostatok informácií, ako by prípadnú obnovu mohli finančne zvládnuť.

Čo bude nasledovať

Navrhované zmeny v európskej legislatíve musí schváliť Európsky parlament aj zástupcovia členských krajín. V niektorých otázkach – napríklad pravidlá využívania biomasy či obchodovanie s emisnými limitmi v sektore budov – možno čakať silnú diskusiu a výraznejšie zmeny návrhov.

Foto – archív

2. Štát dofinancuje rozvoj vidieka 285 miliónmi

Štát prispeje na poľnohospodárske eurofondy v rokoch 2023 až 2027 sumou 285 miliónov eur, čo predstavuje 36,92 percenta celkového balíka. Oproti súčasnej miere spolufinancovania druhého piliera agropolitiky EÚ (Program rozvoja vidieka) tak ide o skokový nárast – z 25,7 percenta. No je to menej, ako poľnohospodárom a potravinárom sľuboval exminister Ján Mičovský.

Čo to znamená

Spolufinancovanie druhého piliera SPP je podľa európskych pravidiel povinnosťou každej členskej krajiny EÚ. Rozhodnutie o výške kofinancovania je však už na pleciach štátu – EÚ mu určuje iba základné mantinely. Pre nasledujúce programové obdobie je to minimálne 23 percent a maximálne 80 percent.

Program rozvoja vidieka je určený hlavne na investície a modernizačné projekty farmárov či na podporu rozvoja vidieka – napríklad cez miestne akčné skupiny (MAS).

Slovensko bolo doteraz v úrovni spolufinancovania na chvoste európskej dvadsaťsedmičky, keď sa skôr približovalo k spodnej hranici určenej Úniou. Kým napríklad miestni roľníci na projekty od štátu dostávali necelých 26 percent dodatočných prostriedkov, fínski, švédski či belgickí viac ako 50 percent.

Slovensku na roky 2021 až 2027 Únia na Program rozvoja vidieka pridelila vyše dve miliardy eur. V prechodnom období SPP, ktoré teraz plynie, pretože sa EÚ dlho nevedela dohodnúť na nových agrodotačných pravidlách, ešte bývalé vedenie agrorezortu rozhodlo ponechať mieru spolufinancovania z predošlého programového obdobia – 25,7 percenta.

Na zvyšných päť rokov Slovensku z druhého piliera zostane bezmála 1,3 miliardy eur. Tie už štát dofinancuje spomínanými bezmála 40 percentami. Oproti súčasnosti tak do agropotravinárskeho sektora naleje dodatočných 295 miliónov eur – čiže ročne o vyše 57 miliónov eur viac.

Kam pôjdu peniaze

Podľa slov súčasného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana navýšené prostriedky pomôžu rozvoju vidieka. „Predovšetkým chceme podporiť spoluprácu fariem, budeme podporovať posilnenie takzvaných odbytových vertikál.“

Minister pripomenul, že Slovensko je krajina mierneho pásma. „Nie je preto normálne, aby sme dovážali toľko potravín, ktoré si môžeme dopestovať, napríklad zemiakov. Budeme preto podporovať produkciu.“

Minister chce podporovať častejšie využívanie prírodného hnoja, aby sa zvýšil podiel uhlíka v pôde aj zlepšilo zadržiavanie vody v lesoch. Veľkou témou sú podľa Vlčana aj dobré životné podmienky zvierat. Peniaze budú investované do ukončenia klietkového chovu nosníc.

Má sa zvýšiť výmera pôdy, na ktorej sa produkuje v tzv. ekologickom režime, z terajších 12 percent výmery na 16 percent.

Zo zdrojov druhého piliera chce minister riešiť dlhodobý problém veľkej rozdrobenosti vlastníctva pôdy.

Ilustračné foto – Fotolia

3. V Európe tento rok pribudlo najviac technologických jednorožcov na svete

Celosvetové investície do rizikového kapitálu v tomto roku prekonali rekordy. Venture kapitál (VC) investoval za prvých šesť mesiacov do vznikajúcich firiem až 264 miliárd eur. V minulom, pandemickom roku to bolo skoro o polovicu menej, približne 114 miliárd eur, vyplýva to z údajov výskumu organizácie Dealroom, ktorú podporili aj Európska komisia a Európsky parlament.

Štúdia zároveň tvrdí, že Európa je v súčasnosti celosvetovo najrýchlejšie rastúcim regiónom pre investície z VC. Len v roku 2021 tento región prilákal 49 miliárd eur, čo je viac ako v prípade Spojených štátov, Číny aj zvyšku Ázie.

Aký je rast sektora

Vo svete sa v roku 2021 zrodili každý deň minimálne dva technologické jednorožce, čo je opäť takmer dvakrát viac, ako to bolo minulý rok.

Podľa štúdie sú investície do startupov na historicky najvyšších úrovniach, pretože investori považujú technológie za bezpečné aktívum, a inovácie pokračujú, pretože podnikatelia identifikujú medzery na trhu a majú stále množstvo nápadov.

Cena globálnych technologických spoločností sa aj vďaka tomu odhadovala na konci minulého roka na viac ako 35 biliónov dolárov. Na porovnanie, americká HDP dosiahla 20,81 bilióna dolárov.

Koľko ľudí sektor zamestnáva

V Európe vytvárajú startupy, ktoré sú vo väčšine podporované investíciami z VC, približne jedno percento pracovných miest na trhu práce.

V Spojených štátoch, kde investície do rizikového kapitálu fungujú omnoho dlhšie, je to až desať percent všetkých pracovných miest. Technologické startupy navyše zodpovedajú až za polovicu výskumu a vývoja, ktorý sa v Štátoch robí. Až 70 percent expertov na umelú inteligenciu je zamestnaných vo firmách Google, Facebook, Microsoft a Amazon.

Ktoré štáty sú úspešné

Napriek vzniku nových firiem v Európe majú stále najviac najúspešnejších techfiriem Spojené štáty americké. Z 1 600 firiem vo svete, ktorých hodnota presiahla miliardu dolárov, má v Spojených štátoch sídlo až 853 z nich. V Číne je 280 takýchto firiem, v Európe 268.

Mimo Spojených štátov a Európy boli najrýchlejšie rastúcimi krajinami s technologickými jednorožcami v tomto roku Nigéria, Kolumbia a Mexiko.

Ktoré regióny sú úspešné

Zo 170 miest na svete, ktoré majú aspoň jedného jednorožca, je až 65 v Európe. Opäť ide o najvyšší podiel zo všetkých regiónov na svete.

Najviac z európskych techfiriem, až 71, však sídli mimo Únie, a to v Londýne. V prvej päťke hlavných miest s techfirmami sú aj Oslo a Zürich. Z krajín EÚ má najviac spoločností Paríž, konkrétne 21, a Kodaň. Práve dánske hlavné mesto narástlo v Únii v tejto oblasti za ostatných päť rokov najviac.

Štúdia hovorí, že za ostatný rok pribudlo v Európe aj niekoľko nových miest, kde sa technologické startupy rodia rýchlejšie ako inde. Zaradilo medzi ne švédske Malmö, holandské mesto Venlo a nemecký Münster.

Zmeny sa dejú aj za Atlantikom. Oblasť zálivu okolo San Francisca vrátane Sillicon Valley, ktorá tradične lákala najinovatívnejšie firmy, sa stále zväčšuje. Štúdia však potvrdzuje, že svoj vrchol v rozvoji dosiahla v roku 2014.

Zvyšok Spojených štátov má dnes viac jednorožcov aj viac financovania z venture capitals. Oblasti okolo New Yorku a Bostonu dnes už spoločne v počte jednorožcov dosahujú takmer veľkosť Sillicon Valley.

Mestá Charlotte (Severná Karolína), Detroit (Michigan) a Filadelfia (Pensylvánia) rastú podľa štúdie zo všetkých amerických hubov pre tech firmy najrýchlejšie. Utah je najrýchlejšie rastúcim štátom v Spojených štátoch, pokiaľ ide o počet nových jednorožcov.


Ďalšie správy

V pondelok schválili ministri financií ďalšie štyri národné plány obnovy a odolnosti, spolu ich je teda už nadpolovičná väčšina. Šestnásť krajín so schválenými plánmi by malo dostať prvé peniaze v najbližších dňoch, ďalšie budú nasledovať. Pôjde o 13 percent národnej lokácie určenej na predfinancovanie reforiem a projektov.

Európska komisia už získala na trhoch 45 miliárd eur, na prvé transfery bude potrebovať ešte o 6 miliárd viac.

Dve krajiny svoje plány stále nepredložili – Bulharsko a Holandsko. V dvoch prípadoch mala Komisia k plánom vážne výhrady. Poľská vláda sa s Bruselom dohodla na predĺžení obdobia hodnotenia do konca augusta, za ten čas má Varšava urobiť požadované zmeny. Druhou problematickou krajinou je Maďarsko. Európska komisia požaduje reformu súdnictva a garanciu vyšetrovania korupčných káuz. Navrhla odklad hodnotenia do septembra. Podľa premiéra Orbána je korupcia len zámienkou. Projekty chce začať financovať z národného rozpočtu.

Výbor Európskeho parlamentu pre boj proti rakovine navrhol zvýšiť dane na všetky tabakové výrobky. Prvý návrh správy nerozlišuje medzi klasickými cigaretami a takzvanými bezdymovými. Europoslanci naklonení fajčiarskym alternatívam však pripravujú pozmeňujúce návrhy, ktorými chcú zaťaženie odstupňovať podľa škodlivosti. Aj keď návrh europarlamentnej správy nie je legislatívnym dokumentom, obsahuje odporúčania, ktoré môžu udať smer záväzným smerniciam a nariadeniam. V najbližšom čase sa očakáva napríklad revízia smernice, ktorá tabak zdaňuje.

V prvom štvrťroku 2021 klesala v eurozóne spotreba domácností na hlavu v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 1,6 percenta. Reálne príjmy domácností narástli medzikvartálne o 0,4 percenta.

Spotreba domácností a príjem na hlavu, eurozóna
(porovnanie s predchádzajúcim štvrťrokom, v %)

Zdroj – Eurostat

Európska únia odmietla britské výzvy na prepísanie Severoírskeho protokolu, ktorý je súčasťou dohody o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Podľa protokolu ostalo Severné Írsko de facto súčasťou colného územia EÚ a musí vykonávať colné kontroly tovarov dovážaných zo zvyšku Spojeného kráľovstva. Podľa Londýna však takýto režim nefunguje, a preto poslal Bruselu niekoľko návrhov na zmenu dohody. Komisia však zmenu odmieta. Spojenému kráľovstvu predložila niekoľko vlastných návrhov na zmiernenie problémov v obchode, tie však zas odmietla vláda Borisa Johnsona.

V prvom štvrťroku 2021 presiahol štátny dlh v eurozóne hranicu 100 percent HDP, v EÚ bol na úrovni 92,9 percenta HDP. Najviac zadlženými krajinami sú Grécko (209,3 %), Taliansko (160 %) a Portugalsko (137,2 %). V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom (2020Q4) rástol štátny dlh najrýchlejšie na Cypre (6,5 %), v Česku (6,3 %) a Španielsku (5,3 %). Slovenský dlh je vo výške 60,3 percenta HDP.

Štátny dlh v pomere k HDP, 2021Q1 (v %)

Zdroj – Eurostat

Zmena štátneho dlhu v pomere k HDP
1. kvartál 2021 v porovnaní so 4. kvartálom 2020 (percentuálne body)

Zdroj – Eurostat

Google dostal dva mesiace na to, aby zlepšil spôsob zobrazovania výsledkov vyhľadávania hotelov a leteckých spojení, a aby vysvetlil spôsob, akým určuje ich poradie. Inak mu hrozí pokuta od Európskej komisie. Komisia reagovala na požiadavku belgických a holandských úradov na ochranu spotrebiteľov, ktoré napadli spôsob zobrazovania cien v službách Google Flights a Google Hotels. Konečná zobrazovaná cena by mala obsahovať aj dane a poplatky, ktoré možno vopred vypočítať. Jasne zobrazené musia byť aj referenčné ceny, používané na výpočet zobrazených zliav.

Vysoké ceny krmovín znepokojujú európske krajiny. Z popudu Chorvátska sa nimi zaoberali 19. júla ministri poľnohospodárstva EÚ. Vysoké ceny, spolu s pandémiami prasacej horúčky a vtáčej chrípky, môžu podľa nich ohroziť pokrízovú obnovu sektora mäsovýroby. Chorvátsko vyzvalo Komisiu na stabilizáciu sektora, napríklad formou finančnej pomoci.

Plug-in hybridy a elektrické autá sú vo Francúzsku stále populárnejšie. Ich podiel na novopredaných automobiloch narástol z 2,5 percenta v roku 2019 na 7,5 percenta v súčasnosti. Vláda podporuje ich nákup špeciálnymi bonusmi.

Štatistika: Vlani sme odpracovali menej hodín, hlavným dôvodom boli následky pandémie

V roku 2020 klesol počet skutočne odpracovaných hodín v hlavnom zamestnaní v EÚ o 12 percent, a to v porovnaní s rokom 2019. Najvyšší pokles zaznamenali krajiny silno zasiahnuté prvými vlnami pandémie: Grécko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko. Slovensko bolo medzi siedmimi členskými krajinami s viac ako 15-percentným poklesom.

Medziročná zmena počtu skutočne odpracovaných hodín v hlavnom zamestnaní
(v %, 2020 v porovnaní s 2019, veková skupina nad 15 rokov)

Zdroj – Eurostat

Hlavným dôvodom menšieho počtu odpracovaných hodín boli dočasné prerušenia zamestnania – ich počet narástol z 0,5 na 3,9 milióna ľudí.

Ľudia pracujúci menej hodín ako zvyčajne – hlavné dôvody (2019 a 2020)
(v mil., veková skupina nad 15 rokov)

Zdroj – Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory svojich autorov. Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie