Denník N

Firemný newsfilter: Kde ľudia okolo J&T pohoreli, tam Beljajev a Budamar rozbiehajú nový veľký biznis

Odteraz vám budeme každý týždeň prinášať súhrn najpodstatnejších informácií o slovenských firmách. Sledujeme pre vás, ktorý významný podnik pripravuje novú prínosnú investíciu, kde sa mení vlastnícka štruktúra, no aj to, komu sa nedarí a dostáva sa do problémov.

Firemný newsfilter pre vás zostavuje Ivan Haluza. V prvom zhrnul informácie do 1 600 slov, čo je 6 a pol minúty čítania.


1. Tradičná výroba kotlov v Tlmačoch dodýchala, nahradia ju vagóny nových majiteľov z popradskej Tatravagónky

Bývalá pýcha slovenského energetického strojárstva – tlmačská výroba kotlov Slovenských energetických strojární prežila svoje 70. výročie vzniku iba o jeden rok.

Investičná skupina J&T fabriku síce pred vyše pol druha dekádou kupovala ako dobrý doplnok svojho energetického biznisu, no tlmačské kotly v posledných rokoch limitovalo utlmovanie neekologickej uhoľnej energetiky. Výroba kotlov tam klesala už dlhšie a teraz končí úplne.

V posledných rokoch už bolo evidentné, že vlastníci energetických strojární, medzi ktorými sú jej manažéri i viacerí bývalí partneri medzitým rozdelenej J&T na čele s Danielom Křetínským nemajú na strojárenstvo dosť času. Aj sám Krětínský už vlani vysvetľoval, že SES nepatria medzi jeho prioritné podniky, drží v nich iba minoritný podiel a nevykonáva v nich žiadny strategický dohľad.

Čo bude s tlmačským strojárstvom:

  • Ako informovali Hospodárske noviny, celý výrobný areál tlmačskej firmy i so všetkými jej terajšími 150 výrobnými zamestnancami preberá popradský výrobca vagónov Tatravagónka, ktorú spolu vlastnia vplyvný právnik Alexej Beljajev, bývalý šéf štátnych železníc Michal Lazar a najväčšia domáca logistická skupina Budamar.
  • Tatravagónka v Tlmačoch výrobu kotlov vymení za produkciu vagónov a plánuje na to prijímať aj nových zamestnancov. Celkovo chce mať nový investor v tlmačských strojárňach 700 pracovníkov.
  • Noví vlastníci chcú však pokračovať s projekčno-obchodnou divíziou SES, ktorá dáva prácu 150 zamestnancom. S budovaním energetických zdrojov chce teda firma pokračovať, i keď samotnú výrobu si už bude objednávať od iných výrobcov.

Prečo práve Tatravagónka: Popradská firma potrebuje nové výrobné kapacity, pretože preprava tovarov po železnici v celej Európskej únii stúpa na úkor menej ekologickej cestnej prepravy.

Tatravagónke rastú objednávky na jej nákladné vagóny tak rýchlo, že už vlani aj napriek pandémii koronavírusu svoje tržby zdvihla o 14 percent na takmer 420 miliónov eur a tento rok má pokoriť až hranicu pol miliardy eur. Tak sa stane najväčšou tuzemskou priemyselnou fabrikou v slovenských rukách.

Navyše sa v najbližších rokoch pre Tatravagónku rysuje ešte viac práce. O tri roky sa po celej Únii začne zavádzať nový systém automatického spriahania vagónov, ktorý sa využíva napríklad na električkách či na ruských alebo amerických železniciach.

Nie všetky dnešné európske vagóny sa dajú takto prerobiť a mnohé sa preto budú musieť vymeniť za úplne nové. Očakáva sa tak zošrotovanie až štvrť milióna vagónov.

Viac o téme: Domáci výrobca vagónov cez pandémiu rastie ako ešte nikdy. Šplhá sa na polmiliardové tržby


2. Matka najväčšej slovenskej automobilky je v rekordnom zisku a verí si, že do konca roka vymaže aj výpadky z čipovej krízy 

Celý automobilový biznis už dlhšie brzdí čipová kríza a automobilky sa musia sem-tam zastavovať, aj keď dopyt po ich autách je výrazne vyšší. Najväčšia slovenská automobilka, bratislavský Volkswagen, aj tento pondelok musela odvolať hneď dve smeny vo výrobe svojich väčších SUV automobilov. No zároveň z koncernu zaznieva aj viacero nových mimoriadne dobrých správ:

  • Bratislavská automobilka Nemcov informuje, že čipová kríza dosiahne svoj vrchol už v prebiehajúcom treťom kvartáli a do konca tohto roka sa potom dostupnosť čipov bude vylepšovať.
  • Generálny riaditeľ celej skupiny Volkswagen Herbert Diess vyhlásil, že koncern pracuje na tom, aby ešte v poslednom kvartáli tohto roka mohol všetky výpadky z čipovej krízy dohnať.
  • Aj napriek doterajším odstávkam celý Volkswagen za prvý polrok tohto roku zaznamenal rekordný zisk vo výške 11,4 miliardy eur. Pomohol mu k tomu hlavne dopyt po luxusných značkách Audi a Porsche a zotavenie kľúčového exportného trhu v Číne. Práve tam smeruje aj vyše pätiny áut vyrábaných v Bratislave.

3. Štátne Lesy SR vedie čoraz viac manažérov z mimolesníckeho prostredia

Do manažmentu štátnych Lesov SR prichádza v krátkom čase ďalší manažér z mimolesníckeho prostredia. Karola Vinša, ktorý podnik úspešne viedol už za čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu a neskôr bol aj vo vedení českých štátnych lesov, na poste ekonomického šéfa tento týždeň nahradil Dušan Lašák. Ten predtým pracoval pre firmy IKEA, Texaco či Bepon.

Už skôr nový minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan vymenil aj najvyššieho šéfa podniku. Lesníka Tomaša Čuku, ktorého si vybral ešte bývalý minister Ján Mičovský, na poste generálneho riaditeľa nahradil Tiborom Köszeghym, ktorý pracoval v minulých rokoch aj v oblasti zdravotného poistenia.

Vo vedení firmy zostáva aj lesník Čuka, hoci už nebude jeho najvyšším šéfom, ale bude viesť technicko-výrobný úsek.

Prečo je to dôležité: Lesy SR spravujú až polovicu lesov v krajine, a tak majú zásadný vplyv na trh s drevom, a tým aj na celý domáci drevospracujúci priemysel.

Prečo sa to deje: Minister Vlčan vyhlásil, že pre nových šéfov podniku je iba výhodou, že nie sú zaťažení problémami z minulosti, keďže v štátnej firme musí prísť k zásadným zmenám. Dokonca pripustil, že podnik bude musieť odovzdať všetky štátne lesy vo vyšších ochranných pásmach do správy ochranárov, tak ako to žiada minister životného prostredia Ján Budaj, i keď lesníci to, naopak, zásadne odmietajú.


4. Hornonitrianski výrobcovia stavebných kvádrov nahradia štátne teplo z uhlia vlastnými plynovými kotolňami

Dvaja najväčší domáci výrobcovia pórobetónových prefabrikátov na múry a iné stavebné prvky Porfix-pórobetón i Xella Slovakia, ktoré sídlia vedľa seba v Zemianskych Kostoľanoch, si idú postaviť vlastné kotolne na výrobu tepla.

Porfix-pórobetón si postaví kotolňu s výkonom 15 megawattov za štyri milióny eur a Xellu Slovakia bude jej nový 12-megawattový kotol stáť 1,2 milióna eur.

Prečo sa to deje: Oba podniky, ktoré na svoje výroby potrebujú veľké objemy tepla, ho dnes odoberajú z nováckej hnedouhoľnej elektrárne, ktorá vinou príliš veľkého zaťažovania ovzdušia už o dva roky končí. Nové ekologickejšie zdroje, ktoré ju majú v oblasti nahradiť, tamojšie samosprávy i energetické firmy pritom iba plánujú. Výrobcovia prefabrikátov chcú mať istotu, a tak si radšej postavia vlastné kotolne.

Ekologické benefity k dobru: Od elektrárenského popolčeka nováckej elektrárne sa oba podniky odstrihli už dávnejšie. V pórobetóne ho začali nahrádzať pieskami. Teraz sa odstrihnú aj od tepla.

Ich nové kotolne prispejú aj k zmierneniu znečisťovania ovzdušia. Pôjde totiž o plynové kotolne. Teplo z uhlia výrobcovia muriva vo svojich produkciách nahradia teplom zo zemného plynu.

Viac o téme: Hornonitrianski výrobcovia muriva nečakajú na náhrady za zavretú novácku elektráreň. Postavia si vlastné kotolne


5. Bazény idú na odbyt. Nemecká rodina Rengers si na ne vo Voderadoch postaví novú širšiu fabriku

Trnavský výrobca bazénov nemeckej rodiny Rengers Reku-Slovakia si chce v blízkych Voderadoch vybudovať novú, väčšiu fabriku. Hospodárske noviny o tom informovali aj s tým, že v nových priestoroch firma zdvojnásobí počet svojich zamestnancov na zhruba 160 ľudí.

Prečo sa to deje: K slovenskej expanzii nemeckých výrobcov bazénov prichádza potom, čo počas koronakrízy Reku-Slovakia predala výrazne viac bazénov ako inokedy.

Vlaňajšie tržby firmy vyskočili nebývalo rýchlo až o vyše tretinu na 12,7 milióna eur. A až na dvojnásobných 2,2 milióna eur firma vlani zvýšila aj svoj zisk. Počas pandémie a zavretých kúpalísk ľudia kupujú viac bazénov.

Benefit pre štát navyše: Nová investícia je o to prínosnejšia, že vo Voderadoch vznikne na pozemkoch tamojšieho priemyselného parku, ktoré sa štátu už dlhšie nedarilo predať. Skoro sedem a pol hektárový pozemok Reku stal 2,1 milióna eur.


6. Lídra domácej priemyselnej automatizácie MTS pandémia nezastavila a prevzal aj ľudí podobnej firmy Stanko

Najväčšieho domáceho dodávateľa automatických i robotických liniek pre priemysel MTS, ktorý z oravskej obce Krivá získal vo svojom biznise aj celoeurópske pozície, pandémie nezastavila. Nielenže ďalej rastie s tržbami, ale prevzal aj všetky aktivity a ľudí inej, podobnej firmy Stanko.

Ako sa darí MTS Krivá: 

  • Aj vlani tržby MTS stúpli o sedem percent na 44 miliónov eur.
  • Podnik zostal v zaujímavých ziskoch, hoci vlani mu profit medziročne klesol z necelých päť na štyri milióny eur.
  • Od iného automatizačného podniku Stanko prevzal v septembri 40 zamestnancov, ktorí doplnili 400 pracovníkov MTS. Prišlo k tomu potom, čo to MTS ponúkli samotní majitelia tejto firmy z bankobystrickej rodiny Stankovcov. Tí sa biznis s automatizáciou priemyslu rozhodli opustiť.
  • MTS zatiaľ s prevzatými zamestnancami pokračuje v Banskej Bystrici v prenajatých priestoroch Stankovcov, no Oravci tam chcú pre nich postaviť aj novú vlastnú fabriku. Tá ich bude stáť tri až štyri milióny eur a celkovo v nej chcú mať 60 až 80 pracovníkov.

Viac o téme: Líder domácej automatizácie sa z Oravy rozširuje do Banskej Bystrice, kde prevzal ľudí inej technologickej firmy


Ďalšie firemné správy:

  • Najväčší domáci automobilový subdodávateľ, nemecký Schaeffler, už skôr informoval, že chce pri svojom tuzemskom výrobnom závode v Kysuckom Novom Meste vybudovať nové technologické centrum na ložiská a hnacie sústavy pre elektromobily. Dnes je už jasné nielen to, koľko ho to bude stáť, ale aj akú vládnu pomoc na to očakáva. Centrum bude stáť vyše 15 miliónov eur a investor naň od štátu žiada úľavy na dani z príjmu v objeme 5,4 milióna eur. O samotnom pridelení výpomoci rozhodne až vládny kabinet. Nový vývoj – a osobitne v takej progresívnej oblasti, ako je elektromobilita – je významnou posilou pre celý slovenský priemysel.
  • Popradská výroba pračiek amerického koncernu Whirlpool prešla vlaňajším koronakrízovým rokom bez vážnejších strát. Jej tržby klesli len o tri percenta na 253 miliónov eur a zisk sa jej znížil o šesť percent na 9,1 milióna eur. V Poprade vyrába investor spredu i zvrchu plnené práčky. Podnikať tam začal na základoch bývalého socialistického podniku Tatramat.
  • Investičná skupina MiddleCap, ktorú spoluvlastní podnikateľ blízky bývalému premiérovi Robertovi Ficovi Miroslav Výboh, sa v realitnom biznise začína po britskom Londýne presadzovať aj v Berlíne. Skupina v centre hlavného mesta Nemecka kúpila viaceré pozemky za 30 miliónov eur. Plánuje na nich vystavať administratívnu budovu a mix rezidenčného bývania a kancelárií.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Firemný newsfilter

Firmy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie