Denník N

Bola najväčšia, teraz končí. Čo bude s elektrárňou Nováky a ako to v nej vyzerá?

Foto N – Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

[Pre predplatiteľov: tento víkend máte poštovné na naše knihy zadarmo.]

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Pred nováckou uhoľnou elektrárňou parkujú dve elektrické autá. Pohľad je to bizarný, keďže elektráreň patrí medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia na Slovensku.

Už to však dlho nepotrvá. Kedysi najväčšia elektráreň na Slovensku má pred sebou posledné dva roky a pár mesiacov života. Éra uhlia sa končí na Slovensku a vo väčšine Európy skôr, ako sme si donedávna mysleli.

V obrovskom areáli sa zbúrajú staré budovy, tie cenné sa nechajú a vznikne priestor pre nový priemysel. Odkaliská s uhoľným popolom sa zmenia na trávnaté plochy, ktoré prekryjú slnečné elektrárne.

Video: Kedysi najväčšia elektráreň na Slovensku má pred sebou posledné roky. Čo s ňou bude po ukončení? (autorka: Michaela Barcíková)

Tak to aspoň Denníku E opisujú manažéri Slovenských elektrární, ktorí majú s areálom a s odkaliskami veľké plány.

Obrovský komín, dominanta hornej Nitry, nie je to, čo energetikov v tejto fáze trápi najviac. Najskôr treba dať do poriadku tri odkaliská s popolom, ktorý vznikol pri spaľovaní uhlia.

Strmým svahom sa vezieme na prvé odkalisko, ktoré je od elektrárne najďalej. Sú na ňom dve umelé nádrže, do ktorých prúdi voda zmiešaná s uhoľným popolom.

Foto N – Tomáš Hrivňák

Keď sa jedna nádrž zaplní, tok sa presmeruje do druhej. Voda sa potom odčerpá a pošle potrubiami naspäť do elektrárne.

Zmes v nádrži, v takzvanom meandri, sa vysuší. „Potom sa z meandra odťažuje a vyváža sa hore na plochu odkaliska, kde sa udupáva valcom, aby sa zabránilo prášeniu alebo iným negatívnym vplyvom na životné prostredie,“ vraví Robert Jambrich, ktorý je v elektrárňach vedúcim medzinárodných vzťahov, EÚ záležitostí a životného prostredia.

Čo so starým odkaliskom

Elektrárne sa už pripravujú na uzavretie odkaliska v roku 2023. Na jeseň chcú ukončiť hĺbkový geologický prieskum. Štúdia potom odporučí vhodný spôsob sanácie a rekultivácie.

„Tým, že sme energetická spoločnosť, vyhrala myšlienka postavenia solárneho parku na ploche rekultivovaného odkaliska,“ hovorí Jambrich.

Odhadované náklady na ekologické uzavretie a prekrytie skládky sú 6,5 milióna eur. Solárne panely majú stáť ďalších 18 miliónov eur.

Takto má vyzerať odkalisko po rekultivácii. Foto – Slovenské elektrárne

Na sanáciu by chceli využiť európsky Fond na spravodlivú transformáciu – program na podporu uhoľných regiónov.

Prečo žiada najväčšia energetická firma na Slovensku o pomoc štát? Elektráreň sme prevádzkovali vynútene a so stratou, vravia jej zástupcovia.

„Vláda nám uložila povinnosť túto elektráreň prevádzkovať z dôvodu zachovania bezpečnosti dodávok elektriny v regióne. Posledných 16 rokov a najbližšie dva – tri roky vyrábame elektrinu v tejto elektrárni vynútene. Štát je preto do istej miery spoluzodpovedný za vytvorenie tejto ekologickej záťaže. Preto je z nášho pohľadu prirodzené, že časť nákladov by sme si radi nechali prefinancovať z tohto fondu s cieľom pripraviť plochy na ich ďalšie využitie,“ hovorí Jambrich.

Foto N – Tomáš Hrivňák

Náklady elektrárne boli po celý čas vynútenej prevádzky vyššie ako výnosy, doplnil ho manažér rozvoja elektrární Karol Kažimír.

Energetici chápu, že odkalisko musia dať do stavu, aby nebolo škodlivé pre životné prostredie. Bez ohľadu na to, či získajú podporu alebo nie. Vravia však, že s pomocou dotácie by sa o odkalisko vedeli postarať takým spôsobom, ktorý by umožnil využívanie jeho plochy, napríklad na prevádzku slnečnej elektrárne.

Pridali aj argument, že za posledných 13 rokov investovali do ekologizácie 80 – 90 miliónov eur. Z nich najviac išlo na zariadenia, ktoré znížili množstvo škodlivých látok, čo vypúšťajú do ovzdušia.

Schádzame z prvého odkaliska a blížime sa k druhému, prostrednému. Na polceste nás prekvapí kúpalisko.

Medzi dvoma odkaliskami kúpalisko

„Obzerali ste sa správnym smerom. Toto je kúpalisko Chalmová, kde ľudia rekreujú, a tu už začína naše dočasné odkalisko. Vždy hovorím, že už len to, že ľudia sa tu kúpu a chodia na rekreáciu, znamená, že všetko je v poriadku,“ hovorí Jambrich.

Termálne kúpalisko Chalmová. Foto – TASR

Vraví, že tu v súvislosti s popolom, ktorý je uložený na jednom a druhom odkalisku, nemal žiadny návštevník kúpaliska zdravotný problém.

„Podzemné vody obsahujú arzén. Tečú týmto smerom a narážajú na našu novovybudovanú reakčnú bariéru. Je to betónová stena, kde v týchto vrtoch sú koše naplnené železnými pilinami, ktoré zabránia, aby znečistená podzemná voda obsahujúca arzén prenikla do kúpaliska,“ vraví Jambrich.

Manažér elektrární Robert Jambrich pred reakčnou bariérou. Je pod zemou, vidno iba kontrolné vrty – žlté rúry vyčnievajúce na povrch. Napravo sa začína svah odkaliska. Naľavo za stromami je kúpalisko Chalmová. Foto N – Tomáš Hrivňák

Koše s pilinami podľa neho zachytia arzén na 97 percent. „Je to novinka, dokončili sme ju pred pár mesiacmi za 3 milióny eur.“

Na druhej strane cesty idú elektrárne vybudovať zariadenia na čistenie vôd, ktoré zvádzajú z povrchu jedného aj druhého odkaliska. „Tu bude stáť úpravňa drenážnych vôd, ktorá ich prečistí, aby sme ich mohli po skončení prevádzky Elektrárne Nováky pustiť do rieky Nitra,“ vraví Jambrich.

Foto N – Tomáš Hrivňák

Projekt za 1,4 milióna musia stihnúť do konca roka 2023, keď sa elektráreň odstaví. Prečo? S odstavením elektrárne sa zastaví kolobeh vody a popola, ktorý sme si opísali vyššie. Voda dnes krúži medzi odkaliskami a elektrárňou. Nevypúšťajú ju do prírody, takže ju ani nemusia čistiť. Teraz už budú musieť.

Prišiel Heger aj Remišová

Prostredné, takzvané dočasné odkalisko obchádzame a stúpame k tomu, ktoré je k elektrárni najbližšie. K tomu, na ktorom sa stala v roku 1965 veľká havária.

Hrádza odkaliska sa vtedy pretrhla po dlhotrvajúcich dažďoch. Zmes vody a popolčeka s vysokým obsahom arzénu zaplavila obec Zemianske Kostoľany a jej okolie. Pri havárii zahynuli štyria miestni obyvatelia. Podľa Trenčianskeho samosprávneho kraja zaplavilo 2-tisíc hektárov pôdy, zanieslo koryto rieky Nitra a zničilo 80 bytov.

Dnes už je odkalisko zarastené trávou a poskakujú po ňom lúčne koníky. Manažéri elektrární naň priviedli cez týždeň aj predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽaNO) a ministerku investícií Veroniku Remišovú (Za ľudí), ktorá má na starosti Fond na spravodlivú transformáciu.

Foto – TASR

Toto tretie odkalisko má už teda rekultiváciu za sebou. Preto chcú elektrárne s budovaním slnečných elektrární začať práve tu.

„Tento projekt je v najvyššej fáze rozpracovanosti. Začíname pomaličky pracovať na povoľovacom procese, aby investícia bola zrealizovaná najneskôr v roku 2026,“ hovorí Jambrich.

Odkalisko je už takmer pripravené na výstavbu slnečnej elektrárne. Foto – Slovenské elektrárne
Takto by mala elektráreň vyzerať. Vizualizácia – Slovenské elektrárne.

Náklady odhadujú na 7 miliónov. Aj tu žiadajú o príspevok z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Solárne parky na troch odkaliskách majú mať celkový inštalovaný výkon 72 megawattov. Každý z nich bude väčší ako čokoľvek iné, čo sa na Slovensku doteraz postavilo. Spolu s ďalšími panelmi, ktoré chcú umiestniť v areáli elektrárne, má byť celkový výkon 100 megawattov. Dnes má elektráreň Nováky inštalovaný výkon 266 megawattov.

Už lákajú investorov

Z tretieho odkaliska je aj dobrý výhľad na elektráreň. Územie bližšie k nám – na západnej strane – chcú ponúknuť investorom už teraz, lebo ho nepotrebujú. Vravia, že vyčistiť od starých budov a pripraviť pre investorov by ho vedeli za pár mesiacov.

Foto N – Tomáš Hrivňák

„Máme obrovské výhody, nakoľko je tu robustná infraštruktúra – pripojenie na vodu, elektrinu, kanalizáciu. Máme kvalifikovaný personál, ktorý dlhé roky pracuje v elektroenergetike. Sme jeho jediný vlastník. Obrovskou výhodou pre investorov je, že časť nákladov si môžu prefinancovať z Fondu pre spravodlivú transformáciu,“ hovorí Jambrich.

V tomto fonde je takmer pol miliardy, z toho väčšina by mala ísť na hornú Nitru. Záujem o dotácie je však výrazne vyšší ako možnosti. Desiatky miliónov eur žiada aj hlavný dodávateľ Elektrárne Nováky – Hornonitrianske bane Prievidza.

Ministerstvo hospodárstva podľa Jambricha zozbieralo viacero podnikateľských zámerov od nádejných investorov, ktorí by tu mohli umiestniť svoje prevádzky. Elektrárne chcú, aby ich ministerstvo s týmito investormi prepojilo. „Aby sme tento budúci priemyselný park mohli promovať.“

Foto N – Tomáš Hrivňák

Priemyselný park chcú vlastniť a prevádzkovať, ale nebránia sa ani iným možnostiam. Z pohľadu zamestnanosti je pre nich najdôležitejší – v elektrárni pracuje 220 zamestnancov, ktorí si v nových prevádzkach môžu nájsť nové zamestnanie.

Komín ako monument

Druhú časť elektrárne – tú, ktorá stále funguje –, chcú prebudovať neskôr. Po ukončení prevádzky sa s inšpekciou životného prostredia dohodnú, čo musia s jednotlivými stavbami urobiť, aby boli bezpečné a aby neškodili životnému prostrediu.

„Administratívna budova sa dá prenajať. Sú tu moderné dielne, ktoré vieme prenajať nejakému podnikateľovi,“ hovorí riaditeľ závodu Elektrárne Nováky Miroslav Piaček.

Foto N – Tomáš Hrivňák

Zachovať by sa mali hlavné energetické celky a obrovský komín – najväčší na Slovensku. Ich odstránenie by bolo príliš drahé a manažéri elektrární si myslia, že by z nich mohol byť aj v budúcnosti úžitok.

„Ak nebudú škodiť životnému prostrediu a ohrozovať bezpečnosť, nie je dôvod, aby sme ich likvidovali,“ hovorí Piaček.

Foto N – Tomáš Hrivňák

Ako technická pamiatka by mohla prežiť najstaršia časť fabriky. „Toto je najstaršia hala, ktorú by sme možno využili na školenia pre vysokoškolákov. Sú v nej aj staré turbíny ešte z 50. rokov. Je to technicky najzaujímavejšia časť,“ hovorí Piaček.

Z nováckej elektrárne, kedysi najväčšej na Slovensku, podľa neho vyšli mnohí technici, ktorí potom pracovali v iných elektrárňach, napríklad vo Vojanoch.

A čo miestni? Páči sa im, že majú najvyšší komín na Slovensku, alebo ich irituje?  „Tretina obyvateľov robila v elektrárni. Keď vidia ten komín, tak si povedia – tam som robil. Tak, ako Bratislava má svoj hrad, toto je miestny monument,“ vraví šéf elektrárne Piaček.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Denník N v Prievidzi

Energetika

Klimatická zmena

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie