Denník N

Tomáš Gríger sa z londýnskych firiem vrátil do Handlovej: Ísť dole po kariérnom rebríčku môže byť dobrodružstvo

Tomáš Gríger. Foto – Ľubomír Mäkký
Tomáš Gríger. Foto – Ľubomír Mäkký

Tomáš Gríger odišiel po siedmich rokoch z manažérskeho postu v Londýne a cestoval po svete, potom sa vrátil do Handlovej pracovať ako referent pre cestovný ruch. Od septembra chce učiť handlovské deti v rámci programu Teach for Slovakia.

Tento text je súčasťou regionálneho projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Prievidzi a okolí.

Tomáš Gríger strávil v londýnskych firmách sedem rokov, no zistil, že mrakodrapy, open space kancelárie a anonymný svet nie je svet pre neho.

Rozhodol sa pre kariérnu otočku, cestoval po Škandinávii, oberal čerešne na Novom Zélande. Napokon sa vrátil do Handlovej a pracoval na pozícii referenta pre cestovný ruch na mestskom úrade.

„Mojou hlavnou úlohou bolo navrhnúť a vybudovať hlavnú atrakciu cestovného ruchu, od ktorej sa vieme odraziť. Takú, za ktorou začnú prichádzať masy turistov, ktorá dostane Handlovú na dovolenkovú mapu.”

Handlová bola kedysi dedinka s niekoľkými nemeckými domami. „Potom prišla baňa, chlapi robili v nej a ženám postavili fabriku na výrobu plyšových hračiek. Ale zmyslom existencie mesta bola baňa, ťahala ekonomiku mesta ako ropný vrt. Budúci rok sa baňa zatvára a mesto je na rázcestí, kam sa uberať ďalej.”

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • prečo neostal na Novom Zélande,
  • aké atrakcie v cestovnom ruchu by mohli prilákať návštevníkov,
  • pre koho je Handlová vhodným miestom na život,
  • prečo sa rozhodol učiť na základnej škole.

Ste rodák z Handlovej, ktorý pracoval niekoľko rokov v Británii. Ako k tomu prišlo?

Odišiel som do Londýna už počas vysokej školy. Študoval som na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave. Cez program Leonardo sa dala získať prax v zahraničí. Počas leta medzi štvrtým a piatym ročníkom som bol brigádovať v Londýne. Predával som v zelovoci v dobrej štvrti, v Richmonde.

Chodili tam samí bohatí ľudia. Pýtal som sa šéfa, či nepozná tých zákazníkov, či nemajú nejaké firmy, kde by som mohol praxovať. Hovoril, že sú to všetko veľkí podnikatelia, čomu sa venujú, tak som si vytlačil životopisy, nosil som ich do práce a rozprával sa so zákazníkmi. Našiel som si takto dve praxe. Potom som sa len vrátil do Bratislavy doštudovať a nasledujúcich sedem rokov som strávil v Londýne.

Škandinávia. Foto – Tomáš Gríger

Čomu ste sa venovali?

Robil som dátového analytika v marketingovej agentúre. Bola to menšia agentúra, pracovalo tam asi 70 ľudí, ale mala špičkových klientov: HP, Canon, Adobe. No potom prišla finančná kríza a túto agentúru to úplne položilo. Klienti ako prvé škrtli prostriedky na marketing a z týždňa na týždeň museli vyhodiť polovicu ľudí. Zvyšná polovica odišla, lebo tam už bola taká zlá atmosféra, že sme tam nechceli byť.

Prešiel som na stranu klienta, robil som potom ešte dva roky v Thomson Reuters, v divízii vydavateľstva právnickej literatúry. Robil som tam data planning. To už bol taký riadny korporátny svet. Mrakodrapy, open space, anonymný svet. Vôbec to nebolo pre mňa. Zarábal som dobre, ani práca nebola ťažká, ale bolo to také prázdne, nechcel som tak žiť až do dôchodku.

Čo znamená, že to bolo prázdne?

Práca ma bavila, ale kancelársky život mi nesedel. Bol som nevybúrený, túžil som ešte cestovať a vidieť svet. Štyri týždne dovolenky do roka boli veľmi málo, z toho aspoň dva týždne som chcel byť s rodinou na Slovensku. Tak som sa rozhodol, že to stopnem, budem rok cestovať a potom budem zasa pokračovať v niečom inom. Dal som výpoveď, naložil som sa na

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Cestovný ruch

Denník N v Prievidzi

Rozhovory

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie