Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Európa manévruje medzi povinnými vakcínami a lockdownom

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP
  • Európske krajiny hľadajú spôsob, ako zabrániť ekonomickým škodám štvrtej vlny pandémie.
  • Reforma energetických daní má ukončiť neférovú výhodu pre fosílne palivá.
  • Podľa cezhraničných regiónov bola pandémia tvrdou ranou, hranice by sa už zatvárať nemali.

1. Európa manévruje medzi povinnými vakcínami a nevyhnutným lockdownom

Ďalšia vlna pandémie začala a európske krajiny hľadajú spôsob, ako sa vyhnúť lockdownom. Niektoré stavili na povinné očkovanie pre určité povolania či na voľnejšie pravidlá pre plne zaočkovaných ľudí.

Infekčnejší delta variant vírusu zvyšuje počty nakazených. Symbolom nástupu novej vlny pandémie však môže byť jej opätovné objavenie sa v čínskej provincii Wu-chan, kde pandémia pred rokom a pol odštartovala.

Lokálne lockdowny zavádza Austrália. Krajina, kde je zaočkovaných len 15 percent obyvateľstva, zaznamenala od polovice júna 3600 nakazených. V Sydney dozerá na dodržiavanie obmedzení armáda. Ešte horšia situácia je v Indonézii, rekordné prírastky nakazených sú v Iráne, Bangladéši či Rusku.

V Európe sa s rastom počtu nakazených boria aj niektoré turistické destinácie – Grécko zvažuje lokálne lockdowny na viacerých ostrovoch.

Stav očkovania

V Európskej únii je zaočkovaná viac ako polovica populácie. Medzi členskými krajinami sú však rozdiely. Rebríček vedie Malta so zaočkovanosťou 84,8 % a Belgicko so zaočkovanými 67,3 percenta dospelej populácie oboma dávkami vakcíny. Z veľkých ekonomík je zatiaľ najúspešnejšie Španielsko (64,2 percenta), k hranici 60 percent sa blížia aj Nemecko, Taliansko a Francúzsko.

Na druhom konci rebríčka je Bulharsko (16,7 percenta). Slovensko so zaočkovanosťou 43,5 % je v spodnej tretine rebríčka.

Miera plnej zaočkovanosti dospelej populácie v krajinách EÚ a EHS
(ľudia nad 18 rokov, plná zaočkovanosť definovaná podľa inštrukcií výrobcu vakcíny, údaje k 25. júlu)

Zdroj – ECDC

Dôležitejšou (a horšou) správou než aktuálna miera zaočkovanosti je však klesajúce tempo očkovania. Na rozdiel od jari nenaráža na dostupnosť vakcín, ale na neochotu ľudí. V čase nastupujúcej novej vlny pandémie vyhadzujú európske krajiny desaťtisíce exspirovaných dávok vakcín.

Tretia dávka a očkovanie tínedžerov

Európske krajiny chcú štvrtú vlnu zastaviť rozsiahlejšou vakcináciou. Nemecko plánuje od septembra očkovať treťou dávkou starších a ľudí z rizikových skupín. Vláda rozšírila očkovanie aj na vekovú skupinu 12- až 17-ročných.

O podobných opatreniach – tretej dávke a očkovaní tínedžerov – sa hovorí aj v ďalších krajinách. Európska lieková agentúra zatiaľ schválila pre dvanásť- až sedemnásťročných vakcíny od konzorcia Pfizer-BioNtech a Moderny.

Povinné vakcíny

Žiadna európska krajina zatiaľ nezvažuje plošnú očkovaciu povinnosť. Povinné očkovanie sa však bude vzťahovať na niektoré povolania. Vo Francúzsku a Grécku sú to pracovníci v zdravotníctve a starostlivosti o starších ľudí. S blížiacim sa školským rokom sa stále viac diskutuje aj o povinnom očkovaní učiteľov.

Ďalej než národné vlády idú niektoré firmy a regionálne exekutívy. Google, Facebook a Netflix zamestnancom očkovanie nariadili, inak sa nemôžu vrátiť na pracovisko. V Spojených štátoch prijali podobné pravidlo Morgan Stanley a Goldman Sachs (európske pobočky očkovanie len „silno odporúčajú“). Ďalšie firmy v Európe sa zatiaľ spoliehajú na presviedčanie a motivácie pre zaočkovaných.

Región Dolné Rakúsko oznámil, že verejný sektor zamestná len ľudí, ktorí sú zaočkovaní a zaviažu sa, že si očkovanie obnovia. Túto možnosť zvažujú aj iné regióny.

Viac slobody pre zaočkovaných

Žiadne očkovanie pred nakazením stopercentne nechráni. Výrazne však znižuje riziko vrátane rizika ťažkého priebehu choroby. Zaočkovaný človek tak s väčšou pravdepodobnosťou neohrozí ostatných roznášaním vírusu a nezaťaží zdravotnícky systém (a verejné financie) hospitalizáciou.

Úplným lockdownom, zavretím hraníc a s nimi spojeným ekonomickým škodám môže zabrániť prijatie voľnejších pravidiel pre zaočkovaných ľudí. Zákon, ktorý otvára túto možnosť, prijal nedávno slovenský parlament. Podobný návrh prešiel minulý týždeň francúzskym senátom. Od 6. augusta bude covid pas povinný v talianskych baroch, reštauráciách, na športoviskách, v múzeách, kinách či divadlách.

Prvými krajinami s takýmito opatreniami boli Dánsko a Maďarsko. V Dánsku je potvrdenie potrebné na športoviskách, v kaderníctvach či reštauráciách. V Maďarsku sa musia ľudia certifikátmi, ktoré dostanú už po prvej dávke, preukazovať v zdravotníckych zariadeniach, na športových a hudobných podujatiach či na akýchkoľvek zhromaždeniach viac ako 500 ľudí.

Od začiatku leta ich nasledovali ďalší: Rakúsko (reštaurácie a kultúrne centrá), Luxembursko (obchody), Portugalsko (hotely, športoviská, čiastočne reštaurácie) alebo Írsko (vnútrajšok reštaurácií a barov).

Nemecko zatiaľ s vytváraním dvojakých pravidiel váha, úlohu zohrávajú aj blížiace sa septembrové parlamentné voľby. Kancelárka Angela Merkel odmietla nasledovanie francúzskeho príkladu, možnosť zavedenia dvojakých pravidiel však v interview pre Bild am Sonntag naznačila šéfka jej kancelárie Helge Braun.

Portugalský premiér Antonio Costa zas minulý týždeň oznámil, že keď sa bary a nočné kluby v októbri opäť otvoria, budú prístupné len pre ľudí s covidovým certifikátom alebo jeho ekvivalentom.

Ilustračné foto – Flickr/Tony Webster

2. Reforma energetických daní má ukončiť neférovú výhodu pre fosílne palivá

Súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55 je aj návrh nových pravidiel zdaňovania energetických produktov. Cieľom je ukončiť neférovú výhodu pre fosílne energie, ktorú im dávajú súčasné pravidlá.

Čo návrh obsahuje

Minimálne spotrebné dane pre energetické produkty určuje smernica o zdaňovaní energií z roku 2003. Určuje pravidlá zdaňovania aj pre elektrickú energiu a palivá v doprave.

Komisia navrhla reformu smernice tak, aby podporila využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Hlavnou časťou je zmena spôsobu výpočtu dane: namiesto objemu paliva sa má vypočítať podľa energetického obsahu. Inak povedané, daň nemá byť určená ako suma eur na liter, ale na gigajouly energie.

Komisia chce taktiež zjednodušiť existujúci systém národných daňových sadzieb. Tie sa dnes výrazne líšia, Brusel navrhuje jednoduchšiu štruktúru, ktorá zoradí elektrickú energiu a energetické suroviny podľa environmentálnych vlastností.

Najvyššie daňové sadzby by platili pre konvenčné fosílne palivá. Pre zemný plyn, skvapalnený plyn LPG či vodík vyrobený z fosílnych palív by malo platiť desaťročné prechodné obdobie, po ňom by sa už vyššie sadzby vzťahovali aj na ne.

Čo to znamená

Súčasné pravidlá zvýhodňujú fosílne palivá. Liter klasickej nafty či benzínu má typicky vyšší obsah energie než ich zelené alternatívy. Po zmene by sa táto nevýhoda vyrovnala. V praxi by to znamenalo, že minimálna spotrebná daň na liter fosílnych palív by bola vyššia než na liter biopalív.

Podľa Európskej komisie to podporí využívanie elektromobility a alternatívnych palív, ako je obnoviteľný vodík, syntetické palivá, pokročilé biopalivá a podobne.

Okrem toho chce Brusel zrušiť rôzne národné výnimky z daňových pravidiel. Niektoré z nich sú možno ospravedlniteľné: napríklad odpúšťanie spotrebných daní farmárom. Iné sa dajú ubrániť o niečo ťažšie: ako daňové výnimky pre malé športové lietadlá, súkromné prúdové lietadlá či jachty.

Čo bude nasledovať

Akékoľvek zmeny daňových pravidiel potrebujú jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín. Európska komisia však verí, že v tomto prípade sa jej ho podarí získať. Na nedávnom stretnutí Rady EÚ sa ministri členských krajín zhodli, že „zdaňovanie energií ako fiškálny nástroj môže byť dôležitou súčasťou ekonomických stimulov“ zacielených na riešenie klimatických zmien.

Foto – TASR

3. Cezhraničné regióny: Pandémia bola tvrdou ranou, štáty by už hranice zatvárať nemali

Podľa predstaviteľov prihraničných regiónov bola pandémia pre cezhraničnú spoluprácu najväčšou ranou za posledné desaťročia. Výrazne ovplyvnila najmä pendlerov – ľudí pravidelne dochádzajúcich za prácou do zahraničia. Slovensko je v tejto oblasti európskym šampiónom, za prácou dochádza za hranice až päť percent zamestnaných.

V čom je problém

V rakúskych domovoch starostlivosti o seniorov pracuje približne 65 000 ľudí. Až 80 percent z nich sú ženy z Rumunska a zo Slovenska, ktoré zvyčajne do Rakúska cestujú na týždňovky a dvojtýždňovky. Uzavretím hraníc sa táto prax na istý čas skončila. Mnoho zo Sloveniek pracujúcich v Rakúsku si tak muselo vybrať, či ostane v zahraničí pracovať alebo sa vráti domov k rodine, no stratí prácu.

Práve na jar, tesne po vypuknutí koronavírusovej pandémie, bolo dôsledky v prihraničných regiónoch cítiť najviac. Kríza zasiahla členské štáty rýchlo a bez väčšieho varovania, mnohé vlády sa preto uchýlili k prirodzenej obrannej reakcii – k uzavretiu hraníc.

V čase druhej vlny pandémie od septembra do decembra sa situácia v porovnaní s jarou mierne zlepšila. Vyplýva to zo správy Európskeho výboru regiónov, poradného orgánu Európskej komisie, ktorý sa téme začal v uplynulom období aktívne venovať.

Správa je založená na skúsenostiach komunálnych politikov a ľudí žijúcich v blízkosti hraníc naprieč celou Európou. Respondenti hovoria, že pandémia je za dlhé desaťročia bezprecedentnou udalosťou, ktorá zasiahla cezhraničnú spoluprácu a cezhraničné verejné služby, ako napríklad dopravu, zdravotnú starostlivosť či vzdelávanie.

Väčšina sa zhoduje, že v budúcich krízach by členské štáty nemali svojvoľne a unilaterálne zatvárať hranice. Tento krok by mal byť, naopak, len poslednou možnosťou, ku ktorej by mali vlády pristúpiť až po tom, čo vyčerpajú všetky ostatné, a po intenzívnej komunikácii s vládou susednej krajiny.

Respondenti sa však zhodli, že situácia nebola ružová ani pred pandémiou. Rozvoj blokovali mnohé, často zbytočné prekážky. Správa preto obsahuje aj súbor odporúčaní pre členské štáty aj Komisiu, ktoré by mali spoluprácu zintenzívniť a prehĺbiť.

Prečo je to dôležité

Prihraničné oblasti zaberajú až 40 percent územia Únie. Žije v nich približne 30 percent celkovej populácie. Počet pendlerov sa v Únii odhaduje približne na dva milióny. Slovensko je v počte pendlerov európskou veľmocou. V zahraničí pracuje až päť percent všetkých zamestnaných – najviac ľudí v Únii, uvádza štatistika Eurostatu.

Cezhraničná spolupráca regiónom výrazne prospieva. Zatiaľ čo v niektorých prípadoch im pomohla pandémiu prekonať (nemecko-francúzske hranice, Benelux, severské krajiny), vo väčšine prípadov bol šok z pandémie taký veľký, že došlo k dramatickému alebo úplnému pozastaveniu spolupráce.

Z prieskumu Európskeho výboru regiónov vyplýva, že cezhraničnú spoluprácu najviac zasiahla prvá vlna pandémie na jar minulý rok, keď došlo k tvrdej uzávere hraníc. Ako veľmi sa život na hraniciach v dôsledku pandémie zmenil, závisí od konkrétneho regiónu a od opatrení v členských krajinách. V niektorých prípadoch však prestala medzi krajinami premávať verejná doprava a občania mali problém s prístupom k cezhraničným verejným službám – napríklad aj v oblasti zdravotníctva alebo školstva.

Počas druhej vlny na jeseň šok mierne opadol a členské štáty boli lepšie pripravené. Napriek tomu až 61 percent respondentov z prihraničných samospráv uviedlo, že protiepidemické opatrenia mali na spoluprácu so samosprávami na opačnej strane hranice veľmi negatívny vplyv. Počas prvej vlny bolo toto číslo na úrovni 67 percent. Až tretina sa sťažovala aj na to, že centrálne vlády s nimi nastavenie opatrení nekonzultovali.

Oblasť, v ktorej druhá vlna zlepšenie nepriniesla, bolo podnikanie. Mnohé podniky sa opäť zatvorili na základe princípov z prvej vlny. V mnohých krajinách podnikateľom meškala pomoc. V niektorých prípadoch vôbec neprišla.

Ako problém riešiť

Pandémia cezhraničnú spoluprácu zabrzdila. Výbor regiónov však na rôzne bariéry rozvoja upozorňoval už pred ňou. V rámci veľkej štúdie, ktorú výbor regiónov začal v roku 2015 a ktorej výsledky publikoval v roku 2017, analytici zostavili zoznam bariér spolupráce. Mnohé z nich sa ukázali relevantnými počas pandémie.

Správa výboru regiónov sa napokon respondentov pýtala, aké opatrenia by radi videli implementované na podporu cezhraničnej spolupráce a ako si jej budúcnosť predstavujú. Až tretina respondentov sa zhodla, že úzko prepojené cezhraničné oblasti by mali mať možnosť zvoliť si vlastného starostu a zastupiteľstvo s konkrétnymi právomocami.

Ešte viac respondentov (42 percent) verí, že cezhraničné regióny by mali mať možnosť zriadiť si vlastný rozpočet.

Zástupcovia regiónov zároveň uviedli, že rozvoju by pomohli spoločné stratégie ekonomického rozvoja a ďalšie naviazané dokumenty. Podnikateľom by zase pomohlo, keby štáty vydávali dokumenty súvisiace s podnikaním v európskej štandardizovanej forme, ktorú by uznávali všetky členské krajiny.

Pokiaľ ide o bežný život občanov, hranice už v čase mimo pandémie nie je veľmi cítiť. Stále však existuje priestor na zlepšenie napríklad v školstve, kde by školy mali automaticky ponúkať vyučovanie v oboch jazykoch, tak aby všetci občania mali aspoň základné porozumenie jazyka na druhej strane hranice. Zároveň by sa mala zlepšiť efektivita ostatných cezhraničných služieb – najmä zdravotníctva či dopravy.

Zaujímavosťou je podpora cezhraničných regionálnych klimatických plánov, ktoré by zahŕňali mitigačné aj adaptačné opatrenia.


Ďalšie správy

Portugalsko, Luxembursko a Belgicko dostali prvé platby z 800-miliardového európskeho protikrízového balíka. Ďalšie krajiny so schválenými národnými reformnými programami budú nasledovať. V prvej tranži dostane každá 13 percent z celkovej národnej alokácie, ďalšie peniaze budú naviazané na plnenie úloh stanovených v plánoch. Európska komisia zároveň oznámila, že o dva mesiace predlžuje čas vyhodnocovania maďarského plánu. Orbánovej vláde vyčíta nedostatočnú snahu o skvalitnenie súdnictva a boj s korupciou, žiada zmeny v maďarskom pláne.

V júli inflácia v eurozóne prekročila opäť dvojpercentnú hranicu, ceny narástli o 2,2 percenta. Opäť sa pod ňu najvýraznejšie podpísalo zdražovanie energií (14,1-percentný medziročný rast).

Zdroj – Eurostat

Európska komisia zverejnila návod na posúdenie, do akej miery sú plánované infraštruktúrne projekty odolné voči následkom klimatických zmien. Stavba ciest, železníc či elektrární môže byť financovaná z európskych peňazí, len ak ich developeri zabezpečia pred extrémnymi výkyvmi počasia, ako sú povodne, či vlny horúčav. Týka sa to napríklad aj projektov, ktoré budú financované z Fondu spravodlivej transformácie. Zverejnený návod ponúka presný postup, ako majú developeri klimatické riziká vyhodnocovať a brať do úvahy pri dizajnovaní a stavbe infraštruktúry.

Írsky úrad pre ochranu osobných údajov (DPC) musí do mesiaca rozhodnúť, akú pokutu dostane Facebook za porušenie európskych pravidiel GDPR. Nariadil mu to Európsky výbor pre ochranu osobných údajov (EDBP) na podnet viacerých národných inštitúcií. Prípad sa týka zdieľania osobných údajov používateľov platformy WhatsApp s jej materskou firmou Facebook. Hlavné sídlo európskych centrál oboch firiem je v Írsku, preto o prípade rozhoduje írsky úrad.

júni klesla nezamestnanosť v eurozóne na 7,7 percenta, v máji to bolo ešte 8 percent. Bez práce bolo asi 12,5 milióna ľudí. Najvyššia miera nezamestnanosti je naďalej v Grécku a Španielsku (15,1 percenta), Slovensko je s 6,8-percentnou mierou pod hodnotou eurozóny aj celej EÚ.

Miera nezamestnanosti
modrá: EÚ, červená: eurozóna

Zdroj – Eurostat

Európska únia sa rozhodla predĺžiť clo na dovoz bionafty zo Spojených štátov o ďalších päť rokov. Podľa Komisie americkí výrobcovia bionafty ťažia z domácich subvencií vo forme daňových kreditov, grantov a garantovaných pôžičiek, čo im umožňuje predávať produkt pod výrobnými cenami. Americká bionafta sa vo viacerých krajinách sveta predáva za nižšie ceny než na domácom americkom trhu, čo poukazuje na cenový dumping.

Skupina európskych ministrov poľnohospodárstva zo šiestich krajín vrátane Slovenska žiada zavedenie minimálnych štandardov pre chov moriek. Morky sú po kurčatách a ošípaných tretím najčastejším hospodárskym zvieraťom chovaným na mäso. Na rozdiel od ostatných zvierat sa však na ich chov nevzťahujú žiadne pravidlá, ktoré by regulovali napríklad hustotu zvierat v chovoch, používanie antibiotík či praktiky vyvolávajúce extrémny rast zvierat. Ministri chcú, aby Komisia navrhla pravidlá už v roku 2023. Komisárka Stella Kyriakides to však považuje za príliš ambiciózne, pred „príliš rýchlym“ postupom varuje aj európske farmárske združenie COPA-COGECA.

Zatiaľ čo nemecké automobilky sa na nástup elektromobility aktívne pripravujú, výrobcovia komponentov pre spaľovacie motory bijú na poplach. Tvrdia, že nie sú dostatočne zahrnutí do diskusií o zmenách v doprave, a varujú, že odklon od spaľovacích motorov povedie k strate pracovných miest. Podľa minuloročnej štúdie nemeckej Národnej platformy pre budúcnosť mobility by to v najhoršom scenári znamenalo stratu 400 000 pracovných miest. Väčšina expertov však takéto predpovede považuje za príliš pesimistické. Podľa nemeckého združenia strojárskeho priemyslu WDA zákaz spaľovacích motorov od roku 2040 povedie k strate 180 000 pracovných miest.

Štatistika: Počet bezhotovostných transakcií prekročil 100 miliárd eur, vedú platby kartou

Podľa prieskumu Európskej centrálnej banky narástol počet bezhotovostných transakcií v eurozóne v roku 2020 medziročne o 3,7 percenta a dosiahol 101,6 miliardy. Ich hodnota narástla o 8,7 percenta na 167,3 bilióna eur.

Hodnota bezhotovostných transakcií v eurozóne

Zdroj – ECB

Počet bezhotovostných transakcií v eurozóne

Zdroj – ECB

Najčastejšou formou bezhotovostných transakcií bola platba kartou – v roku 2020 predstavovala 47 percent z celkového počtu. V minulom roku bolo v eurozóne 609,3 milióna kariet umožňujúcich platby, čo predstavovalo 6,5-percentný medziročný nárast a približne 1,8 karty na každého obyvateľa eurozóny.

Využívanie bezhotovostných platieb v eurozóne podľa typu
(počet transakcií ročne v mld.)

Zdroj – ECB

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže taktiež niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie